Matovičove hádky so Sulíkom: Ako to bolo s pádom Radičovej vlády? TOTO všetko možno neviete
16. 5. 2022, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 12:38)

esty šéfov hnutia OĽaNO a strany SaS sa spojili pred viac ako 10 rokmi. Odvtedy si prešli mnohými zvadami, udobrovaniami, výhrami a prehrami. Aktuálne si „nevedia prísť na meno" a hádajú sa pre protiinflačné balíčky. SaS Richarda Sulíka aj OĽaNO Igora Matoviča otvorene hovoria o rozpade koalície. Nie je to však prvýkrát, čo sa na niečom poriadne pochytili.
Zdroj: MATEJ KALINA
Zdroj: Screenshot: RTVS
Zdroj: Picasa
Galéria k článku
Sulík sa počas prvej Ficovej vlády rozhodol založiť SaS, aby zmenil pomery v krajine. Pred voľbami 2010 sa jeho strana rozhodla zobrať na kandidátku členov OĽaNO. Štyria z nich vrátane Matoviča sa dostali aj do parlamentu. SaS a OĽaNO sa dokonca stali súčasťou vládnej koalície, keď vo voľbách získali 12,14 %. Radosť však netrvala dlho a po čase sa začali hádky. Pár mesiacov po voľbách Matovič a jeho ďalší traja kolegovia dokonca skončili v poslaneckom klube SaS. „Nevnímam ho ako korektného partnera,“ povedal v tom čase Sulík. Obaja politici však mali stále niektoré názory podobné. Ukázalo sa to pri páde vlády Ivety Radičovej (65). Sulík rovnako ako Matovič sa nezúčastnili hlasovania o eurovale, ktoré bolo spojené s vyslovením dôvery vláde. To využila vtedajšia opozícia na čele so Smerom a vtedajšia vláda sa rozpadla už po 15 mesiacoch.

Do volieb v roku 2012 išli SaS a OĽANO samostatne. Obyčajní ľudia vtedy získali takmer o tri percentá viac než liberáli. Na Slovensku však bola dominantná strana Smer-SD Roberta Fica. A práve to opäť spojilo cesty Sulíka s Matovičom. Obaja spolu chodili proti expremiérovi protestovať pred komplex Bonaparte, kde šéf Smeru býval v byte daňového podvodníka Ladislava Bašternáka. Akčnejší bol v tomto prípade Matovič: „Opakujem svoju ponuku: pokiaľ si Fico finančne netrúfa, ja mu nájomné (v inom byte, poznámka redakcie) zaplatím, pretože je to lepšie, ako medzinárodná hanba, že býva u usvedčeného daňového podvodníka.“
V roku 2020 sa im boj proti Smeru-SD vyplatil. V parlamentných voľbách Matovičovo OĽaNO dominantným spôsobom vyhrala – hnutie získalo 25,02 % a spolu s SaS (6,22 %), Sme rodina (8,24 %) a Za ľudí (5,77 %) vytvorili vládu, ktorej šéfom sa stal Matovič. Ani tentoraz však priateľstvo netrvalo dlho. Pri druhej vlne pandémie šéf OĽaNO obvinil liberála, že môže za tisícky mŕtvych, lebo nenakúpil antigénove testy. „Matoviča poznám 12 rokov. Funkcia premiéra ho veľmi zmenila,“ povedal Sulík s tým, že nedostatok testov nespôsobilo jeho ministerstvo. Napätie eskalovalo až do situácie, keď Sulík a ďalší ministri podali demisiu. Sulík to prezentoval tak, že pod premiérom Matovičom sa nedá fungovať. Ten sa preto vzdal kresla a vymenil si funkciu s ministrom financií Eduardom Hegerom.

Sulík sa napokon vrátil na post ministra hospodárstva. Dokonca sa istý čas zdalo, že „vojna" medzi oboma politikmi definitívne utíchla. No netrvalo to dlho. Matovič prišiel s protiinflačnou pomocou pre rodiny, ktorej súčasťou je aj zvyšovanie daní pre monopoly a veľké spoločnosti. To je však červená čiara pre SaS, ktorá je zásadne proti zvyšovaniu daní. „Keď pre Sulíka je červená čiara nezvyšovať dane bohatým firmám, zbohatlíkom, oligarchom, pre mňa a pre OĽaNO je červená čiara nechať rodiny s deťmi v štichu a hodiť ich cez palubu,“ povedal Matovič s tým, že ak balíček neodsúhlasia, koalícia stráca zmysel. „Nebudem mu nič odkazovať. Prestal som s tým pred vyše rokom. My sme strana odborníkov a uprednostňujeme odborné riešenia a takéto silácke vyjadrenia do médií ja si odpustím,“ reagoval Sulík. S inflačným balíčkom napokon súhlasili tri koaličné strany, s SaS aj naďalej prebiehajú rokovania. S liberálmi či bez nich, zdá sa, že do konca týždňa pomoc schvália. Opoziční poslanci totiž informovali o podpore niektorých jeho častí.