Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Matky, ktorým vzala rakovina synov, o eutanázii: Aj naši chlapci zomierali!

Zľava: mama Estera Šerešová a jej syn Emanuel († 7), mama Henrieta a jej syn Andrej († 17).

Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/Matej Jankovič, archív

Reklama

Ukončiť trápenie nevyliečiteľných detí dobrovoľnou smrťou? Tento návrh včera schválili v Belgicku. Utrpenie svojich synov ťažko prežívala aj Henrieta (49) z Bratislavy a Estera (35) z Panických Draviec. Čo si myslia tieto mamy o eutanázii detí?

Je to sedem mesiacov, čo navždy odišiel Andrej Kaloczi († 17) z Bratislavy. Vzala si ho zákerná rakovina a rodine, ktorá proti chorobe bojovala spolu s ním, ostali len oči pre plač. „Bol na svoj vek veľmi vyspelý. Aj keď mu diagnostikovali rakovinu, zaujímal sa hlavne o to, čo bude so mnou, aby som netrpela,“ zaspomínala si so slzami v očiach pani Henrieta (47) z hlavného mesta.

Zlá správa prišla ako blesk z jasného neba. „Z ničoho nič ho začalo bolieť koleno. Potom veľa spal. Magnetická rezonancia potvrdila tumor,“ opísala hrôzostrašné chvíle Andrejova sestra Elena (24). Práve ona bola oporným múrom pre celú rodinu. Andymu amputovali nohu, ani to však nestačilo. Choré bunky sa presunuli do ruky. Nasledovala chemoterapia.

Bol veľmi statočný

„Všetci nám rozprávali, že mu bude veľmi zle, že bude vracať, hnačkovať, ale on to znášal veľmi dobre, dokonca ho na onkológii vyhlásili za hrdinu, taký bol statočný,“ pousmeje sa cez slzy Elena. „V prípade môjho synčeka by som rozhodne nerozmýšľala nad eutanáziou. Na onkológii sme však videli veľa detí, ktoré nepredstaviteľne trpeli.

Nepomáhalo im ani morfium. Andrejko ho do poslednej chvíle nepotreboval,“ vraví smutná pani Henrieta. „Obdivovali sme iných rodičov, ako to zvládajú. Ak by takto trpel Andy, asi by sme aj prijali možnosť eutanázie, ak by bola možná. Možno by to bolo vykúpenie,“ zamyslela sa.

Estere Šerešovej (35) z Panických Draviec v okrese Lučenec vzala zákerná choroba krásneho synčeka pred piatimi rokmi. Emanuel († 7) mal rakovinu nadobličky, no lekári to zistili až v pokročilom štádiu. Počas liečby si preto vytrpel veľa bolesti, no nikdy nestrácal nádej ani on, ani jeho mama.

„Ak by sa na Slovensku uvažovalo o eutanázii pre deti, bola by som zásadne proti. A to napriek tomu, že sa ťažká choroba veľmi silno dotkla môjho synčeka a celej našej rodiny,“ hovorí Estera.

Veril až do konca

Emanuel mal metastázy po celom tele a veľké bolesti. Keď mu však lekári dávali už len týždeň života, zrazu sa jeho zdravotný stav výrazne zlepšil. „Napokon žil ešte mesiac. Neustále opakoval, že on chce veľmi žiť, chce sa uzdraviť a že bude dlho žiť,“ spomína na najťažšie chvíle mama.

Zázrak sa však nestal. „Môj synček zomrel na moje meniny a počas veľkonočných sviatkov,“ dodala Estera. Aj v súvislosti so zmenou zákona, ktorú schválili včera politici v parlamente v Belgicku, všetkým pripomína: „Nádej však vždy zomiera posledná a napreduje aj lekárska veda. Každý človek má právo žiť v tej nádeji do poslednej chvíle!“

Odborníčka: Je to nefér voči chorým


Kristína Križanová

Podľa hlavnej odborníčky na paliatívnu starostlivosť Kristíny Križanovej belgickí lekári dávajú z jednej ruky život i smrť. „Belgicko je zvláštny prípad. Odborníci na paliatívu, teda lekári a sestry, ktorých úlohou je zmierňovať utrpenie smrteľne chorých ľudí, zároveň robia eutanáziu. Nikde inde na svete nemajú títo odborníci zároveň moc aj ukončiť život.

To je niečo bezprecedentné. Pritom Belgicko je katolícka krajina,“ podotkla Križanová. Nevie si predstaviť, že by zákon o eutanázii fungoval aj na Slovensku. „Eutanázia je nefér voči chorým. Dôležité je, aby dobre fungovali paliatívne centrá, pretože silnú bolesť vieme dnes veľmi dobre tlmiť liekmi. Máme ich dosť,“ zdôraznila. (vm)

Čítajte viac:

Detská onkologička: Naše deti netrpia


Emília Kaiserová

Čo na eutanáziu vraví primárka detskej onkológie v Bratislave Emília Kaiserová? Potrebujeme podobný zákon, aký schválili v Belgicku? „Čo sa týka Slovenska a osobitne detskej onkológie, my takýto zákon nepotrebujeme. O ťažko choré deti sa vieme dobre postarať,“ ubezpečila Emília Kaiserová, prednostka Kliniky detskej hematológie a onkológie v Bratislave.

Podľa jej slov lekári dokážu zmierniť aj veľmi silnú bolesť. „Naše deti netrpia. Okrem toho u nás veľmi dobre funguje aj domáca paliatívna starostlivosť. Teda starostlivosť o deti v poslednom štádiu ochorenia priamo v rodine. Paliatívni lekári a sestry dochádzajú za deťmi domov, zmierňujú ich umieranie,“ zdôraznila detská onkologička. (vm)

Čo je eutanázia

Eutanázia je umelé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu človeka. Pri dobrovoľnej eutanázii sa privodí smrť na základe žiadosti pacienta. (os)

Názory za a proti

Za:

• Smrť môže byť pre trpiace dieťa najlepším východiskom.
• V prípade detí by nemal byť počet eutanázií vysoký. V roku 2012 podstúpilo eutanáziu 1 432 dospelých pacientov.
• Ťažko choré deti sú často mentálne vyspelejšie ako dospelí.

Proti:

• Nie je objektívne možné určiť, kedy je dieťa spôsobilé súdne sa rozhodnúť o vlastnej smrti.
• Eutanázia detí bude enormne stresujúca pre ošetrovateľov aj príbuzných.
• Nie je jasné, aký bude verdikt, ak nebudú súhlasiť obaja rodičia.
• Odporcovia z lekárskej obce namietajú, že majú prostriedky na to, aby zmiernili bolesť, dusenie alebo úzkosť, ktoré predchádzajú smrti.

V Holandsku od 12 rokov

Len veľmi málo krajín doteraz legalizovalo možnosť úmyselne usmrtiť pacienta s nevyliečiteľnou chorobou, aby sa tak zabránilo jeho utrpeniu. Priekopníkom je Holandsko. Príslušný zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2002, avšak za určitých prísnych podmienok sa podľa zákona tolerovala už od roku 1994. Od 1. marca 2012 začali v krajine pôsobiť lekárske tímy, ktoré na zavolanie vykonávajú eutanáziu priamo v domácnostiach. V Holandsku je v súčasnosti povolená dobrovoľná smrť aj pre neplnoletých. Najnižšia veková hranica je 12 rokov. (čtk)

Čo si myslíte o eutanázii detí?

Formulár otázok a odpovedí

20.02.2014 13:42 Zuzana:
Je treba si uvedomiť, že za dieťa sa považuje osoba do dovŕšenia velku plnoletosti - teda aj 15,16,17 ročný jedinec, ktorý už v žiadom inom, ako právnom ohľade dieťa nie je. Sama som matkou 15 ročného syna - je to samostatne uvažujúca osobnosť, s vlastnými názormi, vôľou postojmi, napriek tomu, že nie je spôsobilý na právne úkony. Eutanázia je dlhý proces - pozorovala som je j zavedenie v praxi v Holandsku, počas môjho života tam, sledovala som diskusie aj názory verejnosti v tlači. Samozrejme - vtedy sa týkala dospelých. Týkala sa ľudí, ktorí už nevládali bojovať s bolesťou a utrpení a pre ktorých bola podľa ich názoru smrť vykúpením. Neskôr som racovala som v ústave pre postihnuté deti. Tieto deti trpeli - nielen bolesťami - rovnako ich trpeli ich rodičia. Choroba a bolesť zocelili tieto deti a naučili ch vnímať život a smrť - s ktorou boli neustále konfrontované inak. Je možné, že ak by sa pre ne stal život neúnosný, vedeli by o ňom triezvo rozhodnúť - a ich rodiny by ich vedeli pochopiť. Pri rozhodnutí o eutanázii u detí nejde vždy - ako si mnohí predstavia v záchvate hystérie - o malé deti, miminká. Napriek tomu, že ani týmto deťom nemôže byť upreté právo na dôstojný život podľa ich predstáv. Tu je to však viac o vplyve a rozhodnutí rodičov. No nie každý chce zotrvať žiť za každú cenu. A mal by mať právo o tom či a ako dôstojne bude žiť rozhodnúť. Na margo vyjadrenia Konferencie biskupov - škoda, že sa podobné názory neuplatňovali v praxi rovnako radikálne, keď vraždili ľudí pre podozrenie z exorcizmu, kacírstva, či obcovania s diablom...

16.02.2014 16:18 miroslava richter:
ako moze dieta rozhodnut, ze je nevyliecitelne chore, dost mozne, ze zajtra sa najde liek, ktory mu pomoze, ako sa k tomu postavia rodicia, kde je ich nadej,prilis vela otazok, na ktore nikdy nenajdem odpoved, poznam ludi,ktori maju nevyliecitelne chore deti a su to ich vsetko. Pre mna je eutanazia ako trest smrti, s tym rozdielom, ze deti, alebo aj dospeli nikdy nikomu zle nic neurobili

15.02.2014 20:50 Marcus:
Zial Slovensko je tak dogmaticke, ze tieto témy su pre širokú verejnosť sféra sci-fi. Mrzí ma, ze tak skostnatene názory obmedzujú vôľu žiť/nežiť ineho človeka, ktory je nevyliečiteľne chorý. Ved ten človek sa uz trápi. Začínam mat pocit, ze ti co su proti eutanázii sa tešia z trápenia smrtelne chorých a buchaju sa do hrude, ze život je posvätný. Ved vy si žite svoj život, ale neobmedzujte iných.

16.02.2014 16:18 Mgr. Jana Šimanská:
Veľmi ma zarmútila diskusia o živote, či smrti chorých detí. Ich sa niekto spýtal? Nebuďte falošne ohľaduplní a choďte do nemocníc, spýtajte sa tých detičiek, či chcú zomrieť. Ak to niekto chce, sú to možno ich blízki, ktorí ľutujú sami seba a nedokážu sa pozerať na toľké utrpenie. Koľko ľudí sa už uzdravilo, na veľké prekvapenie všetkých. Ľudia, majte zdravý rozum.

15.02.2014 18:59 Janka z Prievidze:
Clovek este nie je dostatocne mudry na to, aby vedel o takychto veciach spravne rozhodnut...ludia nemaju dostatok informacii o zivote, smrti, chorobach..atd..medicina je v plienkach..aj v case inkvizicie si ludia mysleli, ze zabijanie bosoriek je prospesne.. ako ludia sa musime riadit moralkou a etikou..pre moje svedomie je eutanazia nepripustna - je to zabijanie, co je v rozpore so zitovom a my sme zivot..

15.02.2014 18:58 Andula:
Nedokázala by som takéto niečo,lebo človek musí stále veriť,že príde záchrana veď stále sa niečo nové skúma ,overuje.

15.02.2014 20:48 Eva:
Ťažko posudzovať, či áno alebo nie., hlavne keď to človek nezažil. Ja osobne som videla zomierať svoju susedu na rakovinu a v posledných mesiacoch svojho života mala veľmi veľké bolesti. Ku koncu už bola fyzicky aj psychycky úplne vyčerpaná a neskutočne ubolená. Smrť bola vykúpením z toho veľkého utrpenia. Pokiaľ by človek bol pri zmysloch a sám by sa tak rozhodol. Súhlasilm. Keď sa matka nemôže pozerať na trápenie svojho dieťaťa a usúdi, že nechce, aby jej dieťa trpelo. Pretože pre matku je najstrašnejšie v jej živote, prežiť svoje dieťa. Súhlasim.

15.02.2014 18:58 inž.šano šarovský,67,5r,BA-DNVes,cloživot.disident,exredaktor,šéf Koncipkoru:
V SR nezastretým pohľadom,jasnou triezvou selskou mysľou,nenechajúc sa úskokmibtj hlavne iba náznakmi nachytať na lep debilom volavkám,samým cudzím a iným iba špekulantom,každý je škodoradostný,vo veľa veciach slabšie je na tom a vyložené kraviny mne dporučje vrátane načo sa tráp,obes sa,beztak iba zomrieme,typické reči senilných svokier,...v.SR pozorujem ako nelekár=nedoktor vystačiac si s čajíčkovovodovým másters titulom tj asi úrovne importovaného po rev.1989 Mgr.resp.to ste ako starší typ zachádzajúceho inž.že sa tu deje DISTANÁZIA. Obidve ako eutanázia aj distanázia sú lekármi (ak nie inými tvojimi rivalmi a pidrzaníkmi)robená vražda.

14.02.2014 22:38 dalila:
...je ťažké jednoznačne odpovedať, lebo nevieme,akú intenzitu bolesti,ten ktorý pacient môže mať...vieme iba to,že pri niektorých diagnózach sú tie bolesti veľké...lenže tú silu bolesti,každý pociťuje inak...nechcela by som rozhodovať o ukončení života nikoho...

14.02.2014 22:39 Eva Kertysova:
Vsetko je to len o setreni penazi na nespravnom mieste ,zivote bez Boha a rozhodovani o vsetkom ,ako by bol clovek panom neba i zeme.

14.02.2014 22:39 ema j:
Fakt si myslíte,že jediné utrpenie je bolesť? Čo tak obrovské psychické utrpenie u imobilných pacientov.Chceli by ste žiť,ak si nepoutierate ani svoj zadok?

14.02.2014 22:39 Marián Košice:
Žiaden človek, ani poslanec a už vôbec nie lekár nemá právo zabiť iného človeka

Nájdených 12 záznamov.

Vyberáme pre vás niečo PLUS