Z Jankovskej je podľa jej obhajcu ľudská TROSKA! Kruté slová o väzbe: ČO ju zrazilo na kolená?

V rozhovore sa dočítate:

Začnem hneď priamo. Ako je na tom vaša klientka?

- Zle. Mal som možnosť ju v utorok vidieť. Pohľad na ňu bol naozaj zlý, pretože bolo vidieť, že momentálne je to ľudská troska. Aj preto, ako prebieha celé trestné konanie, keďže sa rozhodla priznať a spolupracuje aj s políciou na odhaľovaní inej trestnej činnosti, jednoducho je to zlomený človek. Nevidí žiadnu nádej, že sa to môže niekde pohnúť akýmkoľvek smerom.

Ako to myslíte, „akýmkoľvek smerom“?

- Teraz nie je podstatné rozoberať detaily, akým smerom – jednoducho nejaký posun. Monika Jankovská upadla do zúfalstva. Vníma, ako sa prostredníctvom médií vplýva na konanie. Spoločnosť sa vyjadruje k jej osobe od začiatku stíhania a je neustále porušovaná jej prezumpcia neviny. Vrátane politikov. Ale ona je ešte stále nevinný človek.

Je to asi aj tým, že už hneď na začiatku unikla do médií jej výpoveď.

- Nemôžem sa vyjadrovať k tomu, čo uniklo. Pretože by som porušil princíp neverejnosti prípravného konania. Je zarážajúce, že Jankovskej údajná výpoveď unikla dokonca v priebehu niekoľkých hodín. Upozorňovali ma na to kolegovia advokáti, ktorým sa dostala do rúk. Dokonca v nej boli uvedené jej osobné údaje.

Ako na to zverejnenie reagovala?

- Zvažovala nasledujúci deň, či bude ďalej vypovedať, pretože ako má byť zabezpečené nezávislé vyšetrovanie, keď sa takáto údajná výpoveď objaví vo všeobecne dostupnom priestore? Veď už ju všetci komentovali v ten večer. No vzhľadom na to, že sa rozhodla priznať, chcela výpoveď nasledujúci deň dokončiť. Napriek úniku. Chcem tým naznačiť, že to neustále komentovanie – aj médiami – jej osoby mohlo spôsobiť, že niekto si dovolí povedať, že toto nie je priznanie? To predsa môžu hodnotiť len orgány činné v trestnom konaní (OČTK). Ale aj tie musia byť schopné posúdiť, čo je pravda a čo nie.

Z uznesenia naozaj vyplýva, akoby nerozprávala všetko...

- To, že sa niečo píše v Uznesení o obvinení, ešte neznamená, že je to sväté písmo. A tiež to neznamená, že sa to tak stalo. Môže sa vychádzať z jednotlivých dôkazov v nejakom čase. No ona na tie dôkazy aj poukázala, aj sa k nim vyjadrila. Opísala aj svoju činnosť a dokonca sa vyjadrila ku komunikácii, ktorá tiež unikla a bola s ňou konfrontovaná. Nie je teda možné hovoriť, že vypovedá len selektívne a k určitým veciam alebo sa úmyselne a účelovo nevyjadruje k nejakým veciam, pretože by to bolo v jej neprospech.

Alebo že niekoho kryje.
- To sú naozaj silné slová. A toto sú všetky tie momenty, ktoré vplývajú na jej osobu. To je to zúfalstvo, že nevidí možnosť, že by sa mohla dočkať práva na spravodlivý súdny proces.

Plánujete podať sťažnosť? Ako sa môžu advokáti proti niečomu takémuto brániť?
- Dnes sa všetci snažia poukazovať na podmienky väzby. Aj na základe udalosti samovraždy generála Lučanského. No nikto z nás, advokátov, si nedovolí tvrdiť, že inštitút väzby nie je potrebný a ako taký samotný je zlý. Ale výkon väzby, to je druhá vec. A tie naše podmienky výkonu väzby nespĺňajú štandardy CPT (Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, pozn.red.). Je potrebné si uvedomiť, že tá osoba sa ocitne v priestore 4 x 2 štvorcové metre, kde je zavretá 23 hodín denne a nemá možnosť akéhokoľvek kontaktu s okolitým svetom.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Prečo ste na to nepoukazovali už skôr?

Nie je to pravda. My ako advokáti už dlhodobo poukazujeme, že podmienky väzby nespĺňajú základné európske štandardy, ktorými sme viazaní. Zároveň upozorňujeme aj na to, ako sa pristupuje k inštitútu väzby. Nikto nespochybňuje, keď sú dôvody väzby a niekto je vzatý do väzby, problém je, čo sa deje potom, následne.

Čo sa deje?

- Problém je, že z orgánov činných v trestnom konaní sa stávajú orgány nečinné v trestnom konaní. Zo zákona však vyplýva, že práve vo väzobných veciach by mali jednať urýchlene a prednostne. Deje sa však to, že človeka vezmú do väzby a nekonajú. A potom si akýkoľvek klient kladie otázky, prečo sa nekoná.

Viete to priblížiť ? Ako prebieha napríklad šetrenie u Moniky Jankovskej počas jej väzby?

- Keď uplynulo asi šesť mesiacov a bolo prvé predlžovanie lehoty väzby, povedal som úplne jednoduchú štatistiku. Zo 130 pracovných dní sa asi 100 dní nevykonal žiadny vyšetrovací úkon. Poukázal som aj na to, koľko  vyšetrovacích úkonov sa týkalo samotnej obvinenej Jankovskej, respektíve skutkov, z ktorých je obvinená. Pretože oná má skutky, ktoré sa týkajú aj iných osôb. Mohli by sme ich spočítať na prstoch jednej, maximálne dvoch rúk. Napriek tomu prokurátorka v rámci návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby poukazovala na to, že musíme predĺžiť väzbu, pretože nestihli vykonať potrebné dôkazy. Pritom som nevedel ani z toho návrhu posúdiť a nemal som konkretizované, aké dôkazy, aké výsluchy, koho konkrétne nevypočuli a prečo.

Nedostali ste na tieto otázky odpoveď?

- Dostali sme odpoveď, že sudca už konštatoval, keď rozhodoval o predĺžení lehoty trvania väzby, že sú tu neprimerané prieťahy, že tu máme napríklad pandémiu koronavírusu a podobné okolnosti. No bez ohľadu na to nebolo uvedené, aké dôkazy. A preto aj sudca povedal, nekoná sa bez zbytočných prieťahov – a nevyhovel návrhu v celom rozsahu a predĺžil lehotu len o päť mesiacov. Od toho momentu, keď bola predĺžená lehota trvania väzby – už vtedy prezentovala prokurátorka, že budú vykonávať dôkazy opätovne za päť mesiacov tejto väzby – bol vykonaný jeden jediný výsluch týkajúci sa Jankovskej. Za päť mesiacov! Potom sa tu natíska otázka, či problém väzby nie je a priori väzba, ale to, že sa prestane konať. Tým sa dostáva zákonnosť väzby na úplný okraj, potiera sa jej základ a jej nevyhnutnosť, tak ako to vyplýva z Trestného poriadku, ale aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva či Ústavného súdu. Väzba má trvať nevyhnutný čas.

Stále by sme ale mali veriť, že sa pri vzatí do väzby ale aj počas nej musí prihliadať na dôkazy….

- To je presne moment, kedy by si obvinený, ale aj široká verejnosť mali dať otázku, aký je účel väzby. Keď na jednej strane tvrdíme, že účel, napríklad kolúznej väzby, má byť taký, aby bol nerušený priebeh vyšetrovania a aby obvinený nemohol mariť dokazovanie, prečo sa na druhej strane dokazovanie nevykonáva? Aký je potom účel väzby? Že niekoho chcú zlomiť alebo niečo iné?

Ako sa pri takýchto postupoch môže obvinený brániť?

- Využili sme všetky dostupné opravné prostriedky, keď sa rozhodovalo o samotnej väzbe. Zároveň moja klientka využila možnosti podania ústavnej sťažnosti. Problém je ten, že Ústavný súd vám dá odpoveď takú, že my nie sme súd tretej inštancie, takže my nemôžeme preskúmavať zákonnosť rozhodnutia, či už súdu prvostupňového, alebo odvolacieho, týkajúceho sa zákonnosti dôvodov väzby. Ale ja som toho názoru, že pokiaľ má naozaj každý občan ústavné právo na osobnú slobodu, tak aj to obmedzenie osobnej slobody môže byť len zákonné. A pokiaľ rozhodnutie súdu prvého stupňa – alebo odvolacieho súdu, ktorý to prípadne potvrdí – nie je zákonné a nie sú naplnené zákonné dôvody väzby, tak potom tvrdím, že Ústavný súd by mal skúmať aj zákonnosť týchto rozhodnutí.

Sama ministerka Kolíková priznala, že právo sa mení a že by sa mali niektoré veci aktualizovať a brať do úvahy. Vyvíja v tomto smere napríklad aj Slovenská advokátska komora tlak, aby sa to upravovalo?

- Komora sa snaží aktívne komunikovať. V tomto prípade je už pripravený aj návrh novely Trestného poriadku týkajúci sa obmedzenia kolúznej väzby.

Zdá sa však, že diskusia vznikla až na základe prípadov z posledného obdobia, keď sú obvinené osoby, ktoré sa podieľali na vedení štátu, súdov či rôznych vysokých inštitúcií.

- Chcem, aby odznelo, že s tým dlhodobo bojujeme a poukazujeme na to, že právna úprava väzby, najmä kolúznej, nemôže trvať bez akýchkoľvek časových obmedzení nad rámec iných zákonných lehôt väzby. Stačí sa inšpirovať ostatnými krajinami Únie, už len v Českej republike, kde môže kolúzna väzba trvať maximálne tri mesiace. Za ten čas sa dajú spraviť všetky potrebné úkony. Obvinená osoba to potom začína vnímať ako bezprávie. Že môže byť aj dva roky vo väzbe v prípravnom konaní a oni nemusia robiť nič. Malo by sa o tom začať diskutovať, ale aj to upraviť. Nechceme, aby to bolo politizované – kvôli Haščákovi, Lučanskému či Jankovskej. Dnes sú tu rôzne kauzy, ktoré boli verejne vnímané, a že sa to začalo riešiť len pre ne, to nie je pravda. My na to poukazujeme ako advokáti dlhodobo.

Povedali ste, že sa nevykonáva dokazovanie, ako by sa malo, že sú aj sudcom potvrdené prieťahy. Monika Jankovská tak stále nie je obžalovaná. Nevinná však nie je, k niečomu sa priznala. Prokurátor Hrivnák zároveň povedal, že hoci spolupracuje, mala by spolupracovať intenzívnejšie. Čo to malo znamenať?

- Toto sú momenty, ktoré na ňu vplývajú, na jej celkovú psychiku. Ona aj uviedla, že v tých podmienkach väzby, ktoré sú výrazne deprimujúce, sa po 8 mesiacoch rozhodla priznať a chce spolupracovať. Neprichádza do úvahy, že v týchto podmienkach začne taktizovať, účelovo niečo tvrdiť, manipulatívne si svojou výpoveďou zľahčovať trestnú činnosť, to v žiadnom prípade. Ako sa vyjadrila, povedala všetko tak, ako to vnímala a ako to zažila. Aj čo sa týka spolupráce. OČTK samy môžu vyhodnotiť, či tie informácie sú pre ne zaujímavé alebo dostačujúce. Čo je to intenzívnejšie? Viem a chápem verejnosť, že vzhľadom na všetok mediálny tlak a informácie o jej osobe mohla mať očakávanie, že by mohla povedať niečo iné, niečo zaujímavejšie. Ona však povedala, čo urobila – a aj sa priznala.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Tak prečo nie je stále obžalovaná?

- Nemyslím, že to je tak jednoduché. Toto trestné konanie sa podľa môjho názoru ešte ani zďaleka nemôže končiť a je tam množstvo dôkazov, ktoré treba vykonať. Ale, samozrejme, či už prokuratúra, alebo vyšetrovateľ sa môžu rozhodnúť a prípadne skončiť vyšetrovanie.

Prečo nie je ona považovaná za kajúcnika, keď spolupracuje s políciou a zároveň sa priznala? Je to tom, čo povedal prokurátor, že to, čo povedala, polícii nestačí na jej prepustenie?

- Nemám žiadnu oficiálnu informáciu, prečo nepristupujú k mojej klientke obdobným spôsobom ako k iným spolupracujúcim obvineným. V tomto štádiu môžem povedať, že moja klientka, vzhľadom na to, že sa priznala a spolupracuje s políciou na odhaľovaní inej trestnej činnosti, je spolupracujúci obvinený. Môžem vychádzať len z toho, čo som sa mohol oficiálne dozvedieť v stanovisku dozorujúcej prokurátorky k žiadosti o prepustenie z väzby, kde uviedla, že táto jej výpoveď je účelová, manipulatívna a len si prispôsobuje výpoveď a zľahčuje svoju trestnú činnosť a zároveň s poukazom na iné dôkazy toto nemožno hodnotiť ako priznanie.

Výpovede sa však porovnávajú s inými výpoveďami, aby sa preukázalo, že udalosti sa stali tak, ako opisuje obvinený. Ak to nesedí, môžu k tomu zaujať takýto postoj.

- Môžu na to takto nazerať. Napriek tomu sa moja klientka jasne vyjadrila, že sa prizná k tomu, čo urobila. Možno jej výpoveď nekorešponduje s tým, čo je uvedené v Uznesení o vznesení obvinenia. Ale to nie je Sväté písmo. Tak sa má priznať k niečomu, čo neurobila? A má to byť také priznanie, aby sedelo s tým, čo je napísané v uznesení? Ani tie dôkazy, na ktoré poukazuje pani prokurátorka, nie sú niečo sväté.

A nie je toto práve tá politizácia, že je vyvíjaný tlak, aby sa svedčilo proti niekomu a zapadla výpoveď do uznesenia a niekto bol obvinený?

- Nechcem, aby to skĺzlo do pojmu politizácia, pretože to je veľmi ľahko zneužiteľné. Môže to niekto otáčať, že sa z toho robí politická kauza. Tvrdím, že treba zaobchádzať rovnako s mojou klientkou ako s inými obvinenými. A to je problém, na ktorý poukazujem. Som aj v iných veciach, kde vystupujú osoby ako kajúcnici, no aj tie výpovede kajúcnikov v porovnaní s osobami, ktoré sa aj priznajú v trestnej veci, nekorešpondujú presne s tým, čo hovorí kajúcnik.

Veď vtedy je to na OČTK, aby vykonávali dôkazy a preverili jednotlivé výpovede, či to bolo tak, ako je popisované obvineným.

- Nemôžem byť konkrétny, čo a ako povedala a vypovedala a aké sú konkrétne dôkazy. Ale – či už je kajúcnik, alebo nie – vzhľadom na to štádium, v ktorom sa nachádzame v rámci tohto trestného konania, keďže sa priznala k tomu, čo urobila, tak aký je tu ďalší účel väzby? Čo bude mariť?

Médiá mali informáciu, že Monika Jankovská spolupracuje a pred Vianocami ju prepustia. To však prokurátor Kysel zamietol. Bol to spúšťač jej pokusu o samovraždu?

- Nemôžem sa bližšie vyjadrovať k podrobnostiam. Nerád by som uvádzal podrobnosti toho, na čom som sa ja zúčastnil s klientkou. Čo bolo dôvodom, že sa, bohužiaľ, rozhodla k takémuto kroku – to je skôr taká mozaika. Nie je to tak, že prišiel jeden moment. Postupne sa to zbieralo. Vidíte, ako sa to vyvíja, nič sa nedeje, rozhodnete sa spolupracovať a zasa sa nič nedeje, predĺži sa väzba, nič sa nedeje. Čokoľvek sa urobí, pre ňu nedáva zmysel. A takto to ona vyhodnotila. Nevidí svetlo na konci tunela.

Vráťme sa k podmienkam vo väzbe. Nie je to hotel, ale niektorým obvineným nie sú doručené ani ich lieky či dioptrické okuliare. Máte s tým skúsenosť?

- Myslím, že podmienky výkonu väzby by mali byť prehodnotené aj vzhľadom na to, že sa nachádzame v 21.storočí. Nemôžeme vychádzať zo 40 rokov starých podmienok. Mali by zachovávať plnú ľudskú dôstojnosť. A mala by byť zachovaná v každom jednom štádiu, aj pri odsúdených a tobôž, keď je niekto len obvinený a je nevinný.

Konkrétne ako je porušovaná ľudská dôstojnosť pri vašej klientke?

- Napríklad, keď vás predvádzajú na konkrétne úkony a prídu po vás, zobudia vás o 4.30 h, vy neviete, kam idete, neoznámia vám, kam vás berú, neumožnia vám zavolať advokáta, oznámiť mu, že vás predvádzajú na úkon.

Aké kroky plánujete najbližšie, čo sa týka vašej klientky?

Odpoveď Jankovskej advokáta si prečítajte v našej galérii.