Mečiar predstavil novú stranu: Pôjde do vlády s Kotlebom a Harabinom?

Štruktúre súčasných politických strán podľa jeho slov chýba strana, ktorá by dokázala povedať, že Slovensko je na prvom mieste a práve preto, sa rozhodol založiť celkom novú stranu. Tá vraj bude zložená z odborníkov, ktorí sú odhodlaní sebaobetovať sa pre dobro národa.

„Obdobie vzniku štátu bolo obdobím vlastenectva, terajšie sa vyznačuje jeho hanobením. Hanobením ľudí, ktorí viedli zápas o štát, ale zreteľný je aj pokus o vymazanie historickej väzby k jeho základom a úcty k hodnotám, na ktorých tento štát vznikol. Nie je mi to ľahostajné a preto som sa rozhodol vstúpiť do politiky s hnutím Slovenská liga. Urobíme všetko preto, aby sme zabránili rozvratu spoločnosti a vrátili do jej života dôstojnosť,“ - nechal sa Mečiar počuť v televízii TA3.

Hoci Mečiar samotný, sa považuje za skôr konzervatívneho politika s kresťanskými hodnotami, jeho strana by mala byť celkom iná, ako ĽS NS, SNS či dokonca Smer. Na otázku v čom konktrétne však odpovedal vyhýbavo: "Vo všetkom. Od chápania počiatkov demokracie a výstavby štátu cez sociálnu politiku až po ekonomickú politiku. " 

Hoci sa doposiaľ Mečiar snažil všetky detailné informácie o štruktúre či prípadnej spolupráci novej strany držať pod pokrievkou, v staršom rozhovore pre náš portál predsa len naznačil, akým smerom by sa jeho politika mala uberať. Podľa mnohých politológov sa kľúčovým spojencom stane Štefan Harabin (62 rokov), ktorý bol pred rokmi Mečiarovým nominantom na post ministra spravodlivosti.  Na otázku vzájomnej spolupráce pri tvorbe novej strany sa Mečiar vyjadril nasledovne:

"Harabinom sa nepotrebujeme stretávať. Nám stačí povedať, po ktorej ceste alebo ktorým smerom. On je dospelý rozumný človek, nepotrebuje vedenie za ručičku, ale na to, aby konanie malo úspech, tak stačí sa dohodnúť na zásade. Osobný styk je zbytočný, navyše by bol každému podozrivý. Ale keď príde správny čas, budeme stáť vedľa seba."

Bývalý šéf HZDS a trojnásobný premiér Slovenskej republiky teda deklaruje spájanie konzervatívnych síl, no celkom paradoxne, spoluprácu s momentálne najsilnejšou opozičnou stranou ĽS NS (Podľa predvolebného prieskumu agentúry Focus 10,2% / tretie miesto) nevidí ružovo: "ĽS NS máva aj dobré námety, ale nevie, čo robiť. Čiže je to strana proti. A my, ak sa máme odlišovať od nich, tak prvá vec je, že za čo sme. Ako by sme teda mohli spolupracovať? Chcem robiť, ale neviem čo? To sa nedá. Pri voľbe prezidenta táto strana historicky zlyhala. Práve pre autoritárstvo vodcu. Chcel vyskúšať svoju silu a pokazil celé voľby."

Tak si to zhrňme - Vladimír Mečiar bol prvým (1990 – 1991), tretím (1992 – 1994) a piatym (1994 – 1998) predsedom vlády Slovenskej republiky v 90. rokoch 20. storočia. Počas prvého desaťročia po Nežnej revolúcii bol bezkonkurenčne najpopulárnejším slovenským politikom, často však označovaný, ako populista s autoritárskym správaním.

S obdobím jeho vládnutia boli spojené viaceré závažné politické ale aj ekonomické kauzy, ako smrť Róberta Remiáša, privatizácie štátnych firiem, ako Nafta Gbely, ktoré sa dostali do rúk ľudí blízkych HZDS za zlomok skutočnej ceny, únos prezidentovho syna a následné amnestie pre páchateľov únosu, ktoré ďalšie vyšetrovanie doslova znemožnili (zrušené boli až v roku 2017), atď...

Autoritatívne riadenie strany viedlo prakticky k úplnému odstráneniu kritikov z radov HZDS medzi ktorých patrili najmä Milan Kňažko, František Gaulieder, Ivan Gašparovič, Sergej Kozlík či Viliam Veteška. Kňažko dokonca v marci roku 1993 priamo počas snemu HZDS vyhlásil, že "predseda Mečiar používa lož ako pracovnú metódu“.

Za éry Vladimíra Mečiara boli porušované mnohé princípy demokracie, čoho jasným príkladom sa stal únos syna samotného prezidenta Slovenskej republiky do rakúskeho Hainburgu. Všetky podozrenia v tých časoch smerovali k Slovenskej informačnej službe na čele s Ivanom Lexom. Spojka korunného svedka únosu, Róbert Remiáš v apríli roku 1996 zhorel pri výbuchu auta v Karlovej Vsi v Bratislave a následné vyšetrenie prípadu znemožňovali Mečiarove amnestie, ktoré udelil na sklonku svojej poslednej vlády v roku 1998. Tie sa vzťahovali na páchateľov únosu, ako aj na páchateľov vraždy Remiáša.

Napriek všetkým kauzám sa Vladimír Mečiar medzi svojimi voličmi tešil mimoriadnej obľube a k volebným urnám sa 28. marca 1998 dostavilo neuveriteľných 84, 24 % voličov, čo je dodnes historicky najvyššia volebná účasť v dejinách samostatnej republiky. Najsilnejšou velebnou stranou sa nakoniec opäť stala HZDS, no Mečiarovi sa tentokrát aj napriek víťazstvu zostaviť vládu nepodarilo a na kreslo premiéra zasadol Mikuláš Dzurinda.

Vladimír Mečiar sa tak stiahol do opozície, no v roku 2004 sa pokúsil stať prezidentom, čo sa mu takmer podarilo. V prvom kole prezidentských volieb získal 32,73 % hlasov, čím sa umiestnil na prvom mieste. V druhom kole získal 40,08 % hlasov, čo ho odsunulo na druhé miesto, voľby prehral a prezidentom sa stal Ivan Gašparovič. Do vlády ho však prekvapivo opäť povolal Róbert Ficoroku v roku 2004, kedy Smer vytvoril vládnu koalíciu spolu s ĽS-HZDS a SNS.

Pred konaním predčasných parlamentných volieb 10. marca 2012 však už Mečiar oznámil definitívny odchod z vedenia strany, pričom s odchodom jeho osoby strana prakticky zanikla. Definitívny zánik ĽS-HZDS oznámili delegáti mimoriadneho snemu v Žiline 11. januára 2014.