Lipšic bol politik, a to je problém! Potvrdil to aj náš exkluzívny prieskum

Rokovanie o osude Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa presúva na január 2024. Ak poslanci stihnú schváliť novelu trestného zákona krátko po novom roku, ÚŠP, tak ako ho poznáme dnes, môže skončiť po 15. januári.

Ako vníma verejnosť ÚŠP? Za dôležitý pre nezávislosť slovenskej justície ho považuje 48 percent, za nedôležitý 27 percent respondentov, pričom 25 percent ľudí nevie jeho dôležitosť posúdiť. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry MNFORCE pre denník Plus JEDEN DEŇ.

„Obávam sa, že ak by do prieskumu bola zaradená otázka, koľko ľudí o jej existencii doteraz vedelo, nebola by to ani možno tretina,“ domnieva sa politológ Miroslav Řádek s tým, že opozičné protesty pomohli ÚŠP najmä k zviditeľneniu.

Respondenti sa v prieskume vyjadrovali aj k pôsobeniu šéfa ÚŠP Daniela Lipšica. Najviac z nich, dovedna 39 percent, nevedelo jeho pôsobenie posúdiť, 36 percent považovalo výkon Lipšica za jednostranný a zaujatý a iba štvrtina oslovených, konkrétne 25 percent, ho vníma ako nezávislého prokurátora.

„Lipšica za jednostranného a zaujatého respondenti považujú vzhľadom na jeho predchádzajúce politické angažovanie. Vieru v jeho nezaujatosť tiež pravdepodobne neposilnila ani jeho väzba na Igora Matoviča ako jedného z najmenej dôveryhodných politikov,“ myslí si Řádek.

Politológ Jozef Lenč v tejto súvislosti naznačil, že za nedôveryhodnosťou ÚŠP je zrejme práve osoba Lipšica. „Je možné, že práve kvôli nemu nemá úrad dostatočnú dôveru verejnosti,“ myslí si Lenč.

Prieskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov online metódou v čase od 15. do 20. decembra 2023.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) uviedol v piatok vládny návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnej novele Trestného zákona, ktorá má zrušiť špeciálnu prokuratúru. Rozpravu k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tejto novele predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) neotvoril, prerušil rokovanie parlamentu až do 8. januára budúceho roku.

Do rozpravy k tomuto bodu je písomne prihlásených 59 opozičných poslancov, neskôr sa budú môcť prihlásiť aj ústne. Písomne i ústne sa poslanci budú môcť k tejto novele prihlásiť aj v tedy, keď príde na jej prerokovanie v prvom a neskôr v druhom čítaní.

Agentúra SITA informovala, že podľa Suska vyplýva naliehavosť prijatia zmien v skrátenom legislatívnom konaní z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva, ktoré nadväzujú na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie (EÚ).

Podľa predkladateľa je taktiež potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov za niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy. V návrhu sa konštatuje, že aktuálna politika trestania nie je v súlade s článkom 49 odseku 3 Charty základných práv Európskej únie, a to v znení „Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu".

Taktiež je podľa navrhovateľa potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie, na základe ktorej sú kritériá, podľa ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin, už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť.

Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má schválením novely vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. Krajské prokuratúry podľa ministerstva spravodlivosti disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom.

Podľa Suska prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) nerešpektujú rozhodnutia generálnej prokuratúry (GP). „Napr. obchádzaním rozhodnutí GP podľa paragrafu 363 Trestného poriadku tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o paragrafe 363. Taktiež dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a GP," uvádza sa v predloženom materiáli.

Minister spravodlivosti Boris Susko sa ešte 18. decembra 2023 stretol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. V súvislosti s pripravovanými zmenami v trestnom zákone či návrhom na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ju však nepresvedčil. Hlava štátu zopakovala svoju výzvu „zísť z kratšej cesty".

Ako reagoval po tomto stretnutí nový šéf rezortu spravodlivosti za stranu Smer? Susko na sociálnej sieti vyhlásil, že ani nečakal od Čaputovej inú reakciu.

Viac si pozrite v pripojenom videu, minister názor najvyššej ústavnej činiteľky tvrdo spochybnil: