Príčinou nehody MiG-29 bol nedostatok paliva: Vieme KOĽKO má Slovensko bojaschpných stíhačiek!
13. 7. 2020, 14:52 (aktualizované: 1. 6. 2024, 5:55)

Zdroj: archív
Bezprostrednou príčinou minuloročnej nehody stíhacieho lietadla MiG-29 bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži. Celkovo vyšetrovacia komisia určila 13 čiastkových faktorov, ktoré prispeli k nehode.
Zdroj: PZ
Zdroj: PZ
Zdroj: Twitter
Galéria k článku
Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota. Nehoda sa stala počas cvičného letu. Z Letiska Sliač vyrazili dve stíhačky MiG-29. V oboch podľa ministra sedeli skúsení piloti. Vzhľadom na rapídne zhoršenie sa počasia, predovšetkým z dôvodu výskytu hmly, dostali pokyn na návrat. Prvej stíhačke sa podarilo pristáť na Letisku Sliač na druhý pokus. Pilot ďalšej stíhačky "nebol vo vizuálnom kontakte so zemou", nemohol pristáť. Požiadal o pristátie v Bratislave.

Počas letu do Bratislavy oznámil pilot kritický stav paliva a vyhlásil stav núdze. Vyjadril obavu, že na miesto nedoletí. O minútu neskôr kontrolka ohlásila núdzový stav paliva a pilot navrhol katapultovať sa. Následne sa uskutočňovali konzultácie o vhodnom priestore tak, aby prišlo k čo najmenším škodám na životoch i majetku. "Katapultáž sa uskutočnila bez nedostatkov a problémov," priblížil minister. Lietadlo dopadlo v katastri obce Nové Sady pri Nitre.
Nedostatok paliva podľa Naďa spôsobila kombinácia faktorov. "Rozhodnutie pilotov pristáť na leteckej základni Sliač aj s počasím, ktoré bolo tzv. pod poveternostné minimá; chceli sa vrátiť domov, lebo boli plne naložení muníciou; hľadali riešenie, aby nemuseli ísť na náhradné letisko, čo má aj ekonomické a logistické následky, a boli presvedčení, že sa im to môže podariť," objasnil minister. Ďalšími príčinami boli pasívna činnosť dozorného meteorológa a zaradenie vlhkomera s vysokými odchýlkami do prevádzky len niekoľko dní pred samotnou nehodou.
Vyšetrovanie septembrovej nehody ukončila 11-členná komisia vedená hlavným inšpektorom bezpečnosti letov Jánom Salajom 23. júna. Naď priblížil, že cieľom vyšetrovania bolo predísť do budúcnosti podobnej nehode. Trestnoprávne vyšetrovanie vedie polícia. Škodu na lietadle a munícii vyčíslili na 38 miliónov eur, zaplatí ju štát. Na lesnom poraste v mieste dopadu bola do 600 eur. Minister ocenil rozhodnutie pilota katapultovať sa. Poukázal na to, že pilot letel na záložné letisko plne naložený muníciou ako pri ostrom zásahu. Poukázal na riziko ohrozenia životov, ak by sa rozhodol "risknúť to" a letieť až do Bratislavy.
Pilot prvej stíhačky dobrovoľne opustil ozbrojené sily, pilot havarovanej stíhačky pokračuje. Do budúcnosti sa prijalo 22 opatrení, ktoré majú podobným incidentom predísť. Naď zároveň dementoval informácie o tom, že z miesta nehody nevyzbierali všetku muníciu.
V priebehu tlačovej konferencie sa Slováci dozvedeli aj tragikomickú správu o tom, koľko má Slovenská republika vlastne k dispozícii bojaschpných stíhačiek. „Viete, že sme ich mali 12, jednu sme stratili a teda máme 11, no keďže sa pomaly blíži koniec Migov-29. A dnes je z hľadiska abonentného systému zaradených 10 strojov, o rok ich bude 9 a na ten ďalší už len osem,“ vysvetlil generál Ľubomír Svoboda. Priznal však aj to, že s bojaschopnosťou našich lietadiel je to problematické.
„Priemerný nálet na závadu, aj vzhľadom k závadám vyplývajúcim z veku Migov-29 je približne 55 minút. To znamená, že ak vypustíme na hodinu dva Migy, štatisticky sa nám takmer 100% jedna z nich vráti s nejakou závadou,“ vysvetlil generál s dôvetkom, že väčšinou sa jedná o drobnosti, ako poistky či studené spoje. „Nedá sa povedať, že takáto je schonosť, lebo ráno mám X a večer keď to lieta Y a do druhého dňa sa to zase opraví. Takže je veľmi ťažké narábať s nejakými fiktívnymi číslami,“ uzavrel Generál.