Prezidentské voľby 2024: Kandidátov má byť viac ako dosť. Vypáli im rybník TENTO expremiér?

Hneď ako Čaputová oznámila svoje rozhodnutie, začalo sa hovoriť o tom, kto by mohol pokračovať v jej šľapajach. Jedným z nich je diplomat Ján Kubiš (70), ktorý nedávno priznal, že o prezidentskom kresle uvažuje: „Chcem byť občianskym kandidátom, ale politickej podpore sa nevyhýbam.“ Vzhľadom na to, že Kubiš má politickú kariéru spojenú so Smerom, je jeho podpora pravicových strán otázna. Vlastného kandidáta chce do prezidentských volieb postaviť KDH. V tejto súvislosti sa hovorí o manželke predsedu kresťanských demokratov Milana Majerského (52) Miriam Lexmann (50). Vlastného kandidáta má údajne postaviť aj maďarská Aliancia.

Ďalším menom, ktoré sa spomína, je vedec Robert Mistrík (56), ktorý sa vzdal kandidatúry v prezidentských voľbách 2019 práve v prospech Čaputovej. „Ľudsky jej rozhodnutie chápem. Prezidentke úprimne ďakujem za všetko, čo pre krajinu urobila, no čakal by som viac odhodlania postaviť sa za Slovensko,“ napísal Mistrík na sociálnej sieti po rozhodnutí prezidentky. Nebolo to prvýkrát, keď Mistrík prezidentku aj kritizoval. Preto je otázne, či by ho na oplátku za rok 2019 podporila v prezidentských voľbách súčasná najobľúbenejšia politička.

Najreálnejšie šance zo spomínaných kandidátov má však podľa politológov Miroslava Řádka a Radoslava Štefančíka Ivan Korčok. Ten ešte pred Čaputovej rozhodnutím oznámil, že ak sa súčasná hlava štátu rozhodne kandidovať, on tak neurobí. Dokonca chcel Čaputovej vyjadriť podporu. „Ďakujem pani prezidentke (za jej prácu) a želám jej veľa síl a úspechov v zostávajúcom roku jej prezidentského mandátu,“ povedal Korčok po Čaputovej rozhodnutí. Na vlastnom brífingu oznámil, že očakával Čaputovej kandidatúru, no keďže pre neho vznikla nová situácia, potrebuje pár dní na rozmyslenie: „Svoje rozhodnutie oznámim, keď to dôkladne zvážim.“

„Pani prezidentka, ste najlepšou hlavou štátu, akú sme na Slovensku mali,“ povedal Richard Sulík (55) po rozhodnutí prezidentky s tým, že keby kandidovala, tak by ju SaS podporila. A Korčok bol ako minister nominantom SaS, teda dá sa predpokladať, že strana podporí práve jeho. Na prezidentské voľby sa však SaS zameria až po tých parlamentných.

Problém s Korčokom by nemal ani líder PS Michal Šimečka (39), ktorý to prezradil pre TV Markíza. Čaputová bola v minulosti členkou PS. „Touto otázkou sa momentálne nezaoberáme, na 100 % sa sústredíme na parlamentné voľby, aby hodnoty demokracie, slušnosti a rovnosti zvíťazili nad zlobou a nenávisťou,“ prezradila v stanovisku strana PS. „Keď budú kandidovať Korčok, Mistrík, Kubiš a ďalší, tak je možné, že sa stane to, čo pred rokmi, že sa stredno-pravicoví kandidáti vyšachujú navzájom a do druhého kola postúpia dvaja kandidáti, z ktorých ani jeden nie je pre určitú časť voličov dobrý,“ povedal Štefančík. Politológ narážal na prezidentské voľby 2004, keď v prvom kole kandidovali Eduard Kukan († 82), Rudolf Schuster (89), František Mikloško (76) a Martin Bútora (78). Navzájom si „pokradli“ hlasy a do druhého kola sa dostali Vladimír Mečiar (80) spolu s neskorším prezidentom Ivanom Gašparovičom (82).

Podobný problém s „vyšachovaním“ však môže nastať aj na druhej strane politického spektra. Kandidatúru už totiž oznámil Harabin, ktorý sa vo voľbách 2019 nedostal do druhého kola. „Urobil by som presne to isté, čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine,“ napísal minulý rok Harabin po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Úrad špeciálnej prokuratúry na neho podal za tento výrok návrh na obžalobu. Skutok je kvalifikovaný ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ako aj prečin schvaľovania trestného činu. Ak by Harabina do volieb, ktoré budú pravdepodobne v marci 2024, právoplatne odsúdili, nemohol by byť podľa zákona prezidentom. Kandidatúru už oznámil aj exposlanec za ANO a bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec (71). Ten sa v posledných mesiacoch stal obľúbencom tzv. alternatívnych médií a bol kritikom protipandemických opatrení. Kandidáta môže postaviť aj ĽSNS alebo Republika, veď v roku 2019 sa o post prezidenta uchádzal aj dnes už odsúdený Marian Kotleba (46).

V hre je však aj bývalý politik KSS, SDĽ a zakladateľ SDA, ktorá po voľbách 2002 zanikla zlúčením so Smerom, Peter Weiss, ktorý je spájaný so stranou Hlas Petra Pellegriniho (47). Nedávno sa dokonca zúčastnil na jej sneme. „Odišiel som z neho s pozitívnymi pocitmi,“ povedal Weiss. Pellegrini však zatiaľ neprezradil, ako sa Hlas definitívne rozhodne: „Postavíme do prvého kola vlastného kandidáta alebo podporíme takého, ktorý by spĺňal sociálno-demokratické hodnoty.“

Napokon sa však do druhého kola prezidentských volieb môžu dostať dvaja kandidáti, ktorí budú z iného politického spektra. Nie je dokonca vylúčené, že sa po parlamentných voľbách, ktoré by boli pre Smer úspešné, zapojí do boja o prezidentské kreslo aj trojnásobný premiér Robert Fico (58). Predtým by sa však musel rozhodnúť, že premiérom bude buď niekto iný zo Smeru, alebo funkciu ponúkne Pellegrinimu. „Čaká sa na to, kedy protikandidáta oznámia Smer a spol. Pre tohto kandidáta sú veľké šance. Viem si predstaviť, že by bol takým kandidátom Fico,“ povedal Řádek.

„My ako hnutie nebudeme stavať samostatného kandidáta. Budeme musieť počkať, kto bude kandidovať. Určite to bude stredovo-pravicový, možno konzervatívnejší kandidát,“ povedal líder Sme rodina Boris Kollár (57). OĽANO, Demokrati a Smer na naše otázky neodpovedali. V galérii sa dozviete, ako k voľbám pristúpi SNS Andreja Danka (48).