Krajina STRACHU? Prečo sa Slováci necítia bezpečne ani doma? Dôvod vás prekvapí!

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý prebiehal začiatkom júna, sa až 43 % Slovákov necíti vo svojej krajine bezpečne. Len polovica populácie má opačný názor a považuje Slovensko za miesto, kde sa oni a ich blízki môžu cítiť v bezpečí.

Výrazne častejšie to tvrdia muži, ľudia nad 65 rokov, vysokoškolsky vzdelaní a tí, ktorí zarábajú nadpriemerne. Naopak, u žien, mladších ľudí a voličov opozičných strán prevláda neistota. Prieskum zároveň ukazuje, že obavy obyvateľov nevyplývajú z vojnových konfliktov či migrácie, ale zo situácie na domácej politickej scéne.

Veľmi silný vplyv na pocit bezpečia má politická príslušnosť. Až 72 % voličov súčasnej vládnej koalície vníma Slovensko ako bezpečné miesto. Zvlášť vysoký pocit bezpečia majú voliči strany Smer. Zaujímavé je, že podobne pozitívne hodnotenie krajiny prichádza aj od podporovateľov mimoparlamentného hnutia Republika - až 74 % z nich tvrdí, že sa na Slovensku cítia bezpečne. Ide o najvyšší podiel spomedzi všetkých politických skupín.

Na opačnom konci spektra sú voliči parlamentnej opozície - len 38 % z nich považuje Slovensko za bezpečné, kým až 58 % tvrdí opak. Najviac negatívne naladení sú voliči hnutia Slovensko, kde až 72 % respondentov pociťuje vo svojej krajine nebezpečenstvo.

Analytik agentúry NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes to považuje za paradox: „Najväčšiu mieru bezpečia pociťujú voliči tých strán, ktoré svoju politickú rétoriku stavajú na pocite ohrozenia a neustále poukazujú na rôzne vnútorné a vonkajšie hrozby.“

Zatiaľ čo v politickom diskurze sa často hovorí o zahraničných hrozbách, prieskum ukazuje, že ľudí najviac znepokojuje domáca situácia. Pätina tých, ktorí Slovensko za bezpečné nepovažujú, uviedla ako hlavný dôvod súčasnú vládu Roberta Fica. Významnú rolu zohráva aj politická nestabilita, korupcia, nedôvera v súdnictvo či kriminalita.

Až za týmito domácimi faktormi nasledujú zahraničné vplyvy - 10 % respondentov uviedlo ako zdroj obáv orientáciu Slovenska na Rusko, 6 % vojnu na Ukrajine a 5 % sa obáva extrémizmu, rasizmu alebo migrácie.

„V odpovediach voličov opozičných strán dominujú najmä domáce faktory. Tie však nesúvisia len s aktuálnou vládou, ale aj s dlhodobými zlyhaniami štátu v oblasti spravodlivosti, bezpečnosti a verejnej správy,“ dodáva Hanes.