Presne takto vyzerá jeden z 1 530 krytov civilnej ochrany (CO), v ktorom sme sa ocitli na pozvanie šéfa rezortu vnútra. „Nie sme v postapokalyptickom filme, ale na Slovensku!“ privítal novinárov Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v kryte na bratislavskej Železnej studienke.

Zároveň poukázal, že súčasné množstvo CO krytov na Slovensku nie je zďaleka postačujúce. Ochranu dokážu poskytnúť len približne 4 % populácie. To znamená, že  takmer z 5,5 milióna obyvateľov by sa v prípade kríz do krytu dostalo iba niečo vyše 217-tisíc ľudí. Aj tak by však nemali vyhraté, lebo kryty sú dlhodobo zanedbané a väčšina z nich je v katastrofálnom stave.

Navštívili sme jeden v hlavnom meste a presvedčili sa o tom na vlastné oči. Bolo v ňom len pár stupňov nad nulou, všade samá pleseň, hrozný puch a nie všade fungovala elektrina. Niet sa čo čudovať. Ako prezradila listina visiaca na stene, inventúru v tomto kryte naposledy robili v roku 1982.

Je to jeden z dôvodov, prečo rezort vnútra pripravuje viaceré zmeny v legislatíve a plán na rekonštrukciu CO krytov, ale aj vybudovanie nových. Na zvládanie situácií, akých sme boli svedkami v posledných rokoch, má vzniknúť nový útvar pre krízové riadenie. „Nehovoríme o útvare, ktorý bude reagovať až vtedy, keď sa nejaká kríza udeje. Prioritou bude prevencia a monitorovanie situácie doma aj v zahraničí, aby sme mohli reagovať na všetky hrozby, ktoré môžu Slovensko postihnúť,“ spresnil šéf rezortu Matúš Šutaj Eštok s tým, že útvar bude na úrovni policajného či hasičského zboru.

Štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák (Hlas) doplnil, že na dosiahnutie tohto plánu budú potrebné zmeny v zákonoch o riadení štátu, o civilnej ochrane o všetkých vyhláškach, ktoré s tým súvisia. „Každá z týchto zmien vzíde z diskusie z participácie,“ dodal.

Rezort zároveň priznáva, že nevlastní všetky úkryty pre civilistov. Niektoré sú v rukách samospráv, iné zas majú súkromníci, s ktorými chce ministerstvo spolupracovať. Predstava generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ervína Erdélyiho je, aby sa do piatich rokov počet miest v krytoch zvýšil na osem percent populácie. Do roku 2035 až 2040 by to podľa neho mohlo byť 30 %.

Koľko by to mohlo stáť? „Nebude to jednoduché, nebude to rýchle a nebude to ani lacné,“ reagoval Šutaj Eštok s tým, že je ešte priskoro hovoriť o finálnej sume. Financie na obnovu a výstavbu krytov by mali pochádzať z viacerých zdrojov. Okrem štátneho rozpočtu aj z výdavkov, ktoré Slovensko ponúka Severoatlantickej aliancii (NATO) v rámci výdavkov na obranu, a tiež z eurofondov. „Nie útok, ale skôr obrana a ochrana obyvateľstva by mala byť prioritou pre každú jednu krajinu,“ uviedol šéf rezortu vnútra. Zároveň dodal, že predložiť a schváliť potrebnú legislatívu, aby sa s reformou mohlo začať čo najskôr, chce ministerstvo predložiť ešte tento rok.

Audit CO krytov sa konal ešte vlani a ministerstvo sa pri príprave reformy inšpirovalo viacerými krajinami. Napríklad v Helsinkách majú viac ako 900 úkrytov, ktoré dokážu pojať až 130 % populácie hlavného mesta Fínska. Slovenský plán je vypracovaný na 10 rokov dopredu.