Kde budú bývať prezident, premiér a predseda parlamentu? Ich rezidencie sú zatiaľ NEPOUŽITEĽNÉ

Týždeň po spáchaní atentátu na predsedu vlády Roberta Fica (Smer) sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vyjadril, že je najvyšší čas riešiť otázku bývania prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu. V rámci balíka opatrení známych ako lex atentát, malo ministerstvo vnútra do konca leta predstaviť tri nehnuteľnosti. „Každý budúci predseda vlády, prípadne prezident alebo predseda Národnej rady, sa musí prispôsobiť bezpečnostným parametrom a nemôže svojvoľne povedať, že ja budem bývať tam alebo tam,“ povedal vtedy šéf Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar (Smer). Odvtedy uplynuli štyri mesiace a do zabezpečenej rezidencie sa zatiaľ nikto nepresťahoval.

Ministerstvo vnútra, ktoré zabezpečuje ochranu politikov, denníku Plus JEDEN DEŇ prezradilo, že „má na ubytovanie najvyšších ústavných činiteľov vybraté dve nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.“ Nad treťou nehnuteľnosťou stále visí otáznik. „Koná sa prieskum trhu, v ponukovom konaní sa snažíme nájsť vhodnú nehnuteľnosť,“ priblížil hovorca rezortu vnútra Matej Neumann.

Reprezentatívne bývanie ústavných činiteľov však nie je novinkou z lex atentátu. Riešiť sa to snažili už počas vlády Petra Pellegriniho (vtedy Smer) v roku 2018. Vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smer) ako možnosť vtedy predložil nehnuteľnosti v bratislavskom Starom Meste. Išlo o Lettrichovu vilu na Mudroňovej 47 v blízkosti Bratislavského hradu a Národnej rady, ktorá bola určená premiérovi. Pre predsedu parlamentu bola vyhliadnutá 4-podlažná rezidencia na Gorazdovej 27.

Vilu na Mudroňovej 47 však v súčasnosti využíva ako svoju rezidenciu veľvyslanectvo Južnej Kórey. Kedysi v nej býval minister pre Slovensko z 1. Československej republiky. A hoci nehnuteľnosť spadá pod Správu služieb diplomatického zboru (SSDZ), rezort diplomacie nás ohľadom predmetnej nehnuteľnosti odkázal späť na ministerstvo vnútra. „S vašimi otázkami k tejto téme sa, prosíme, obráťte na ministerstvo vnútra,“ odpísali nám. Inými slovami, potiaľ sa do vily  nemôže nasťahovať žiadny ústavný činiteľ, pokiaľ tam má platnú nájomnú zmluvu iné veľvyslanectvo. „Vila v rokoch 2008 - 2010 prešla výraznou rekonštrukciou, keď sa očistila od rôznych prístavieb, bol vystavaný interiérový výťah a jej štandard bol zvýšený dostavbou podzemného bazéna s wellness centrom pod úrovňou záhrady,“ opísal SSDZ ešte pred siedmimi rokmi rozsah zmien na rezidencii prostredníctvom facebookovej stránky.

Len o pár ulíc ďalej sa nachádza druhá potenciálna vila, ktorú by mohol obývať predseda parlamentu. „Ide o štvorpodlažný objekt so suterénom a s tromi nadzemnými podlažiami so stanovou strechou vybudovaných v roku 1943,“ predstavilo SSDZ nehnuteľnosť na Gorazdovej ulici s tým, že v rezidencii je spolu až 19 miestností. Patrí k nej aj rozsiahly pozemok s výmerou 1 831 m². Ako uviedol SSDZ, celý objekt prešiel významnou rekonštrukciou ešte v roku 2002 a „patrí medzi reprezentačné objekty svojho druhu“. Aj momentálne je v priestoroch vily, ktorá je od konca roka 2019 vo vlastníctve kancelárie Národnej rady (NR SR), badať čulý stavebný ruch.

Podobne ako rezort diplomacie nás však odtiaľ odkázali na ministerstvo vnútra, ktoré má v kompetencii ochranu ústavných činiteľov. „Téma bývania pre najvyšších ústavných činiteľov je v súčasnosti v kompetencii ministerstva vnútra. Informácie o bezpečnosti, vhodnosti a stave objektov nebude Kancelária NR SR poskytovať vzhľadom na bezpečnostnú situáciu,“ priblížila kancelária. Je možné, že práve táto rezidencia by mohla byť určená pre predsedu Národnej rady, ako sa o nej už uvažovalo v minulosti. 

Vilu na Pažického ulici na bratislavskom Slavíne v Starom Meste má v správe prezidentská kancelária od roku 2001. Kúpili ju od Východoslovenských železiarní približne za 1,2 milióna eur. Jediným prezidentom, ktorý ju užíval, bol Rudolf Schuster. Odvtedy už roky chátra a je v katastrofálnom stave. V minulosti vilu chceli zrekonštruovať, ale zhltlo by to takmer tri milióny eur, preto od tohto nápadu upustili. Pred pár rokmi problémovú nehnuteľnosť odporučil predať aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), aby nedochádzalo k znehodnoteniu štátneho majetku.

Exprezident Ivan Gašparovič býval vo svojom dome v Limbachu, Andrej Kiska v Ivanke pri Dunaji a Zuzana Čaputová zase bývala v Pezinku. Neobýva ju ani súčasný prezident Peter Pellegrini. Podľa šéfa rezortu vnútra vila je nepoužiteľná z bezpečnostného a technického hľadiská, preto doteraz nie je jasné, kde bude po novom bývať prezident. „Vzhľadom na skutočnosť, že rezort vnútra je plne zodpovedný za bezpečnosť ústavných činiteľov, samotná správa k týmto nehnuteľnostiam bude vykonávaná v osobitnom režime, preto nie je možné zverejňovať akékoľvek podrobnosti,“ reagovalo pre Plus JEDEN DEŇ ministerstvo vnútra.