KOALIČNÁ ZMLUVA už NEPLATÍ. Prejde ešte premiérovi HEGEROVI v parlamente nejaký ZÁKON?

Od minulého decembra, keď vláda Eduarda Hegera prišla o dôveru v parlamente, začali poslanci podávať svoje vlastné návrhy či novely zákonov. Aj sama prezidentka Zuzana Čaputová situáciu zhodnotila ako „legislatívnu smršť“.

Koaličná zmluva, ktorú podpísali zástupcovia štyroch strán 21. marca 2020, už neplatí. V rámci zmluvy si strany rozdelili ministerstvá, miesto premiéra a vicepremiérov, predsedu a podpredsedov Národnej rady a miesta šéfov parlamentných výborov. Hoci sa po rozpade strany Za ľudí koalícia chystala zmluvu upraviť, nikdy to neurobila. Vlani začiatkom leta SaS dohodu jednostranne vypovedala a kríza vyvrcholila vyslovením nedôvery vláde.

Politológ Tomáš Koziak pripomína, že strany sú dnes prakticky vo volebnom finiši. „Potrebujú si získať voličov, preto sú si aj koaličné strany už konkurenciou,“ podotýka.

Tak OĽaNO ako aj Sme rodina pre denník Plus JEDEN DEŇ potvrdili, že sa bude aj naďalej schádzať koaličná rada. Hovorca OĽaNO Matúš Bystriansky podčiarkuje, že „inak by sa nedali prijímať žiadne zákony“. Šéf hnutia Igor Matovič pre TA3 povedal: „Dúfam, že sa podarí udržať džentlmenské vzťahy.“ Líder Sme rodina Boris Kollár zasa dodáva, že by chceli ešte „pohnúť exekučnou amnestiou“.

Koziak reaguje, že koaličné strany budú uzatvárať kompromisy, ale len do tej miery, aby štát fungoval. „Ale pôjdu aj proti sebe, nebudú si podporovať svoje návrhy,“ predpokladá politológ. Ako príklad uvádza päťstoeurovú odmenu za účasť na voľbách Igora Matoviča z OĽaNO, ktorá nemá podporu v koaličných stranách.

Heger po vyslovení nedôvery vláde ohlásil odchod z OĽaNO a vznik nového politického subjektu. A to je mimoriadne špecifické. „Nepamätám si premiéra, ktorý bol zvolený za inú politickú stranu než je tá, v ktorej je,“ hodnotí Koziak súčasnú situáciu ako „nevídanú“. Heger je teda konkurent OĽaNO a preberá mu aj voličov. „Pre neho je to schizofrenická situácia. Heger však nebude patriť k tým, ktorí sa voči OĽaNO ostrejšie vyhrania. To by som skôr čakal od Sme rodina alebo od Veroniky Remišovej,“ myslí si. Za výhodu politológ Radoslav Štefančík považuje, že Heger bude povereným premiérom až do volieb, to mu môže prísť aj v kampani veľkú výhodu.

Vláde neprechádzajú zákony, ktoré krajina potrebuje, aby mohla čerpať peniaze z európskeho plánu obnovy. Napriek tomu Koziak predpokladá, že poslanci zo všetkých strán budú predkladať populistické návrhy. „Tak ako to robil Robert Fico a Smer pred minulými parlamentnými voľbami, tak to budú robiť teraz aj koaličné strany. A štátny rozpočet bude kričať zúfalstvom,“ maľuje čierny scenár. „Ten zúfalý krik bolo počuť už pri päťstovke. Ak by som to personifikoval, nechcel by som byť teraz štátnym rozpočtom, lebo ten veľmi trpí,“ dodáva ironicky Koziak.

Očakáva aj rozdúchavanie kultúrnych vojen. „Nepochybujem, že prídu aj interrupcie, môžu prísť aj záležitosti LGBTI komunity, vytiahnutá môže byť aj rómska karta,“ vyratúva témy, ktoré sa zrejme budú ešte preberať na schôdzach parlamentu. Poslanci by sa mohli zaoberať aj situáciou na Ukrajine, Ruskom či odovzdávaním zbraní.

Rokovania parlamentu i vlády budú úzko prepojené s predvolebnou kampaňou. Koziak hovorí, že Robert Fico a Smer si budú hľadať koaličného partnera. „Veľký zápas bude o Hlas a Petra Pellegriniho. Fico ho bude presviedčať, aby šiel s ním. A neficovské strany sa budú snažiť Pellegriniho presvedčiť, aby nešiel so Smerom,“ objasňuje Koziak.

Pravica síce hovorí o spájaní, zatiaľ sa však triešti. „Na molekuly, na atómy,“ hodnotí Koziak s tým, že aj vznikajúca strana Mikuláša Dzurindu či strana europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej loví medzi pravicovými voličmi. „Vyzerá to, akoby zišli zo zdravého rozumu. Naklonovať toľko strán na jednej časti politického spektra je nezodpovedné a hlúpe,“ volí Koziak pomerne tvrdé slová. Je dokonca ešte priamejší: „Keby padli z výšky svojich ambícií na úroveň svojich schopností, tak sa určite zabijú. Každý chce byť predsedom, ale tie strany nemajú odlíšiteľný program. Aj bežný volič je už zmagorený, kto v ktorej politickej strane je.“

Za najväčší politický „free style“ však považuje spájanie SNS s komunistami. „Nacionalista sa ide spojiť s komunistami, ktorí by mali byť internacionálni. Porušuje to všetky politologické pravidlá,“ hodnotí.

Podľa Koziaka sa môže po septembrových voľbách stať, že mimo parlamentu zostane aj KDH, aj OĽaNO, ale aj Hegerova strana Demokrati. „A hlasy, ktoré takto prepadnú, zoberú najsilnejšie politické strany, ktoré budú mať viac mandátov. Je teda možné, že nebude z koho vytvoriť koalíciu,“ varuje politológ. Ak by sa totiž aj do Národnej rady dostalo Progresívne Slovensko, je veľmi pravdepodobné, že práve KDH, OĽaNO či Demokrati sa budú hýbať okolo piatich percent. „Ak by sa aj Pellegrini dohodol s progresívcami a zobrali by Sme rodina do koalície, nemusia mať dosť mandátov na väčšinovú vládu,“ Koziak ráta aj s takýmto variantom.

A čo bude potom? Dilema, či ísť do opätovných predčasných volieb, ale mať vládu, v ktorej bude Smer. „Ak by mal Pellegrini takúto dilemu, tak dá zrejme prednosť Robertovi Ficovi,“ uzatvára Koziak.