Matica 28. október ako štátny sviatok nechce

Slováci by sa podľa HO MS mali hlásiť ku Clevelandskej a Pittsburskej zmluve, vystúpeniu Ferdinanda Jurigu v peštianskom parlamente a najmä k 30. októbru 1918, keď bola v Turčianskom Sv. Martina prijatá Deklarácia slovenského národa.

"Tieto politické akty stáli pri počiatku formovania sa modernej slovenskej štátnosti, na ceste ku ktorej zohrala pozitívnu úlohu aj prvá Československá republika, a to aj napriek oficiálnej, štátnej ideológii a politike čechoslovakizmu," uvádza sa vo vyhlásení HO MS.

HO MS ďalej tvrdí, že hoci Slovensko zaradilo do kalendára 28. október ako pamätný deň, Česká republika "z pozícií čechoslovakizmu" 30. október medzi svoje sviatky nezaradila, pretože neuznávala a neuznáva slovenský národ ako štátotvorný subjekt pri vzniku Československa.

"Z uvedeného hľadiska jednostranne akceptovať v Slovenskej republike 28. október 1918 ako štátny sviatok je pre slovenský národ neprimerané a dehonestujúce tak, ako by bolo dehonestujúce akceptovať ako štátny sviatok SR aj 20. august, deň sv. Štefana, zakladateľa Uhorského kráľovstva," sumarizujú autori vyhlásenia.

Pripúšťajú, že ako Československo tak aj Uhorsko mali pre Slovákov aj pozitívny prínos, slovenský národ sa však s oboma štátnymi celkami rozišiel a tvorí si vlastnú politickú tradíciu. O členoch OKS, ktorí takýto návrh predkladajú, odbor tvrdí, že sa usilujú zakonzervovať český pohľad na slovenskú minulosť a stále sa nedokázali zmieriť s existenciou samostatného Slovenska.

"Pričom je všeobecne známe, že práve títo ľudia donedávna patrili k najmilitantnejším odporcom obnovenia štátnej samostatnosti Slovenskej republiky," dodávajú matiční historici.

"Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia," argumentuje naopak predseda OKS a jeden z autorov novely zákona o štátnych sviatkoch Peter Zajac.

Podľa Zajaca vznik Československa znamenal pre slovenský národ prvý raz v dejinách, že sa stal štátotvorným národom, pre Slovensko jeho vôbec prvé územné a štátne vymedzenie a základ moderného ekonomického, sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja. Nazdáva sa preto, že z hľadiska významu si vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov zaslúži vlastný štátny sviatok.

Historik Martin Lacko z Ústavu pamäti národa tvrdí, že vznik prvej Československej republiky je pre Slovákov najvýznamnejším okamihom dejín 20. storočia. „ČSR znamenala vykúpenie zo šovinistického a nedemokratického uhorského režimu, ktorého cieľom bolo pomaďarčenie, teda likvidácia Slovákov ako národa. Vznik Československa zabezpečil takisto stanovenie pevných, medzinárodne uznaných hraníc Slovenska,“ povedal Lacko.

Podľa neho by však bolo skreslením tvrdiť, že ČSR znamenala povznesenie len pre Slovákov. „Obrovský význam mala aj pre Čechov. Slovensko bolo pre nich nielen jedinou „únikovou cestou“ z nemeckého obkľúčenia, ale aj jediným prostriedkom na získanie prevahy nad sudetskými Nemcami,“ zdôraznil. Existencia ČSR, napriek všetkým nedostatkom a negatívam, ktoré so sebou niesla, mala podľa Lacka svoj obrovský význam aj z hľadiska národno-emancipačného procesu.

„Bez jej existencie by sotva mohlo prísť k vzniku a etablovaniu slovenskej autonómie v roku 1938 a onedlho aj prvej slovenskej štátnosti v roku 1939. Je preto počudovaniahodné, že prvá Československá republika nemá svoje miesto v kalendári štátnych sviatkov dnešnej SR,“ vyhlásil historik. O návrhu by sa malo rokovať na najbližšej riadnej schôdzi parlamentu, jej začiatok je naplánovaný na 29. novembra.