OBROVSKÉ nejasnosti: To, čo tvrdí Lučanského manželka, druhá strana POPIERA: Kto HOVORÍ PRAVDU?

Samovražda Milana Lučanského rezonuje celou našou spoločnosťou a spolu s ňou je veľmi diskutovanou témou aj jeho úraz, pre ktorý skončil približne dva týždne pred smrťou v nemocnici. Vyjadrovať sa k nemu začal takmer každý, a to z dôvodu, že na verejnosť a do médií unikla zdravotná dokumentácia z Ústrednej väzenskej nemocnice SNP v Ružomberku, týkajúca sa jeho ošetrenia a následnej operácie. Jej pravosť vo svojom nedávnom vyjadrení potvrdil minister obrany Jaroslav Naď, čím nechtiac dokázal, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková 13. decembra, keď opisovala Lučanského zranenia, klamala. ”Môžem vylúčiť akékoľvek cudzie zavinenie či napadnutie,“ povedala vtedy pre médiá. So snahou dostať vysvetlenie sme včera kontaktovali aj ministerstvo spravodlivosti, do uzávierky sa nám to však nepodarilo.

Ďalšia skupina ľudí riešila pre zmenu to, ako je možné, že lekársky záznam sa dostal z nemocnice von. To začalo najviac prekážať ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi, ktorý sa rozhodol celú vec prešetriť. Krátko po jeho zaangažovaní sa do prípadu sa však k slovu dostáva aj Adam Lučanský, syn nebohého, ktorý takto zareagoval na sociálnej sieti: „Ak toto číta niekto kompetentný v súvislosti s únikom informácií z OČTK, rodina by bola akceptovala verejné uverejnenie lekárskej správy. Predpokladáme, že únik lekárskej správy nastal až po smrti. K originálu sme sa stále nedostali ani s plnou mocou od otca, kým ešte žil, keďže plná moc nebola overená notárom. Akýkoľvek hon na informátora je už bezpredmetný a s účelom zastrašovania.“
Toto jeho vyjadrenie na sociálnej sieti spustilo ešte väčšiu lavínu reakcií, ktoré boli zrejme motiváciou aj pre Lučanského manželku, aby sa vyjadrila tiež. „Kým ja som mala za chrbtom Mikulcovo komando pri posteli môjho muža, v nepriestrelných vestách a so samopalmi v ruke, pán minister vnútra Roman Mikulec sa zabával na chate v Martine na Martinských holiach, kde je do dnešného dňa,“ dodala rozhorčene vdova, ktorá pokračovala v útoku na ministra. Ten ako jediný kompetentný by podľa nej mal zabezpečiť, aby na ministerstve viala čierna vlajka na počesť Lučanského pamiatky.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Odpoveď priamo od šéfa rezortu vnútra nedala na seba dlho čakať. „Generál Lučanský čelil závažným obvineniam z prijímania úplatkov v dvoch skutkoch, pričom ich výška mala prekročiť pol milióna eur. Samozrejme, že na Slovensku platí prezumpcia neviny a pán Lučanský nebol ešte právoplatne odsúdený, o to zásadnejšia je preto otázka – prečo sa rozhodol konať tak, ako konal?" zaujímal sa Mikulec v statuse na sociálnej sieti a následne sa vyjadril aj k Lučanského manželke. K ozbrojeným kukláčom v nemocnici dodal, že išlo o štandardný postup, keď v nemocnici dohliadajú na hospitalizovaného väzobne stíhaného príslušníci Policajného zboru.

Poslednou časťou, ktorej sa Mikulec v statuse venuje, je vyvesenie čiernych vlajok na budove ministerstva či policajného prezídia. Nikde totiž nie sú. „Vzhľadom na skutočnosť, že nie sú naplnené podmienky vyhlásenia štátneho smútku, a s ohľadom na okolnosti prípadu ministerstvo vnútra nepristúpilo k vyveseniu čiernych zástav na štátnych budovách," uzavrel minister.
Po týchto slovách prišla ešte jedna reakcia Lučanskej, v ktorej sa snažila naznačiť, že niečo na prípade smrti jej manžela smrdí. „Ja som ho videla na smrteľnej posteli. Nesmela som ho odokryť, lebo inak sa mi jeho, po zuby ozbrojení ochrankári´ zo ZVJS vyhrážali, že mi viac nedovolia, aby som pri ňom bola. Prečo sa asi tak báli, aby som videla jeho telo? Jediné, čo som videla, bola jeho hlava a krk. Ten bol, mimochodom, úplne čistý, bez šrámov po údajnom obesení," pýta sa verejne.

Minister Roman Mikulec vo svojej odpovedi tvrdil, že v prípade Lučanského neboli naplnené podmienky vyhlásenia štátneho skutku. Lenže § 9a ods. 2  písm. a) zákona č. 63/1993 Z. z. hovorí, že štátny smútok možno vyhlásiť aj vtedy, ak ide o citový otras spoločnosti vyvolaný smrťou osoby, ktorá mala mimoriadny vplyv na verejný život, alebo ak ide o vykonanie pietnej spomienky na osoby, ktoré tragicky zahynuli na území Slovenskej republiky alebo mimo územia SR a ich smrť otriasla spoločnosťou. Z ministerstva nám však prišla takmer identická odpoveď, akú zverejnil Mikulec. Taktiež nám odpísali, že “V prípade osôb nachádzajúcich sa vo výkone väzby, sú žiadosti vybavované prednostne. Vyšetrovateľ dáva len súhlas na písomne zaslanú žiadosť s požadovaným termínom návštevy. Jeho manželka si žiadosť nepodala,” píše sa v odpovedi.  Politológ Radoslav Štefančík nevidí na rozhodnutí Mikulca nič zlé. „Zaráža a znepokojuje ma skôr fakt, že ho porovnávajú so Štefánikom alebo s Jánom Kuciakom, ktorý odhaľoval nekalé praktiky na najvyšších miestach. Je to urážka Kuciakovej pamiatky," uzavrel.

V súvislosti s vyjadreniami manželky Milana Lučanského, že mala pri sebe počas návštevy manžela v nemocnici za chrbtom komando, ktoré jej nedovolilo odokryť Lučanského, sme oslovili ministerstvo spravodlivosti, pod ktoré spadá ZVJS. Ich odpoveď nie celkom korešponduje s tým, čo tvrdila v statuse Martina Lučanská. "V tejto súvislosti Zbor uvádza, že manželka M.L. po celý čas jej návštevy v nemocnici sedela pri jeho lôžku a hladkala ho po ruke, nepokúšala sa ho odokryť a ani o takúto možnosť nežiadala príslušníkov ZVJS," znie prvá časť odpovede od Petra Bublu, hovorcu ministerstva spravodlivosti.

Druhú časť odpovede si prečítajte v komentári pod druhou fotkou v galérii.