Manuál pre rodičov: Ako reagovať na zlé známky na vysvedčení?

Uznávaný pedagóg a psychológ Miron Zelina tvrdí, že neprimerané správanie rodičov vyvolá u citlivých detí napätie a strach. Výsledkom môžu byť úteky z domu či dokonca pokusy o samovraždu. Na to, aby človek nedohnal svoje dieťa k zúfalému činu, netreba dve vysoké školy. Stačí obyčajný rozhovor. Podľa Zelinu je potrebná opatrnosť hlavne u detí, ktoré všetko prežívajú veľmi emocionálne a sú málo odolné voči stresu.

„Ak ide o vysoko citlivé dieťa, mal by rodič zvyšovať jeho toleranciu k stresu. Teda rozprávať o ťažkých situáciách, poukazovať na možné príčiny a dôsledky a komunikovať aj o vysvedčení ako o stresovej situácii. Dieťa dostane zo seba strach, obavy, úzkosť, prípadne zlosť, ak má pocit nespravodlivého hodnotenia. Iste, môže ho to bolieť, môže plakať, ale v podstate zvláda situáciu. Takto sa naučí adekvátne reagovať,“ hovorí psychológ. Správna komunikácia je podľa jeho názoru najlepšou reakciou aj na nečakané horšie známky.

„Je zlé, keď rodič začne hovoriť s dieťaťom len pri príležitosti vysvedčenia. Mal by s ním často hovoriť o tom, čo prežíva a ako sa díva na svet. Rodič by sa mal školáka pýtať - čo si myslíš, prečo si dostal takúto známku? Odpovede typu: „Nemal som šťastie. U nás v rodine nikto nevie matematiku. Učiteľ na mne sedí,“ sú zlé. Rodič by mal debatovať s dieťaťom o tom, aby sa nevyhováralo a nevysvetľovalo svoje zlyhania vonkajšími príčinami. Školák by mal správne povedať: „Málo som sa snažil, nie som vytrvalý. Som lenivý. Mám zlý režim.“ To sú pravé príčiny,“ vysvetľuje profesor Zelina.

Štrajk učiteľov rozdelil Slovákov: Tvrdé slová pedagógov zabolia!

Vinníka za zlé vysvedčenie treba hľadať aj v zanedbanej disciplíne či zlom domácom režime. „Dieťa má často zlé známky preto, že sa systematicky nepripravuje na vyučovanie, zanedbáva svoje povinnosti, všetko za neho robia rodičia alebo starí rodičia. Veľmi dôležitý je vzťah k povinnostiam, režim a zvyk každý deň si sadnúť k učebnici, mať svoj stôl a na ňom usporiadané veci.“

Správne vedená debata je dôležitá hlavne v puberte. Na otázku, čo bolo dnes v škole, tínedžer zvyčajne odvrkne: nič mimoriadne. „Je to zlá otázka. Komunikácia sa má začať otázkami, čo zaujímavé ste dnes robili na zemepise? Bol si vyvolaný? Ako si sa cítil v škole? Čo sa deje s kamarátmi? Položiť treba konkrétnu, nie všeobecnú otázku, ako bolo v škole. Takýto rozhovor dieťa povzbudí,“ hovorí odborník.

Pochváliť treba každé, aj malé zlepšenie. „Rodič by mal povedať - pomôžem ti, spolu to dokážeme. Zaberá, ak človeka ten druhý povzbudí. Sú to malé kroky a zanedbávajú sa. Rodič skôr dieťaťu niečo zakáže, ako by ho za niečo pochválil,“ pripomína.

Ako odmeniť školáka za dobré vysvedčenie? Zelina je proti drahým darom za dobré známky aj autám za maturitu. „Najlepšou odmenou pre dieťa je radosť rodiča. Radosť znamená lásku, priateľstvo. Keď k tomu pridá nejakú maličkosť - spoločný obed, spolu idú do kina - tým potvrdzuje svoj vzťah k dieťaťu,“ dodáva.