Informácia o tom, že tlmočníci a tlmočníčky do posunkového jazyka nedostali za svoje služby zaplatené zo strany Úradu vlády,  pobúrila minulý týždeň nielen verejnosť, ale aj samotného premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Ten tvrdí, že o nevyplácaní nevedel a vzniknutú situáciu označil za hanbu. Napokon sa však ukázalo, že tlmočníci nemali podpísanú zmluvu, ktorá by zabezpečovala ich služby, ale aj zohľadňovala požiadavky. 

Na verejnosť sa medzitým dostal dokument,  na ktorom je rukou napísaná sadzba. Tá by sa mohla podľa medializovaných informácií vyšplhať aj na 50 eur za hodinu. Rezort vnútra uviedol, že takúto sumu považuje za neprimeranú. 

Vojna nepočujúcich a sluchovo postihnutých?

Prezidentka Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS) Jana Filipová vzápätí zverejnila na svojom profile na sociálnej sieti, že sa od Jaroslava Cehlárika dištancuje: "Ako prezidentka najväčšej organizácie na Slovensku - Asociácie Nepočujúcich Slovenska sa hanbím za konanie p. Cehlárika a úplne sa dištancujeme od jeho aktivít a vyjadrení." Pre náš denník ďalej uviedla, že argumenty Jaroslava Cehlárika sú zavádzajúce a nepresné.

 

"Nesúhlasím s tvrdeniami pána Cehlárika, ktorý uviedol, že prítomnosť tlmočníkov na tlačových konferenciách je nevyhnutná. Niektorým to vyhovuje a niektorým nie. Ak dôjde k nenatočeniu záberu priamo na tlmočníka, tak nepočujúci z jeho výkonu nezachytí všetko a ujdú mu posunky. Zároveň by som rada upozornila, že ak sa pozeráme na tlmočníka naživo a popritom sledujeme tlmočenie v okienku v TV, tak každý tlmočník preklad hovorenej reči prednesie úplne inak," poznamenala, pričom zdôraznila, že každý nepočujúci potrebuje rôznu formu komunikácie napr. ako sú zabezpečené tlmočenia pre hluchoslepé osoby? Upozornila, že úroveň porozumenia textov a významu posunkov je u tejto skupiny rôzna. " Celkovo však ide o prehnane vysokú sumu za výkon tlmočenia, ktoré žiadali a nepostupovali štandardne ani pri zabezpečení tlmočenia a preto sa s tým nestotožňujem. Jednoznačne vidím nedostatky v komunikácií a tiež v konaní tlmočníkov, ktorí si to mali zabezpečovať sami," uzavrela svoje vyjadrenie pre náš denník. 

Požadujú príliš?

Filipová zároveň výstupy tlmočníkov bez zmluvy označila za čiernu prácu v priamom prenose. Nesúhlasí pritom ani s požadovanými sumami, ktoré zásadne prevyšujú aj tarifu stanovenú pre súdnych tlmočníkov do posunkového jazyka, ktorý majú podľa nej prácu ešte sťaženú, nakoľko musia tlmočiť obom stranám.

Medzi kritikov Jaroslava Cehlárika sa zaradila aj ďalšia nepočujúca Zuzana Daubnerová, ktorá prostredníctvom sociálnej siete podporila prezidenku Filipovú a stotožnila sa nielen s jej stanoviskom, ale aj výhradami zo strany rezortu vnútra. Cehlárika pritom v príspevku označila za extrémisticky naladeného "vodcu" nepočujúcich. "Súhlasím aj so stanoviskom ministerstva vnútra, že sa tejto prehnanej reakcii mohlo predísť. Síce nevieme, ako prebiehala komunikácia medzi dvoma stranami, ale rozhodne nebolo nutné takouto cestou reagovať," napísala s tým, že si váži každého tlmočníka a musí uznať, že finančne ohodnotení nie sú tak, ako by si zaslúžili.

Daubnerová uviedla, že tento nepočujúci "vlk v ovčom rúchu" už nejaký čas úspešne ovplyvňuje masu nielen nepočujúcich, ale aj verejnosť polopravdami, ktorým mnohí, žiaľ, veria a navyše ho vnímajú ako "záchrancu" komunity, pričom podľa nej nepočujúcich navádzal voliť neonacistov.  "Odkedy komunitu zastupuje tento "vlk v ovčom rúchu", sa strašne hanbím, že som nepočujúca,"uzavrela príspevok.

Cehlárik všetky obvinenia odmieta

Predseda Slovenského zväzu nepočujúcich Jaroslav Cehlárik všetky výhrady , ale aj obvinenia odmieta. Ohradil sa aj proti obvineniu, že nepočujúcich navádzal, aby volili extrémistov. "Nie je to pravda, len som informoval, kto kandidoval za nepočujúcich do parlamentu. Ja som kandidoval za Most- Hít, robil kampaň a nabádal ľudí, aby ma volili, pretože tak  môžeme riešiť naše problémy. Je to zasa len ďalší útok na mňa," komentoval situáciu Cehlárik.

Osobný spor vidí aj za postojom prezidentky Filipovej. "Nekomentujem konanie pani Filipovej, mohla sa so mnou stretnúť pravidelne aspoň raz do roka, a spoločne riešiť všetky naše potreby , ale ona si stále rieši po svojom, napriek tomu všetci vedia, že bolo zhromaždenie organizácií so sluchovým postihnutím, ktorí komunikujú primárne v slovenskom posunkovom jazyku, kde som bol zvolený zástupca za túto skupinu, kde som práve zvíťazil nad p.Filipovou, teda boli sme konkurentmi. Pri každom riešení musíme zvážiť, čo je reálne možné urobiť,"vyjadril sa pre našu redakciu s tým, že čo sa týka titulkov počas priamych presnovo, medzi ktoré patria aj tlačové konferencie, tak ich zabezpečenie v súčasnej situácii nie je možné. Zároveň sa vyjadril, že na probléme sa v súčasnosti pracuje a mal by sa vyriešiť v nasledujúcich rokov. 

Ľudí, ktorí neovládajú posunkový jazyk, označil za jednu skupinu, ktorá má iné potreby, než nepočujúci, pričom súhlasí, že aj ich potreby je nevyhnutné riešiť. "Nemôžeme miešať tieto dve skupiny, neposunkujúcich a posunkujúcich, to je akoby sme miešali hrudky so zemiakmi. Práve naša skupina nepočujúcich potrebuje mať tlmočníka v slovenskom posunkovom jazyku, teda tlmočníka, ktorý prekladá hovorenú reč do nášho jazyka, a tiež veľa nepočujúcich má problém čítať s porozumením," ozrejmil ďalej a ohradil sa aj voči tlmočníkovi v okienku, tak ako to poznáme z verejnoprávneho vysielania.

"Tlmočník v okienku je zastaralé riešenie, technicky náročnejšie zabezpečiť, naopak tlmočník vedľa rečníka je väčší, než v okienku. Máme spätnú väzbu od nepočujúcich, ktorým to vyhovuje, keď je tlmočník vedľa rečníka," pričom sa odvolal na to, že je celá rada médií, ktoré tlačové konferencie streamujú a tak si vďaka ltmočníkom môžu nepočujúci vybrať médium, ktoré im vyhovuje a nebyť odkázaní na jednu televíziu. Pripomenul aj to, že prítomnosť tlmočníkov nepriamo ovplyvňuje  aj povedomie verejnosti a postavenie tlmočníka do posunkového jazyka.