"Keďže v uplynulom období sa množstvo politikov vyjadrovalo v prospech priamej demokracie, zreálnenie kvóra pre platnosť výsledkov referenda je legitímnou témou," myslí si Bujňák.
Ak by sa na parlamentných voľbách zúčastnili tri milióny oprávnených voličov, pri plávajúcom kvóre by sa na platnosť výsledkov referenda vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny z tohto počtu, teda 1,5 milióna plus jeden hlas.
"Toto kvórum by zároveň neodrádzalo od účasti voličov, ktorí sú proti, pretože na platnosť by sa vyžadoval súhlas, a nie účasť," tvrdí Bujňák. Ďalšiu výhodu vidí v tom, že voliči, ktorí sa o veci verejne nezaujímajú, by automaticky neboli braní za odporcov referendovej otázky.
Ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka považuje plávajúce kvórum za tvorivú úvahu. "Ja osobne to v tejto chvíli nepovažujem za naliehavé," uviedol pre TASR. Parlament podľa jeho slov nebol schopný rok a pol schváliť novelu Ústavy SR, ktorá by umožnila konanie sa predčasných volieb. "A minimálne ďalší rok sa bude venovať iným veciam ako referendu," dodal.
Bujňák si myslí, že pre demokraciu nie je zdravé, ak kvórum odrádza od účasti v referende. "V tomto duchu sa vyjadrila aj Benátska komisia, ktorá je medzinárodne uznávaným a nezávislým poradenským orgánom v ústavných otázkach," dodal.
Výsledky posledných parlamentných volieb podľa neho ukázali, že prvé dve politické strany získali spolu približne 1,25 milióna hlasov, čo vygenerovalo 91 poslaneckých mandátov. Tento počet mandátov postačuje na prijatie ústavného pravidla.
"Ak by však ten istý počet voličov hlasoval o tom istom ústavnom pravidle v referende, jeho výsledky by neboli platné, pretože 1,25 milióna hlasujúcich by znamenalo približne 28-percentnú účasť," skonštatoval.
So zreálnením kvóra by bolo podľa Bujňáka spojené rozšírenie okruhu subjektov, ktoré by mohli nechať referendovú otázku posúdiť Ústavným súdom SR, a to o ombudsmana, parlamentnú opozíciu či generálneho prokurátora. Zdôraznil, že referendum dnes predstavuje menšie riziko pre základné práva než činnosť parlamentu.
"Kým ústavnosť referendovej otázky možno preventívne skontrolovať na Ústavnom súde, ústavné zákony sú po zmene ústavy z roku 2020 explicitne vylúčené z prieskumu Ústavného súdu. Ústavný zákon sa tak na rozdiel od referendovej otázky nedá na Ústavnom súde skontrolovať ani pred a vo všeobecnosti ani po jeho schválení," uzavrel.
