KLINICKÝ PSYCHOLÓG Kešický o hospitalizácii BRHELA na psychiatrii: Môže byť za tým KALKUL?

Brhel bol podľa dostupných informácií ešte v utorkových večerných hodinách prevezený na psychiatrické oddelenie Ružinovskej nemocnice v Bratislave. Ako sme sa dozvedeli, orgány činné v trestnom konaní o jeho zlom zdravotnom stave vraj boli už vopred informované.

Podľa klinického psychológa a súdneho znalca Dušana Kešičkého sa za zrútením môže skrývať viacero faktorov. Rozhudujúci je však sebaobraz a nová situácia, ktorá je psychickou záťažou, ale aj schopnosťou sa prispôsobovať. „O čo viac sa v živote musíme prispôsobovať, o to máme tieto obranné mechanizmy silnejšie,” reagoval klinický psychológ pre denník Plus JEDEN DEŇ. To podľa Kešického priamo súvisí aj so stúpaním po spoločenskom rebríčku, kde sa jedinci prispôsobujú len určitým ľuďom, lebo je to pre nich výhodné. Príde k tomu, že vysokopostavené osoby si zvyknú na to, že sa okolie prispôsobuje najmä im.

Podľa odborníka zmenu svojej situácie nezvládnu. Klinický psychológ Kešický to prirovnal aj k hodnotám, na ktorých si človek zakladá. „Pokiaľ je niekto zvyknutý spať v pohodlnej posteli a kúpi si  najlepšiu, lebo to súvisí s jeho sebaobrazom a tým, že niečo znamená, tak ak mú tú drahú posteľ vezmeme, tak klesne sám vo svojich očiach,” vysvetlil Kešický s tým, že takáto zmena zatrasie oveľa menej s človekom, ktorý si na identických hodnotách nezakladá. Samozrejme, že útokom na sebaobraz môže byť aj prepieranie vo verejnom priestore. „Útokom na dokonalý sebaobraz môže byť aj prepieranie v médiách,” poznamenal psychológ Kešický.

Za otrasom takého typu sa však podľa odborníka skrýva iracionalita a nie kalkul. „Pod veľkým emočným tlakom klesá schopnosť reálne vyhodnocovať situáciu. Človek sa uchyľuje k rôznym obranným mechanizmom, ktoré ho ako osobnosť môžu zachrániť. Tu na tejto úrovni môže dôjsť k takému poklesu, že pre niekoho môže byť lepšie klesnúť na úroveň duševne chorého človeka, ako klesnúť na úroveň väzneného človeka,” poznamenal Dušan Kešický a vysvetlil, že nejde o simuláciu, pretože vtedy má človek dianie pod kontrolou. „Toto je nevedomý mechanizmus,” uzavrel psychológ.