Kauza Bezák: Vyznamenali jeho katov. Toto sú ich mená

Jediným doterajším nositeľom vyznamenania je emeritný arcibiskup Ján Sokol. Ak domyslíme, že patrónom rádu je kardinál Leo Burke – priateľ slovenských biskupov, ktorý ťahal nitky vo Vatikáne, v plnej nahote sa pred nami objavujú štyri mená Bezákových katov – Mario Giordana, Ján Sokol, Stanislav Zvolenský a Leo Burke. Či sú aktuálne ocenenia zadosťučinením za „dobre vykonanú prácu“, sme sa nedozvedeli.

Biskupi pred nami totiž utiekli na svojich luxusných limuzínach. Konferencia biskupov Slovenska na naše otázky do uzávierky nereagovala. Katolíckym biskupom by neuškodilo, keby pápež František, ktorý holduje čistej ekonomike, poslal na Slovensko svojho „komisára Cattaniho“.

Ten by sa zaručene divil nielen v Trnave. Ekonomickú chobotnicu slovenských biskupov by bolo dobre minimálne poštekliť. Róbert Bezák by nebol v tomto smere jediný, kto by rád poznal pravdu.

Kontroverzná postava slovenskej katolíckej cirkvi. V roku 1989 sa stal arcibiskupom Trnavskej arcidiecézy. Komunistická tajná služba ŠtB ho vo svojich zväzkoch viedla ako agenta. Sokol vedomú spoluprácu s ŠtB odmieta. Sokolovou pravou rukou však už po páde komunizmu bol ďalší agent ŠtB Štefan Náhlik. Sokolovým najväčším problémom sú zvláštne finančné operácie. Pre ne padlo aj trestné oznámenie, ktoré rieši Generálna prokuratúra. „Pán arcibiskup Sokol mal svoju víziu. Preňho to miesto arcibiskupa bolo také absolútne miesto. Keď chápem seba ako feudálneho pána, ako knieža,“ povedal o Sokolovi Bezák.

Dnes je v Trnave arcibiskupom Ján Orosch. Po odchode Zvolenského nová „pravá ruka“ Jána Sokola. Práve Oroschovo vymenovanie malo zabezpečiť, aby to išlo so zisteniami v „malom Ríme“ takpovediac do stratena. Ján Sokol sa rád ukazuje po Oroschovom boku. Po odchode Bezáka sa pravidelne zúčastňuje na slávnostiach a iných ceremóniách slávených nielen v trnavskej katedrále, ale v celej arcidiecéze a na celom Slovensku v prítomnosti ďalších biskupov. Orosch svoju úlohu čističa plní dokonale.

Exkluzívne: Štyri tajné listy, v ktorých biskupi kydali na Bezáka

Zo svojich funkcií odišli viacerí dekani vymenovaní Bezákom. Zrušil reštauráciu, ktorú otvoril Bezák, a do trnavskej katedrály sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedostane ani výzdoba, ktorú objednal Bezák. Každá spomienka na obľúbeného Bezáka musí z Trnavy zmiznúť.

Od roku 2008 je veľvyslancom Vatikánu na Slovensku. Práve tento arcibiskup vyzval listom Róberta Bezáka, aby sa vzdal svojho úradu. Keď to Bezák odmietol, Giordana ho ďalším listom zbavil riadenia Trnavskej arcidiecézy.

„Pretože ste odmietli vzdať sa predmetného úradu, vykonávam svoju povinnosť a oznamujem Vám rozhodnutie Svätej stolice, ktorá bola informovaná o Vašom odmietnutí, že ak Vaša excelencia trvá na svojom rozhodnutí, jeho svätosť Vás zbavuje pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy,” píše sa v liste. Giordana takisto preveroval problematické finančné operácie arcibiskupa Sokola, na ktoré upozorňoval práve Bezák. Samozrejme, že bez negatívneho výsledku pre Sokola.

Súčasný bratislavský arcibiskup metropolita bol v minulosti pravou rukou trnavského arcibiskupa Jána Sokola – jeho generálnym vikárom. Z hodnosti funkcie nemohol nevedieť o finančných machináciách, ktoré sa na arcibiskupstve diali a na ktoré poukazoval Bezák. Práve Sokol stojí za raketovou kariérou Zvolenského a za tým, že sa dostal až na čelo slovenskej katolíckej cirkvi. Po povýšení Zvolenského do Bratislavy to bol Ján Sokol, ktorý poslal novovymenovanému arcibiskupovi niekoľkomiliónový „darček“.

Vzhľadom na to, že ho Zvolenský nemal ako účtovne previesť, peniaze poslal obratom späť do Trnavy. Aj na tento druh šafárenia a prítomnosť „čiernych peňazí“ poukazoval odvolaný Róbert Bezák. Ten Zvolenského považoval za priateľa, ale po svojom odvolaní sa v ňom sklamal. Môže za to zrejme aj Zvolenského výrok, ktorým zhodnotil kauzu Bezák: „My si v tejto chvíli tiež uvedomujeme, že vidíme zreteľne, že toto cirkev aj očisťuje.“ Paradoxne však Zvolenský svoje spojenectvo so Sokolom nerád dáva najavo. Je jedným z mála, kto o Sokolovu spoločnosť nestojí a dáva to vehementne najavo. Sám najlepšie vie, čo ho so Sokolom spája a na časy prežité v Trnave by asi najradšej zabudol.

„Preslávil” sa už v roku 2007, keď na tlačovej konferencii obhajoval arcibiskupa Sokola a jeho pôsobenie v ŠtB. Podľa Haľka komunistická tajná polícia preregistrovala Sokola na agenta ŠtB v roku 1989, keď už očakávala zmenu režimu.

„Touto registráciou si ŠtB vytvárala páky na vydieranie po prípadnej zmene režimu na ľudí, u ktorých sa dalo predpokladať, že budú mať relevantný dosah na celú spoločnosť,“ povedal Haľko v roku 2007. Po tejto obhajobe Sokola nabrala jeho cirkevná kariéra poriadne obrátky. V roku 2009 sa stal hovorcom bratislavského arcibiskupa Zvolenského. Od januára 2012 pôsobí ako bratislavský pomocný biskup.

Štedrí bezdetní rodičia

V rokoch 2009 a 2010 prišlo na účet arcibiskupského úradu 1,5 milióna dolárov. Bezák tvrdil, že o ich pôvode nemal žiadne informácie. Šeky arcidiecéze odovzdal Ján Sokol. Suma prišla zo spoločnosti Well Fargo. Sokol tvrdil, že peniaze pochádzajú od bezdetných manželov Garbovcov, ktoré spravovala newyorská arcidiecéza na čele s Edwardom Eganom. Bezdetní rodičia však mali dcéru Darinu Kreitschitz, ktorá žije v americkej Kalifornii.

Účet vo Vatikánskej banke

Ján Sokol si počas pôsobenia v cirkevnom úrade zriadil súkromný účet vo Vatikánskej banke. „Krátko pred ukončením úradu som z týchto mojich peňazí uložených vo Vatikánskej banke dal ako dar Trnavskej arcidiecéze 339 563 dolárov,“ uviedol podľa medializovaných dokumentov arcibiskup. Podľa Tarcisia Bertoneho, vatikánskeho kardinála, však peniaze neboli jeho, ale pochádzali z predaja pozemkov.

Nezaevidované účty

V rokoch 1997 až 2009 mala Trnavská arcidiecéza množstvo neevidovaných účtov. V médiách sa hovorilo dokonca až o čísle 80! A na konci sledovaného obdobia mali byť na nich až dva milióny eur. Na nejasnosti narazila dokonca aj daňová kontrola. Róbert Bezák musel pre hospodárenie za éry Jána Sokola zaplatiť daňovému úradu v roku 2011 pokutu vo výške 122 250 eur.

Okrem toho musela Trnavská arcidiecéza doplácať rozdiel dane za viac ako 27 miliónov korún.

Róbert Bezák vo svojej knihe spomínal aj na zmluvu s advokátskou kanceláriou Jána Čarnogurského ml. V rokoch 2007 a 2008 si podľa neho za právne služby účtovala viac než 470-tisíc €. V roku 2009 podľa Bezáka požadovala za vypovedanie zmluvy 4 milióny €. Zmluvu na zastupovanie v reštitučných sporoch napokon Bratislavská a Trnavská arcidiecéza a Nitrianska diecéza vypovedali a podľa odvolaného arcibiskupa mu v novembri 2009 museli zaplatiť spolu až 1 659 695 €!

Eštebák Náhlik na úrade

Trnavskú arcidiecézu mal počas éry arcibiskupa Jána Sokola spravovať bývalý agent ŠtB Štefan Náhlik. Dokazuje to list biskupa Dominika Tótha z roku 1999. Práve Tóth sa mal v tom čase v Trnave starať o financie.

„Vy spravujete majetok arcibiskupského úradu, kým generálny vikár nepozná ani jedno konto. Vy prijímate a prepúšťate zamestnancov bez toho, aby ste čo i len upovedomil generálneho vikára,“ písal Tóth Náhlikovi, ktorý figuruje vo zväzkoch ŠtB Ústavu pamäti národa. Tam sa jeho meno spája s krycím menom Rubens a Rehoľník v kategórii preverovaná osoba, kandidát tajnej spolupráce a agent.

Výstavba penziónu v Jacovciach

V obci Jacovce pri Topoľčanoch za uplynulé roky vyrástla honosná stavba. V jej priestoroch má byť domov pre seniorov. Občianske združenie Metropolitánik, ktoré s realizáciou projektu začalo, však dostalo podstatnú časť peňazí zo zvláštnych zdrojov. 666-tisíc eur totiž prišlo na účet združenia vďaka vtedajšiemu trnavskému arcibiskupovi Jánovi Sokolovi.

Ten podľa vlastných slov iba napĺňal želanie bezdetnej rodiny z Ameriky. Metropolitániku vtedy šéfoval arcibiskupov synovec Jozef Sokol.

Prevod pozemkov na nadáciu

Vo februári 2007, pár mesiacov pred odchodom z úradu, prevádzal Ján Sokol rozsiahle pozemky v rámci dvoch diecéz. Ešte ako arcibiskup bratislavsko-trnavskej diecézy rozhodol o prevode pozemku s rozlohou asi 30 štvorcových kilometrov na cirkevnú právnickú osobu Fundatio Ecclesiae Sancti Ioanni Baptistae.

Tej bol Sokol štatutárom. Pozemky sa nachádzajú na území dnešnej Nitrianskej diecézy. Sokol ich previedol pred zmenou hraníc diecéz, keď stáli ešte na území bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Ekonóm Trnavskej arcidiecézy vtedy argumentoval, že pozemky ostávajú aj naďalej majetkom cirkvi.