JE TO TU! Korčok OZNÁMIL, že zostáva v POLITIKE: Kandidovať bude v PARLAMENTNÝCH VOĽBÁCH

Ivan Korčok, bývalý minister zahraničných vecí a prezidentský kandidát, oznámil svoj zámer zostať v politike na festivale Atmosféra v Hontianskych Nemciach počas diskusie Denníka N.

Korčok, ktorý pôsobil ako nominant SaS na čele rezortu zahraničných vecí od roku 2020 do roku 2022, sa na jar uchádzal o post prezidenta ako občiansky kandidát s podporou opozičných strán. V prvom kole získal 42,5 % hlasov a postúpil do druhého kola, kde získal takmer 1,25 milióna hlasov (46,9 %), no jeho protikandidát Peter Pellegrini ho porazil so ziskom 1,4 milióna hlasov (53,1 %).

Po prezidentských voľbách Korčok uviedol, že premýšľa, ako využiť svoju podporu medzi voličmi. Rokoval s predstaviteľmi viacerých prozápadných strán, vrátane Progresívneho Slovenska (PS), SaS a mimoparlamentnej strany Demokrati. V zákulisí sa špekulovalo, že najintenzívnejšie rokovania viedol s PS. „Áno, stretol som sa s Michalom Šimečkom, viackrát, aj spolu komunikujeme. No rozprával som sa v prechádzajúcom období aj s Braňom Gröhlingom zo SaS-ky, aj s Jarom Naďom z Demokratov,“ potvrdil Korčok.

Prieskum agentúry Focus, realizovaný v polovici júla, skúmal, ako by Korčokov vstup do politiky ovplyvnil preferencie politických strán. Podľa tohto prieskumu by voľby bez Korčokovho vstupu vyhrala strana Smer so ziskom 25,7 % hlasov, nasledovaná Progresívnym Slovenskom (21,3 %), Hlasom (11,3 %), KDH a SaS (obaja vyše 7 %). Do parlamentu by sa ešte dostala Republika (6,5 %). Mimoparlamentní Demokrati by skončili tesne pod hranicou zvoliteľnosti s 4,7 % hlasov.

Prieskum následne simuloval situáciu, kde by Korčok vstúpil do PS. V takom prípade by PS predbehlo Smer a získalo až 27,6 % hlasov, pričom SaS by klesla o dva percentuálne body a Demokrati by zostali na približne rovnakom výsledku (okolo 5 %). Vstup Korčoka do PS by tak mohol výrazne zvýšiť šance tejto strany na víťazstvo.

Ak by sa Korčok rozhodol pre vstup do inej prozápadnej strany, napríklad SaS alebo Demokratov, tieto strany by získali výraznú podporu. SaS s Korčokom by dosiahla asi 14 % hlasov, čo by znamenalo pokles PS na 16 %. Demokrati by s Korčokom získali 13 % hlasov, zatiaľ čo PS by malo takmer 18 % a SaS len asi 4 %.

Korčok tiež zvažuje možnosť založenia vlastnej strany. Podľa prieskumu by takáto strana získala vyše 14 % hlasov. „Tento prieskum hovorí, že si ľudia vedia predstaviť aj moju prítomnosť v parlamentnej politike. V tomto má pre mňa hodnotu,“ komentoval výsledky prieskumu Korčok.

Focus sa tiež zaoberal možnosťou, že by Korčok viedol spojenú kandidátku SaS a Demokratov. Táto hypotetická kandidátka by získala okolo 14 % hlasov, čo by bolo menej, než keby Korčok kandidoval len za jednu z týchto strán. Progresívne Slovensko by v takom prípade získalo necelých 18 % hlasov.

Prieskum tiež ukázal, že Korčokov vstup do politiky by mal najväčší vplyv na tábory prozápadných strán, ako sú PS, SaS a Demokrati. K zásadnému poklesu podpory koalície alebo krajne pravicových strán by však pravdepodobne neviedol. Riaditeľ Focusu Martin Slosiarik uviedol, že približne 60 % voličov, ktorí by volili „stranu I. Korčoka“, by v prípade jej neexistencie volilo niektorú z opozičných strán, ako sú PS, SaS, Demokrati, KDH alebo hnutie Slovensko. Približne štvrtina respondentov uviedla, že by nevedeli, koho voliť, alebo by k voľbám nešli, čo naznačuje, že by Korčok mohol mobilizovať aj nových voličov.

Martin Slosiarik tiež upozornil na metodologické výzvy pri meraní preferencií hypotetických strán, no dodal, že prieskumy z minulosti ukazujú, že podpora nových strán závisí aj od schopnosti ich zakladateľov zaviesť značku na politickom trhu. Na základe týchto skúseností by podpora „strany I. Korčoka“ mohla byť reálne nižšia, než ukazuje aktuálny prieskum, avšak stále významná.