Koalícia zrejme chystala pre prezidentku NEMILÉ PREKVAPENIE: Premiér skúša, KAM AŽ môže zájsť!
1. 12. 2020, 16:00

Zdroj: Martin Baumann
Konflikty medzi prezidentkou a premiérom nie sú ničím novým. Treba však povedať, že ich iniciátorom bol väčšinou sám Igor Matovič. Ten najnovší takmer vznikol pre oklieštenie kompetencií hlavy štátu.
Zdroj: Pavel Neubauer
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS
Zdroj: Jaroslav Novák
Galéria k článku
Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, sa v koalícii zaoberali možnosťou ešte viac oklieštiť právomoci, ktoré u nás má prezident. Tou stranou, ktorá chcela čosi také iniciovať, malo byť vládne OĽaNO. Cieľom je pritom nielen oklieštenie právomocí Ústavného súdu pri posudzovaní ústavných zákonov, ale aj oklieštenie právomocí prezidenta. Predmetným poslaneckým návrhom by prezidentke znemožnili podieľať sa nielen na voľbe generálneho prokurátora, ale aj sudcov Ústavného súdu.
Ak by ktorýkoľvek z kandidátov na generálneho prokurátora alebo sudcu Ústavného súdu dosiahol v parlamentnom hlasovaní ústavnú väčšinu, prezidentka by ho musela vymenovať. V súčasnosti má totiž prezident právo kandidáta vetovať a to napriek tomu, že prešiel parlamentným hlasovaním. Z nedávnej minulosti si pamätáme dva príklady, keď prezident kandidáta nevymenoval. V jednom prekazil exprezident Andrej Kiska cestu na Ústavný súd expremiérovi Robertovi Ficovi, v druhom bývalá hlava štátu Ivan Gašparovič nevymenoval za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša.
OĽaNO by bolo za
Zarážajúce je, že keď sa obdobný zákon snažil, počas minulej vládnej koalície, presadiť Smer-SD, tak práve OĽaNO hlasovalo proti. Aktuálne by takúto legislatívnu zmenu zrejme podporilo. Za poslanecký klub OĽaNO sa téme venuje poslanec Milan Vetrák, ktorý naše informácie potvrdil. "Bola a stále to aj je jedna z otázok, ktoré sa riešia na rokovaniach vládnej koalície. To, že sa to bude riešiť, je však nepravdepodobné, hoci tá otázka je stále otvorená," povedal pre náš denník Plus JEDEN DEŇ. Zároveň poznamenal, že táto otázka vyplávala v súvislosti s tým, keď sa začala riešiť judikatúra a právomoci Ústavného súdu posudzovať zákony a ich súlad s ústavou. Zákon by podporil aj poslanec Martin Borguľa zo Sme rodina. "Myslím si, že ak by kandidáta parlament schválil ústavnou väčšinou, tak by mal prejsť," povedal pre náš denník s tým, že hovorí svoj názor a nevyjadruje sa za klub.
Zdroj: Jaroslav Novák
Na snímke poslanec NR SR Milan Vetrák (OĽaNO) počas verejnej odbornej diskusie o zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora v NR SR v Bratislave 24. júna 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Za ľudí hovoria nie
K podaniu návrhu, ktorý by úradu prezidenta znemožnil v budúcnosti zasahovať do vymenovania sudcov či generálneho prokurátora, by mohlo dôjsť už v najbližších dňoch. Pretože v bode 24. parlamentnej schôdze bude ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) prezentovať reformu súdnictva, kde ide aj o zmenu ústavného zákona. Generálny prokurátor by sa mal voliť už v utorok. „Žiadna dohoda o tom, že by takýto poslanecký návrh mal byť predložený, neexistuje,“ reagoval hovorca ministerky spravodlivosti Peter Bubla. To, že takýto zámer je v rámci poslaneckého klubu strany Za ľudí nepriechodný, nám potvrdil aj podpredseda strany a parlamentu Juraj Šeliga. "Návrh zákona, ktorý by menil kompetencie prezidenta, u nás neprichádza do úvahy. Prezident je priamo volený občanmi a z nášho pohľadu je korekciou parlamentu," reagoval pre náš denník. Zároveň potvrdil, že zámer je reálny. "Áno, asi pred dvoma týždňami som začul takéto informácie. Pretože však novelu zákona predkladá ministerka Kolíková z našej strany, tak by takýto poslanecký návrh bol i tak bezpredmetný," poznamenal Šeliga. Podľa strany SaS nie je pravdou, že by sa takýto návrh momentálne riešil.
Názor ústavného právnika
Návrh považuje za neopodstatnený aj ústavný právnik Eduard Bárány. "Znamenalo by to posilnenie veľkej parlamentnej väčšiny na úkor hlavy štátu. Takéto riešenie je možné, je možné o ňom diskutovať, ale zdôrazňujem, je to riešenie, ktoré si vyžaduje zásah do ústavy," povedal Bárány s tým, že je to predovšetkým politická otázka. "Môj názor je taký, že doterajší mechanizmus sa osvedčil a do ústavy sa má zasahovať vtedy, keď je to nevyhnutné, keď niečo vonkoncom nefunguje," uzavrel ústavný právnik.
Zdroj: Pavol Zachar
Na snímke predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány počas tlačovej konferencie k vyhláseniu oficiálnych výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave 1. marca 2020. FOTO TASR - Pavol Zachar
Podobne to vníma aj politológ
Podobne to vníma aj politológ Miroslav Řádek. "Zo strany OĽaNO ide o ďalší pokus, kam až môžu zájsť a čo si môžu dovoliť. Príkladom je aj to, akým spôsobom obsadilo okresné úrady," poznamenal politológ s tým, že na mieste predsedu vlády, ale aj klubu by takéto pokusy dobre zvážil. "Ľudia síce kompetenciám prezidenta rozumejú len veľmi chabo, ale emociálne v tom majú jasno. Zatiaľ čo popularita, ale aj dôvera v prezidentku Čaputovú rastie, o premiérovi a hnutí OĽaNO sa to isté povedať nedá," poznamenal ostro politológ s tým, že politické body by z toho hnutie u občanov nevytĺklo ani náhodu. Skôr naopak.
Palác oznámil, že predmetný zámer nebude komentovať.
Anketa
Schválili by ste oklieštenie právomocí prezidentky a Ústavného súdu?
