Reklama

Kauza Mýtnik ma NEČAKANÚ DOHRU: Odborník svojimi slovami TOTÁLNE PREKVAPIL!

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Kauza Mýtnik ma NEČAKANÚ DOHRU: Odborník svojimi slovami TOTÁLNE PREKVAPIL!
    Reklama

    Čím ďalej sa posúva vyšetrovanie jednotlivých závažných policajných akcií, tým častejšie sa objavujú isté nezrovnalosti. Predovšetkým v kauze Mýtnik sa to týka nepresností vo výpovediach kajúcnikov, ktoré do značnej miery spochybňujú ich vlastné tvrdenia, čo celú situáciu značne komplikuje.

    Najnovšie na nepresnosti vo výpovediach svedkov v kauze Mýtnik upozornil investigatívny novinár Adam Valček, ktorý poukázal na značné logické medzery. Bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze (49) a podnikateľ Michal Suchoba mali vypovedať, že expremiér Peter Pellegrini (45) údajne vzal úplatok za politickú podporu projektu eKasa. Pellegrini bol v tom čase štátnym tajomníkom v rezorte financií a 150 000 eur mal dostať v hotovosti, a to v škatuli od luxusného šampanského. Peniaze mu mal doniesť oligarcha Miroslav Výboh (60).

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Polícia obvinila ďalších ľudí v kauze MÝTNIK: Oligarchu VÝBOHA aj bývalého ŠTÁTNEHO TAJOMNÍKA!

      „Môžu si robiť zábavu zo šampanského, koľko chcú. Ja som také šampanské od pána Výboha nedostal a už vôbec nie obsah, ktorý sa tvrdí, že v tom bol,“ reaguje na tieto informácie Pellegrini. Táto akcia sa mala odohrať v bratislavskom hoteli Carlton, kde sídli konzulát Monackého kniežatstva. To v tom čase zastupoval práve Výboh. Novinár Valček však tieto tvrdenia spochybňuje a nemyslí si, že sa stali presne tak, ako to opisujú kajúcnici. Dôvodom má byť, že Monacké kniežatstvo v tomto hoteli v roku 2014 nesídlilo, na tú adresu sa prisťahovalo až v roku 2016.

      Prezídium Policajného zboru na otázku nášho denníka o tom, kto má vyhodnocovať nepresnosti vo výpovediach svedkov, odpovedalo, že dozor nad zákonnosťou vykonáva prokurátor. Tlačový odbor Generálnej prokuratúry uviedol, že obsah konkrétnych dôkazov nebude Úrad špeciálnej prokuratúry v tomto neverejnom štádiu konania bližšie komentovať.

      Advokát a bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok pripúšťa, že svedkovia sa môžu pomýliť či dopustiť drobných faktických chýb. „Z praxe je známe, že svedkovia sa nezhodnú v úplných detailoch, niekedy aj v podstatných veciach. Ale príslušné orgány, či už orgány zodpovedné za prípravné konanie, alebo súd, musia vždy každú výpoveď skúmať,“ hovorí odborník.

      Článok pokračuje na ďalšej stráne

      Výpoveď sa tak má preskúmať z pohľadu schopnosti svedka vnímať určitú okolnosť či skutočnosť, z pohľadu schopnosti dokázať vierohodne reprodukovať a po tretie z pohľadu možnej predpojatosti. „A to je veľká mravčia a odborná práca príslušných orgánov,“ dopĺňa Vačok s tým, že svedok sa pomýliť môže, ale ak to urobí úmyselne, dopúšťa sa trestného činu.

      Právnik Ivan Priadka v rozhovore pre denník Plus JEDEN DEŇ vysvetľuje, že pri spisovaní výpovede je prirodzené, že človek, ktorý slová svedka zapisuje, zachytáva základné body a snaží sa výpovedi dať nejakú formu na papieri. „Keď si pozrieme zápisnice zo súdu, tak si povieme, že toto tam ani neodznelo alebo to bolo úplne inak a nepodarilo sa to tam zachytiť,“ hovorí. Ako príklad uvádza situáciu z bežného života: „Keď ja niekomu niečo poviem a ten to reprodukuje, tak každý do toho vnesie niečo svoje. Samozrejme, nie je to žiaduce, ale je to prirodzená vlastnosť človeka.“

      S ním nesúhlasí bývalý vyšetrovateľ Vačok. Hovorí, že výpoveď v trestnom konaní má byť spísaná v priamej reči. „To znamená, že malo by byť protokolované presne to, čo odprezentovala vypočúvaná osoba. To vypovedá svedok, takže musí sa prezentovať presne to, čo hovorí,“ spresňuje odborník. S ním sa stotožňuje aj rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská: „Svedecká výpoveď má byť zapísaná priamo tak, ako svedok vypovedal. Dokonca ak používa vulgarizmy alebo hovorové slová, má to byť zachytené a takým spôsobom zapísané.“

      Zdroj: Norbert Grosz

      Lucia Kurilovská

      Kurilovská dodáva, že pri obvinení sa nemožno opierať len o jednu samotnú výpoveď, ale že musia byť prítomné aj ďalšie dôkazy, ktoré ju podporujú. „Tie dôkazy musia vytvárať mozaiku, ktorá hovorí o tom, že skutok sa stal a spáchala ho osoba, ktorá je obvinená,“ hovorí. Z výpovede má vyšetrovateľ zistiť presne okolnosti skutku – kde to bolo, v akom čase, kto sa na tom zúčastnil, o čo išlo. „Ale keď niektorý z týchto faktov je iným spôsobom proklamovane v jednej a iným spôsobom v druhej výpovede, už je tam určitá neistota a je potrebné získať dôkazy, ktoré by svedčili o tom, ako to malo byť,“ naznačuje odborníčka. Dopĺňa, že takéto medzery môžu spôsobiť pochybnosti a vnášajú neistotu do vyhodnocovania dôkazov, čo značne škodí celému vyšetrovaciemu procesu. „Tie pochybnosti sa musia vyhodnotiť v prospech obvinenej osoby,“ dodáva Kurilovská.

      Mohlo by vás zaujímať: