Koľko dávať tringelt v cudzine? Niekde ním môžete aj uraziť!

Úslovie iný kraj, iný mrav platí pri prepitnom naozaj doslova. Ak dáte príliš málo či príliš veľa, len potvrdíte to, že ste turista, ktorý o zvyklostiach navštívenej krajiny toho veľa nevie. V niektorých štátoch vám zase „všimné“ započítajú do účtu automaticky, sú však štáty, kde personál peniazmi urazíte.

Zaujímavý prejav spokojnosti od vás budú očakávať v Tunisku či v Egypte. Chyžné tam nie sú zvyknuté na peniaze, ale na darčeky, ktoré nachádzajú pod vankúšom. Za bežné služby sa zase spravidla dáva euro, v reštauráciách to je 10 percent z účtu.

Akoby opačne to však platí pri vyjednávaní sumy, keď napríklad kupujete oblečenie. Zjednávanie dokonca očakávajú. Nezjednávanie ceny je prejavom nezáujmu nad tovarom a taktiež prejavom neúcty k predavačovi.

Slováci radi dovolenkujú v hoteloch či penziónoch. Kam sa doma vyberáme najčastejšie?

Poznáme ho pod mnohými slangovými názvami, ale v zásade ide o sumu, ktorú dobrovoľne venujeme obsluhe či personálu ako prejav vďaky.

Na Slovensku nie je nevyhnutné dať peniaze navyše. Výška prepitného by nemala byť pevná, mala by odrážať kvalitu služieb, ktoré sme dostali – finančne ich oznámkovať.

Najcitlivejšie prepitné vnímajú v Japonsku, berú to ako útok na ich hrdosť. Ak im predsa len necháte prepitné vo forme peňazí, takmer s určitosťou vám ho vždy slušne vrátia.

Niektoré ázijské krajiny si však na prepitné už začínajú zvykať, v Malajzii či Thajsku homajú minimálne v turistických centrách.

V USA a aj v Kanade tvorí obslužné podstatnú časť platu čašníka. Preto je bežné nechávať 15 až 20 percent. Nižšie prepitné je vnímané veľmi citlivo a zákazník následne dostane otázku, či nebol so službami spokojný.

V prípade, že v reštaurácii uvidíte nápis autograt, znamená to, že poplatok je už dopredu započítaný v konečnej cene. Minimum je 10, maximum okolo 18 percent.