Koho by pochovala Bratislava? Koalícia je pripravená rokovať o obvodoch, opozícia je proti

Pellegrini po štvrtkovom stretnutí s predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markétou Pekarovou Adamovou pripomenul, že Slovensko má pre voľby do NR SR v ústave zabetónovaný jednomandátový volebný obvod. „Regióny na Slovensku čoraz intenzívnejšie volajú po tom, aby mali garantovaných svojich zástupcov v parlamente," zdôraznil s tým, že vládna koalícia chce na Slovensku otvoriť diskusiu o prípadnej zmene volebného systému

O tejto téme sa na Slovensku zvyčajne hovorí tesne pred a po parlamentných voľbách. Inak to nie je ani teraz a na verejnosť sa dostávajú ďalšie úvahy, ako zmeniť systém jedného volebného obvodu.
Všeobecne za otca súčasného jedného volebného obvodu považujeme Vladimíra Mečiara, ktorý dostal do zákona o voľbách vetu: „Územie Slovenskej republiky tvorí jeden volebný kraj.”

Už roky ho nielen politici kritizujú, pretože v Národnej rade (NR) SR sedia pravidelne desiatky poslancov a poslankýň z Bratislavy. O zmene volebného systému sa preto vždy hovorí najmä s prísľubom väčšej moci a dôležitosti pre jednotlivé slovenské regióny. Hoci to znie ušľachtilo, nie všetky súčasné parlamentné strany sú z možných zmien nadšené.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka by zo zmeny jedného na viac volebných obvodov ťažili najmä strany, ktoré majú svoje regionálne štruktúry. „Napríklad Smer a KDH. Naopak, problém by mali centralizované strany, a to najmä SaS. Na druhej strane, problém by mali aj strany, ktoré voliči volia pre lídra, nie pre program. A medzi ne patrí aj Smer, ale aj Matovičova strana, hoci práve jej sa darí, napriek absencii regionálnych štruktúr, osloviť voliča aj v konkrétnych regiónoch,“ vysvetľuje.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) avizuje zmenu volebného systému. Podľa neho je to však problematika pomerne zložitá a predpokladá, že po novom by sme mohli voliť najskôr po roku 2030. Opozičné KDH tvrdí, že dozrel čas, aby sa Slovensko svojím volebným systémom zaradilo medzi moderné štáty. „Najideálnejšie riešenie podľa nás je, aby malo Slovensko osem volebných obvodov s vlastnou kandidátnou listinou,” povedal pre náš denník líder KDH Milan Majerský. Podľa neho by obvody kopírovali terajšie župy.

Opačný postoj však má SaS na čele s Richardom Sulíkom. „Okrem iných argumentov je ďalším dôvodom extrémny prepad hlasov a nerovnosť hlasov v prípade vyššieho počtu volebných obvodov. Napríklad poslancovi z Medzilaboriec stačí na zvolenie tritisíc hlasov, zatiaľ čo poslancovi z Nitry nemusí stačiť ani 15-tisíc,“ tvrdí Sulík.

Proti zmene je aj hnutie Igora Matoviča. Práve jemu sa totiž tesne pred voľbami podarilo terajší systém jedného volebného obvodu zabetónovať v ústave. Takže dnes by na zmenu bolo potrebných najmenej 90 hlasov v parlamente. Progresívne Slovensko reaguje, že „na takéto hranie sa s ohňom nebude pristupovať”. Vraj aj preto, že zmenu volebného systému nemali v programe a necítia „spoločenskú objednávku“.

Politológ Štefančík apeluje na opatrnosť. „Predovšetkým, ak by sa jednomandátové obvody prispôsobovali okresom. Dobre totiž vieme, že okresy majú rôzne počty obyvateľov a spravodlivý volebný systém by bol len vtedy, ak by počty obyvateľov boli približne rovnaké,“ objasňuje.

Vládna koalícia zatiaľ konkrétny návrh na zmenu volebných obvodov na rokovanie nepredložila. „V tejto chvíli sa ako ideálne ukazuje rozdeliť volebný obvod a parlament na dve skupiny. Jedna skupina by bola volená ako doposiaľ a druhá skupina poslancov by bola volená na úrovni okresov alebo teda regiónov,“ mieni Michal Kaliňák (Hlas). Je to práve jeho strana, ktorá iniciuje tieto zmeny v novej vládnej trojkoalícii.