Jeden mohol byť športovcom, druhý zasa divadelníkom. Čo neviete o kandidátoch na prezidenta?

Budúci mesiac čakajú Slovensko prezidentské voľby. Podľa prieskumov to vyzerá, že sa sily najskôr rozložia v prvom kole a o všetko sa rozhodne v druhom kole v úvode apríla. Najväčšiu šancu na víťazstvo má dvojica Ivan Korčok - Peter Pellegrini (Hlas). Rozdiel medzi nimi sa zmenšuje a rozhodovať tak bude každý hlas.

Pozreli sme sa na mužov, ktorí sa uchádzajú o prezidentský palác a zaujímavé či pamätné momenty z ich súkromných i pracovných životov.

Ivan Korčok (59) je predovšetkým známy ako diplomat s dlhoročnými skúsenosťami. Ako prvý oznámil kandidatúru na prezidenta v tohtoročných voľbách a patrí medzi favoritov na celkové víťazstvo. Pochádza z Banskej Bystrice a málokto vie, že sa v mladosti intenzívne venoval športu, konkrétne volejbalu. Spolu s tímom vyhral niekoľko titulov majstrov Slovenska a úspešní boli aj na československej úrovni. Dostal preto ponuku pôsobiť v bratislavskom klube, kam aj odišiel. Tam sa jeho život následne začal uberať smerom k diplomacii.

Vďaka športu mal možnosť cestovať aj do zahraničia a sám spomína na jeden moment, keď prekračovali rakúsko-slovenskú hranicu: „Nikdy nezabudnem ten strach, s ktorým sme prekračovali v autobuse hranice v rakúskom Bergu – s načierno kúpenými západonemeckými markami, veľmi dômyselne schovanými v ponožkách či tube zubnej pasty.“

So zahraničím má spojený aj ďalší silný moment. Hlási sa k Novembru 1989 a tvrdí, že keby ho v Československu nebolo, spoločne s manželkou by veľmi pravdepodobne odišli do zahraničia: „Ani ona, ani ja sme nevideli zmysel zostávať v neslobodnej krajine.“ Silný emočný moment v ňom zanechal 1. máj 2005, keď jednak získal poverovacie listiny ako veľvyslanec v Nemecku a následné prekročenie Brandenburskej brány v Berlíne spoločne s manželkou.

Peter Pellegrini (48) je ďalším Banskobystričanom, ktorý sa uchádza o post hlavy štátu. V meste v srdci Slovenska vyrastal, študoval a málokto vie, že sa venoval umeniu, bol členom folklórneho súboru a hral na akordeóne. Má za sebou taktiež bohatú politickú kariéru, keďže sa hovorí, že si vyskúšal snáď už každý jeden post a chýba mu už len ten prezidentský.

Svoju politickú kariéru začínal ako asistent poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer), ktorý v NR SR pôsobí stále aj dnes. Postupne sa prepracoval až na premiéra a dnes na predsedu parlamentu. Veľmi často využíva sociálne siete, kde zverejňuje fotografie zo súkromného života, ako sadí zemiaky, ako chodí na prechádzky zo svojim psom Gery a podobne.

Štefan Harabin (66) sa narodil ako posledné desiate dieťa do rodiny. V mladšom veku sa venoval futbalu a stolnému tenisu. Je pravoslávneho vyznania, jeho druhá manželka Gabriela zasa katolíckeho.
Takto vysvetľuje hlbší význam svojho priezviska Harabin: „Keď prvú samohlásku „a“ dáme nakoniec vznikne slovo „hrabina“, ktoré je nám všetkým podstatne významovo známejšie. Ľudovo sa užívajú slová odvodené od názvov stromov ako dubina, bukovina či smrečina.“

V kontexte súčasných udalostí na politickej scéne môžeme pripomenúť, že to bol práve Štefan Harabin, kto ešte v roku 2006 pripravil analýzu o "zbytočnosti" Špecializovaného trestného súdu. V tom období začínal ako minister spravodlivosti. V súčasnosti opäť kandiduje na prezidenta a oslovuje radikálnych voličov so sympatiami k Rusku, náchylnosti na dezinformácie a negatívnym postojom k EÚ a NATO.

Ján Kubiš (71) je ďalším prezidentským kandidátom z prostredia diplomacie a zahraničných vecí. V tejto súvislosti môžeme spomenúť, že je absolventom Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov, na ktorom študoval v sedemdesiatych rokoch. Má manželku Jaroslavu, ktorá je českého pôvodu a majú spolu jednu dcéru. Z jeho mladosti o sebe píše, že na základnej škole sa často zapájal do matematických, fyzikálnych a chemických olympiád, čo by ho skôr predurčovalo na dráhu vedca a nie diplomata.

Málo známe je aj to, že počas stredoškolského štúdia pôsobil v divadelnom a televíznom komparze. Neskôr počas toho, ako študoval v Moskve, vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, kde skončil až po revolučných zmenách v roku 1989. Počas svojej kariéry v zahraničí absolvoval veľké množstvo rôznych pozícii a dostal tiež aj najvyššie štátne vyznamenania Kazachstanu, Tadžikistanu, Turkmenistanu, Afganistanu a ďalších krajín.

Andrej Danko (49) má za sebou zaujímavú politickú kariéru, ktorá ešte nekončí. Hoci sa zdalo, že po voľbách v roku 2020 odíde aj so stranou SNS do zabudnutia, dnes tvorí súčasť vládnej koalície na čele s premiérom Robertom Ficom. Verejnosti je známy aj vďaka svojmu autentickému vyjadrovaniu a slovným zvratom.

Pochádza z Revúcej, neskôr sa za štúdiom vybral do hlavného mesta. V roku 2003 absolvoval advokátske skúšky a získal akademický titul JUDr. Sám najskôr pôsobil aj ako asistent pre rôznych poslancov parlamentu až sa vypracoval na predsedu SNS.

Krisztián Forró (48) je zo skupiny menej známych politikov. Svoju voličskú základňu má predovšetkým v južných oblastiach Slovenska v prostredí maďarskej menšiny. Predseda strany Aliancia je v súčasnosti ženatý a má tri deti. Za strednú školu si vybral gymnázium v Galante, neskôr vyštudoval obchodnú akadémiu v Dunajskej strede a bol aj na vysokej škole v meste Tatabánya v Maďarsku.

"V prvom kole je našou úlohou ukázať, že sme tu, že sme silní, že máme sebavedomie. Výsledok prvého kola rozhodne o tom, akú budeme mať váhu v druhom kole prezidentských volieb," povedal na tlačovej konferencii a uviedol sa tak ako zástupca maďarskej menšiny na Slovensku.