Kalavská EXKLUZÍVNE: Toto si myslí o KONCI Dolinkovej a PRAVDA o ponuke VRÁTIŤ sa do politiky
5. 3. 2025, 9:45 (aktualizované: 5. 3. 2025, 10:48)
Bývalá ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (47) odišla z problematického rezortu pred piatimi rokmi po tom, ako sa jej nedostalo podpory od strany Smer-SD pri stratifikácii nemocníc. Dnes pracuje okrem iného v súkromnom sektore ako medicínska riaditeľka spoločnosti, ktorá prevádzkuje veľkú časť nemocníc na Slovensku. Slovenské zdravotníctvo vníma naďalej ako problematické a to nielen ako lekárka, ale aj ako bežný občan či pacient.
Zdroj: František Iván
Zdroj: tasr
Zdroj: František Iván
Galéria k článku
Stretli sme vás v Košiciach na otvorení nového Mamárneho centra v nemocnici v Šaci. V spoločnosti, ktorej nemocnica patrí, ste medicínskou riaditeľkou. Ako dlho ste na tejto pozícii?
- Som tu už skoro rok, od marca 2024. Ponuka, ktorá od spoločnosti prišla, ma zaujala, nakoľko som cítila, že by som niečo mohla urobiť pre slovenské zdravotníctvo.
V čom je táto pozícia iná, v porovnaní s politikou či bežným povolaním lekára?
- Najviac ma baví a napĺňa byť lekárkou. Stále pracujem na Kramároch, na internej klinike, kde aj slúžim. Vtedy som k pacientom najbližšie a to ma skutočne najviac baví. Na druhej strane, je logické, že vás niekedy hnevá, ako funguje, respektíve nefunguje slovenské zdravotníctvo. Preto som prijala túto pozíciu, pretože tu viete aj procesne viac pomôcť a máte väčší dosah, ako len na jedného pacienta, ktorého liečite.
Pracovne ste teda zrejme dosť vyťažená.
- To áno. Na Kramároch pracujem dva dni v týždni, štvrtok a piatok a plus mám ešte služby. Ostatné dni venujem práci medicínskej riaditeľky.
Zdroj: ah
Kvôli tejto práci ste pricestovali aj na spomínané podujatie do Košíc. V Mamárnom centre sa lekári venujú liečbe rakoviny prsníka. Slovensko žiaľ patrí medzi krajiny, kde chodí na preventívne prehliadky nízke percento žien. Čo s tým urobiť?
- Vrátim sa ku svojmu pôsobeniu na ministerstve. Celý svoj život som chcela byť lekárkou, čo sa mi aj podarilo. Keď môžete ľudom pomôcť viac, ako len v tej ambulancii, je to veľmi dobrý pocit. Preto som vtedy prijala ponuku byť ministerkou. V roku 2019 sme začali robiť skríningy, aj skríning rakoviny prsníka. Naším zámerom bolo, aby sme diagnostikovali rakovinu v začiatočných štádiách u čím väčšieho počtu ľudí, pretože rakovina prsníka je ochorenie, ktoré je liečiteľné a aj vyliečiteľné. Ak ju diagnostikujete v skoršom štádiu, tak nádej, že pacientku vyliečite, je oveľa väčšia, ako v neskoršom štádiu. A mať mamu a nemať mamu, alebo mať sestru a nemať sestru, tak to je veľmi veľký rozdiel. Preto sme začali so skríningami. Percento žien, ktoré chodia pravidelne na prehliadky je stále veľmi nízke, preto je na nás všetkých, aby sme o tom rozprávali a povedali, že to vyšetrenie nebolí a zároveň je veľmi dôležité. Veľa ľudí sa bojí ísť k lekárovi, lebo "čo keď sa im niečo nájde". Treba to brať tak, že už keď tú rakovinu žiaľ máte mať, tak nech ju nájdu čím skôr a tým je šanca na vyliečenie oveľa väčšia.
Čo všetko sa dá robiť pre to, aby sa prevencia u nás zvýšila? Na Slovensku chodí na prehliadky 30-40 percent žien, vo svete je to vyše 70 percent.
- Musíme ženy ako odborníci a lekári informovať, to je jedna vec a druhou je štát, alebo poskytovatelia, tí by mali vytvárať čím viac skríningových pracovísk, lebo ich počet v súčasnosti je nedostatočný. Aj tu, pre Košice a okolie, je len jedno skríningové pracovisko a to je pracovisko v Nemocnici Košice - Šaca a to nie je dobrý ukazovateľ. Musíme nielen vplývať na ženy, ale musíme mať aj miesta, kde sa môžu vyšetriť a docieliť, aby aj čakacie doby na vyšetrenie boli nižšie.
Ako to vidíte do budúcna? Bude ich viac?
- Ja som stále optimista, čiže verím, že áno. Verím, že sa všetci budeme snažiť. Jednou z priorít v roku 2025 v nemocniciach patriacich našej spoločnosti je rozšíriť počet skríningových centier. V súčasnosti máme 3 skríningové pracoviská a neustále pracujeme, aby sme tento počet zvýšovali. Podstatné je tiež, aby tam pracoval erudovaný personál, ktorý vie diagnostikovať a zachytiť v skorých štádiách tento druh rakoviny. My lekári a ani spoločnosť sa nemôžeme uspokojiť s tým, že si len povieme, že to nie je dobré. Musíme stále niečo robiť, aby to bolo lepšie.
ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE.
