VÍŤAZ VOLIEB 2022: Odborníci hodnotia, kto má najväčšie šance

Na výsledky ankety denníka Plus JEDEN DEŇ sme sa pýtali mladých odborníkov - politológov. Všetci pracujú na Fakulte sociálnych vied Univerzity, na Katedre politických vied sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Sú to PhDr. Dalibor Mikuš, PhD., prodekan pre zahraničné vzťahy a Fakultný koordinátor pre mobility, PhDr. Erik Urc, PhDr. Peter Šamalík a PhD. Richard Brix. Ako zhodnotili jednotlivé zistenia prieskumu?

Môžete si prečítať ich hodnotenie ankety a názory na to, aké môžu byť problémy pri voľbách, čo môže ovplyviť volebnú účasť, či budú voľby akýmsi referendom o vláde, akú šancu majú nezávislí kandidáti.

Ako hodnotíte vysokú volebnú účasť, ktorá v ankete vyšla? V komunálnych voľbách chce voliť 83,2 % odpovedajúcich, v župných 77,5 % . Myslíte si, že sa k tomu naozaj priblížime?

MIKUŠ: Ako vyplýva z prieskumu, komunálnych volieb sa plánuje zúčastniť viac ako 85 % oslovených respondentov, volieb do VÚC 78 % respondentov. Na základe dlhodobého vývoja nemožno zobrazené percentá považovať za objektívnu predpoveď reálneho stavu volebnej účasti, ale môžu indikovať zmenšenie rozptylu medzi oboma typmi volieb. Dôležitým faktorom celkovej volebnej účasti môže byť termín volieb počas víkendu naviazaného na sviatok Všetkých svätých, počas ktorého už tradične pozorujeme výrazne zvýšenú mobilitu obyvateľstva. Voliči sú však pri týchto voľbách viazaný trvalým pobytom, čo naopak môže viesť k poklesu volebnej účasti hlavne v komunálnych voľbách.

URC: Predkladatelia úpravy volebného zákona deklarovali, že medzi pozitíva spojených volieb patrí okrem úspory finančných prostriedkov aj vyššia miera volebnej účasti. Aj drvivá väčšina anketových respondentov vyjadrila presvedčenie, že sa spojených volieb 29. októbra zúčastnia. Volebnú účasť môžu negatívne ovplyvniť: termín konania volieb počas jesenných prázdnin, kratší čas volieb (iba od 7. do 20. hodiny), zvýšené riziko chaosu s rôznymi hlasovacími lístkami, obálkami a schránkami, keďže voliči dostanú 4 hlasovacie lístky (v Bratislave a Košiciach až 6). Pri voľbách predsedov a poslancov VÚC je dlhodobým problémom nízka volebná účasť. V posledných regionálnych voľbách sa aj kvôli úprave volebných pravidiel podarilo volebnú účasť zvýšiť na necelý 30 %, čo predstavovalo doposiaľ najvyššiu volebnú účasť v histórii volieb do orgánov VÚC. Vyššie hodnoty účasti čitateľov v komunálnych či regionálnych dozaista ovplyvnila aj skutočnosť, že do ankety sa zapojili najmä čitatelia, ktorých táto téma zaujíma.

ŠAMALÍK: Zvýšený záujem môžeme považovať za pozitívnu informáciu, nakoľko práve samosprávy a VÚC sprostredkujú širokú škálu služieb pre občanov. Nedostatky pri výkone týchto kompetencií sa následne odrážajú aj v nespokojnosti s niektorými samosprávnymi kompetenciami, ktoré miestne a krajské orgány nenapĺňajú podľa očakávaní respondentov.

BRIX: Až 83 % respondentov v prieskume uvádza, že sa plánuje zúčastniť spojených volieb. Zo skúseností však vieme, že ak sa volebná účasť prehupne cez 50 percent, budeme môcť hovoriť o pomerne dobrej účasti.

Odpovedajúci sú už zväčša rozhodnutí pre konkrétnych kandidátov. Čo to znamená?

MIKUŠ: Sú tu rozdielne výstupy pri komunálnych a župných voľbách. Zatiaľ čo viac ako 3/5 respondentov už je rozhodnutých, komu odovzdáva hlas pri voľbe starostu/primátora, v prípade volieb predsedu samosprávneho kraja je to len 45%. Miestna samospráva je prirodzene bližšia občanovi, najmä v menších miestnych samosprávach je kontakt občana a volených predstaviteľov intenzívnejší. Naopak, podľa viacerých štúdií sa občania nedokázali dostatočne vžiť s vyššími územnými celkami napriek ich viac ako 20-ročnej existencii.

URC: Občania, tiež aj respondenti v ankete, vyjadrili relatívne rozdielne preferencie v poznateľnosti kandidátov do jednotlivých orgánov samosprávy. Väčšiu poznateľnosť majú kandidáti na komunálnej úrovni, s ktorými občania prichádzajú do bližšieho kontaktu. Naopak nižšiu mieru poznateľnosti majú najmä kandidáti do zastupiteľstva VÚC a práve pri voľbe do tohto orgánu je najväčší počet nerozhodnutých voličov (42,8 %).

ŠAMALÍK: Záujem o voľby nedokazuje výhradne zvýšené percento respondentov, ktorí majú záujem o účasť, ale aj pomerne vysoké percento respondentov, ktorí uviedli, že vedia, akého kandidáta budú voliť.

BRIX: Nie je prekvapením, že úroveň oboznámenia sa s kandidátmi je mierne vyššia pri miestnej úrovni.

Anketa potvrdila prepad OĽaNO, rozporuplný postoj voličov k strane Smer-SD a obľubu Hlas-SD. Ako hodnotíte tieto výsledky?

MIKUŠ: Jednoznačne vychádza z ankety podpora pre kandidátov opozičných strán Smer-SD (24,9%) a Hlas-SD (23,8%), pričom žiaden z politických subjektov vládnej koalície neprekročil hranicu 10 %. Výsledky odzrkadľujú aktuálne nálady v spoločnosti, čo môžeme oprieť aj o prieskumy verejnej mienky zamerané na preferencie politických strán pre prípad konania parlamentných volieb. Komunálne či župné voľby sa tak snažia predstavitelia týchto politických strán prezentovať ako referendum o vláde, čo je viditeľné aj v okolitých štátoch.

URC: Pre voličov týchto volieb nie je najpodstatnejšie, za akú politickú stranu sa jednotliví kandidáti uchádzajú o funkcie. Voliči uprednostňujú osobnú skúsenosť s jednotlivým kandidátom, najmä v obciach či menších mestách. Až 37,5 % respondentov sa preto vyjadrilo, že pri ich voľbe nezohráva úlohu to, za akú politickú stranu sa kandidát uchádza o hlasy voličov. Spomedzi politických strán vyjadrili respondenti najväčšiu podporu kandidátom strany Smer-SD (24,9 %), o približne percento zaostali kandidáti strany Hlas-SD (23,8 %), ďalej nasledovali kandidáti strany SaS (11,5 %), PS (8,9 %), OĽaNO (7,8 %), Republika (6,2 %) a ďalší. Do istej miery možno brať tieto výsledky aj ako prieskum volebných preferencií politických strán pred komunálnymi a regionálnymi voľbami, keďže až na mierne odchýlky kopírujú prieskumy volebných preferencií rôznych agentúr.

ŠAMALÍK: Preferencie politických strán odrážajú prieskumy parlamentných volieb, kde sú najväčšími favoritmi kandidáti Smeru-SD a Hlasu-SD. To môžeme označiť aj ako určitú nespokojnosť s aktuálnou vládnou garnitúrou, ktorá sa preniesla z celoštátnej úrovne na regionálne a miestne úrovne.

BRIX: Odpovede k voľbe kandidátov na základe príslušnosti k jednotlivým stranám pomerne dobre kopírujú aktuálne preferencie politických subjektov.

Stále viac odborníkov pripomína silu nezávislých kandidátov, ktorí by vo voľbách mohli prevalcovať tých straníckych. Ako to vidíte vy?

MIKUŠ: Na základe dlhodobého vývoja a pozorovania komunálnych a regionálnych volieb môžeme konštatovať, že je tu menší stranícky náboj, dôležitý je faktor nezávislých kandidátov. Hlavne v prípade komunálnych volieb a menších obcí sa obyvatelia samospráv rozhodujú v závislosti od spôsobu riešenia problémov, ktoré sa ich priamo na miestnej úrovni dotýkajú. Príslušnosť k politickej strane tak nie je v tomto smere rozhodujúca, do popredia sa dostáva priama osobná skúsenosť.

URC: Áno, najväčšiu podporu pri komunálnych a regionálnych voľbách získavajú nezávislí kandidáti.

ŠAMALÍK: Nezávislí kandidáti na poslancov a starostov tvoria po každých komunálnych voľbách pomerne rozsiahlu časť volených orgánov. Môžeme predpokladať, že aj v nasledujúcich voľbách bude o nezávislých kandidátov zvýšený záujem, nakoľko pre občanov predstavujú zaujímavú alternatívu, pri ktorej kandidát nemá väzby na politické subjekty.

BRIX: V súčasných voľbách môže prísť k stagnácii resp. k pomalšiemu nárastu úspešnosti nezávislých kandidátov voči kandidátom s politickou príslušnosťou.