Kiskove dojmy z pádu hraníc po novembri 89: Očarili ho chlebíčky
19. 11. 2014, 12:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 20:45)

Zdroj: SITA,archív
Ako vnímal otvorenie hraníc v novembri 1989 či rozdelenie Československa? Prezident Andrej Kiska sa pre nemecký denník Bild rozrozprával o prvých dojmoch, keď po nežnej revolúcii prekročil hranice.
Fascinovali ho reklamné pútače a chlebíčky za trojdňovú mzdu. Servítku si pred ústa nekládol ani pri pohľade na vzťah s Čechmi.
Pamätáte si na svoju prvú cestu na Západ?
Áno, bolo to krátko po revolúcii v 1989. Cestoval som do Viedne a bol som úplne uchvátený. Všetky tie svetlá a reklamné tabule, drahé autá, výklady. V bistre som videl vyložené obložené chlebíčky za 10 šilingov (73 centov). To boli pre mňa tri denné mzdy. Cenovo nedostupné, ale mimoriadne pôsobivé.
Využili ste slobodu, odišli ste do USA, aby ste našli svoje šťastie. Úspešne?
Nie, čas v Amerike bolo peklo. Moje vzdelanie inžiniera nikoho nezaujímalo. Umýval som dlážky za 4 doláre na hodinu, 100 hodín týždenne. Moja žena bola ďaleko, telefonovať sme mohli raz za týždeň. Svoju dcéru som prvý raz videl, keď mala 18 mesiacov. Bolo to strašné.
Vrátili ste sa...
Áno, myslel som si: No dobre, americký sen v mojom prípade nefungoval. Možno to vyjde doma. Stal som sa podnikateľom, bankárom.
Čítajte viac:
A politikom...
Áno, kto chce zmeniť spoločnosť, musí robiť politiku.
Nemecko využilo prevrat 1989/90 na zjednotenie. Česko a Slovensko sa v roku 1993 rozdelili. Považovali ste to za správne?
Považoval som to za hrozné. V Nemecku hranice padli, my sme postavili nový múr s ostnatým drôtom a pohraničníkmi. Ale bolo to asi nevyhnutné. Česi mali vždy pocit, že musia doplácať na „chudobného slovenského brata“. To viedlo k napätiu a na konci aj k rozdeleniu. Vždy som bol však presvedčený: Jedného dňa sa aj my opäť zjednotíme.
Ako jeden štát?
Nie, ako členovia EÚ. Spoločne sme teraz vo väčšom celku – v Európe. Hranice padli, aj u nás. To je európsky sen. A stal sa skutočnosťou.
Bufety späť do parlamentu
Prezident Andrej Kiska sa rozhodol vrátiť kontroverzný „bufetový“ zákon naspäť do parlamentu. V spravodajskej relácii o tom informovala TV Markíza.
Ako potvrdil prezidentov hovorca Roman Krpelan, zákon je „nejednoznačný, zle formulovaný a v praxi by spôsobil viac škody než osohu“.
Poslankyňa Renáta Zmajkovičová sa podľa svojich slov nevzdáva. Smer má dosť hlasov, aby prelomil prezidentovo veto.