Majú ostať obchody v nedeľu otvorené alebo ich treba zavrieť? Názory sa rôznia. Tí, ktorí sú za zatvorenie, dôvodia, že predavačky majú právo byť cez víkend s rodinou. Uznávaní ekonómovia však upozorňujú, že zákaz nedeľného predaja môže uškodiť ekonomike, obchodníkom a nakoniec aj samotným predavačkám.
Minister hospodárstva Richard Sulík (52) je striktným zástancom nedeľného predaja. Jeho zákaz nepovažuje za riešenie. „Riešením je vždy len sloboda voľby - teda umožniť obchodníkom aj zákazníkom slobodne sa rozhodnúť, či chcú mať obchody v nedeľu otvorené, alebo nie,“ vysvetľuje. Upozorňuje, že koronakríza prináša aj nezamestnanosť a tú by zákaz nedeľného predaja podľa neho iba prehĺbil. „Rakúsko či Nemecko si na takéto obmedzenie zvykli a môžu si ho dovoliť. Nemyslím si, že našich zamestnancov bude treba nútiť ísť v nedeľu do práce. Veď v tento deň robia zdravotné sestry, lekári, obsluha benzínových púmp, zmrzlinári, zamestnanci zoo a mnoho iných,“ upozornil Sulík. To potvrdzuje aj štatistika inštitútu INESS. Zistili, že v roku 2019 pracovalo počas mesiaca aj v nedeľu 365-tisíc zamestnancov. Ale iba necelých 13 percent z nich robilo v maloobchode.
Nedeľné zatvorenie obchodov vzišlo z dohody koalície. Podľa tej je dočasné, platné počas pandémie a hneď po koronakríze sa obchody opäť otvoria. Hoci premiér Igor Matovič (47) by ich najradšej nechal zatvorené. „V civilizovanom svete je to úplne bežné. Zamestnanci tak získajú čas na oddych a na svoje rodiny, čo výrazne podporí aj domáci turistický ruch,“ upozornil.
V strane predsedu parlamentu Borisa Kollára (54) nedeľný predaj nie je hlavná téma. „Vieme žiť s otvorenými aj zatvorenými obchodmi,“ povedal. „Ak takýto návrh zákona bude v parlamente, budú mať naši poslanci pri hlasovaní voľnú ruku,“ dodal. Podľa prieskumu agentúry Focus by trištvrtina Slovákov nechala v nedeľu obchody zavreté. Lenže odborníci i rôzne skupiny majú na to rozdielne názory.
Myšlienku voľnej nedele podporuje Konferencia biskupov Slovenska (KBS). „Zodpovedá nielen duchovným, ale aj fyzickým a duševným potrebám každého človeka, napríklad túžbe po oddychu alebo čase strávenom v kruhu najbližších,“ vyjadril sa hovorca KBS Martin Kramara. Jednotný názor, paradoxne, nemajú ani samotní obchodníci. Menšie regionálne predajne potravín vnímajú návrh viac-menej pozitívne, nákupné centrá podobné snahy kritizujú.
Zatvorenie prevádzok podporuje nepolitická organizácia Zväz obchodu Slovenskej republiky (ZO SR) „Našou dlhodobou snahou je, aby boli predajne plošne v nedeľu zatvorené za tých istých podmienok, ako je to v prípade štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja,“ vyhlásil prezident zväzu Martin Katriak. „V rámci obmedzenia nedeľného predaja nezastávajú členovia našej aliancie jednotný názor, preto bude každý člen v tejto veci komunikovať individuálne. V prípade, že sa vláda dohodne na zavedení regulácie, tak chceme byť účastníkom diskusie,“ povedal predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.
Vznikla napríklad iniciatíva Nechajme to otvorené, ktorá podporuje nedeľný predaj. Jej stúpencom je i Marián Tar, ktorý má internetový obchod so značkovou spodnou bielizňou. „Nie je správne, aby politici rozhodovali o tom, čo je a čo nie je dobré pre podnikateľov a zamestnancov. Tesne pred vypuknutím pandémie sme chceli otvoriť prvú kamennú predajňu v obchodnom centre v Bratislave. Vytvorili by sme tak aspoň dve nové pracovné miesta. Teraz musíme počkať, či navrhovaný zákaz nedeľného predaja prejde,“ hovorí Marián Tar. „V našej kamennej predajni sme plánovali ponúknuť zákazníčkam službu brafitting – odborné poradenstvo pri výbere správnej podprsenky. Táto služba si však vyžaduje čas, ktorý zväčša zákazníčky v týždni nemajú. Zatvorený obchod v nedeľu o polovicu obmedzí naše možnosti dohodnúť si s nimi termín. A to nie je dobré ani pre nás, ani pre zákazníčky,“ vysvetľuje.
Iniciatíva Ako dlho vydržíme? je presvedčená, že o nedeľnom predaji by mali rozhodnúť sami obchodníci. „Vzhľadom na očakávaný prepad našej ekonomiky by sa však malo diskutovať nie o škrtení podnikateľských aktivít, ale o ich čo najväčšej podpore a rozmachu,“ tvrdí zástupca iniciatívy Peter Papanek. „Zatvorenie obchodov v nedeľu vždy znamená znižovanie mzdy zamestnancov, prepúšťanie a negatívny dosah na verejné financie. Mnohí zamestnanci si cez nedele radi privyrobia, keďže dostávajú príplatky. O možnosť privyrobiť si by prišli aj dohodári, teda študenti a zamestnanci, ktorí si chcú prilepšiť popri hlavnom pomere,“ vyratúva negatíva zákazu nedeľného predaja. „Veď ak nebude záujem o nedeľný predaj, žiadny obchodník neotvorí, lebo sa mu to ekonomicky neoplatí. Ale nezatvárajme obchody, keď je o ne záujem,“ dodáva Peter Papanek. Upozorňuje, že napríklad v Maďarsku zákaz nedeľného predaja platil rok, ale ľudia si vyžiadali jeho prehodnotenie.
Ekonómovia zväčša upozorňujú na negatívne dôsledky zákazu nedeľného predaja. „Trvalé zavretie obchodov v nedeľu by zhoršilo komfort pre nakupujúcich, ktorí by sa museli predzásobiť alebo by nakupovali menej. Výpadok tržieb by pocítili najmä obchody v turistických oblastiach a tiež blízko hraníc, kde sa dá vycestovať za nákupmi do zahraničia. Pokles tržieb by sa odrazil na znížených platoch predavačov alebo na poklese ich počtu a tiež na znížených daňových príjmoch štátu,“ vysvetlil Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Rozhodnutie, či v nedeľu pracovať, by ponechal na dohode medzi obchodníkmi a ich personálom. „Štát ho môže ovplyvňovať reguláciou povinných príplatkov za prácu v nedeľu,“ doplnil.
ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE
