Ján Kaľavský, ktorý utiekol do Bosny: Psychické násilie bolo bežné !

Po smrti generála Lučanského sa rozhodol prehovoriť o praktikách vyšetrovateľov. Bol jedným z nich. Deň potom, ako to urobil a informoval o skutočnostiach expremiéra Hegera, mu ráno o piatej vtrhlo do bytu policajné komando. Z obavy o svoj život a pobytu vo väzbe utiekol zo Slovenska a dnes žije s rodinou na úteku v Bosne, kde prenajíma elektrobicykle. Ako sa na tento príbeh pozerá s odstupom 3 rokov prezradil bývalý policajt Ján Kaľavský v relácii TERAZ TAKTO denníka Plus JEDEN DEŇ.

Meno Ján Kaľavský je známe z posledných troch rokov v súvislosti s vyšetrovaním mediálne známych káuz. Kto je Ján Kaľavský ako človek ?
- Ján Kaľavský je človek, ktorý vyštudoval vojenskú strednú školu leteckú v Košiciach. Následne som vstúpil do polície, kde som pôsobil necelých 20 rokov. Celý život som odrobil pre štát a dotiahol som to až tam, že musím žiadať o azyl v Bosne a Hercegovine, pretože nechcem skončiť ako mnoho ľudí na Slovensku, nazvem to za obdobie temna a zla (obdobie 2020 – 2023).
Boli ste súčasťou skupiny tzv. čurillovcov, akú ste tam mali pozíciu?
- Ja som sa s Jánom Čurillom (vyšetrovateľ NAKA) zoznámil po príchode do NAKA. Začal som s ním spolupracovať na konci vyšetrovania skupiny piťovcov. Mali sme dobrý vzťah, dokonca až priateľský. Navštevovali sme sa ako rodiny. Tí ľudia sa vám časom však ukážu, akí sú. Čoraz častejšie som začal počúvať názory ostatných kolegov okolo Jána Čurillu, že za každú cenu musíme zatvárať, že tento týždeň sme nikoho nezatvorili. K**** Jano zase máme prázdne basy a väznice, treba to zatvárať. Raz mi telefonicky zavolal, neboj sa, môžeš ísť ku Kučerkovi (bývalý šéf operatívcov NAKA tiež na úteku v Bosne) zastreliť deti. Potom sa tešil zo smrti nášho bývalého šéfa a kolegu Milana Lučanského. To boli momenty, keď som s nimi nechcel mať už nič spoločné.

Čo ste si pomysleli pri tej ponuke, že môžete ísť zastreliť deti kolegu...?
- Povedal som mu, že ja žiadne deti strieľať nebudem, tým som to aj ukončil. A aby si niekto nemyslel, že to boli iba krčmové reči. Vôbec nie. Počnúc menením úradných záznamov a vyrábania fiktívnych úradných záznamov, psychickým týraním ľudí vo väzbe . . . vypovedal som o týchto veciach u vyšetrovateľky Santusovej šesťkrát po 5 hodín.
Komu ste tieto skutočnosti oznámili?
- Nahlásil som to svojmu nadriadenému, vtedajšiemu riaditeľovi Braňovi Zurianovi (vtedajší šéf NAKA a dnešný šéf policajnej inšpekcie). Vysvetlil som mu, že čo sa robí, ako používame niektorých univerzálnych svedkov, ktorí svedčili napríklad v neprospech Dušana Kováčika a iných ľudí. Niektorí sú už vo väzbe. Zurian mi povedal, že to mám oznámiť na inšpekciu, že s tým treba niečo robiť. Už vtedy som tušil, že to môže skončiť tak, že sa mi pomstia. Tak sa aj stalo, vyštvali ma zo Slovenska.

Čo vás viedlo k odchodu zo Slovenska, keď ste o týchto skutočnostiach vypovedali niekoľko hodín?
- Prišiel som do NAKA z východného Slovenska do Bratislavy medzi chlapcov, ktorí sa cítili neohrození. Ako kolegovia sa vyjadrovali spolu s prokurátormi, že sem s informáciami na Fica, sem s informáciami na ďalších politikov… Takto som si to nepredstavoval. Robili sme hrozné veci ľuďom, ktorí si naozaj tú väzbu zaslúžili. Vedel som, že to isté by robili mne. Nechcel som to zažívať, z toho dôvodu som sa bál o seba, o svoj život a utiekol som zo Slovenska.
Tesne pred vaším útekom zo Slovenska ste sa stretli s vtedajším premiérom Hegerom. Kto to sprostredkoval a ako to prebiehalo?
- Poznal som pána Kaňku. Ten stretnutie sprostredkoval (bývalý šéf Tiposu a veľmi blízky priateľ Eduarda Hegera, obvinený v kauze podvodov s DPH pri pohonných látkach – poz. red.). Stretol som sa s pánom a Hegerom v jeho prítomnosti, kde bol aj pán Jakab (bývalý šéf Úradu vlády za Hegera) v kancelárii Tiposu. Heger sa pýtal, či aj iné krajiny takto vyšetrujú a pracujú. Odpovedal som, že o tom nemám vedomosť. Potom sa opýtal, či som bol vypovedať na inšpekcii. V tom čase som pôsobil ako agent. Nerozumiem, prečo následne povedal, že to bola chyba, že sa stretli so mnou. Heger si robil rozsiahle poznámky. Bol z toho prekvapený. Potom ma potľapkal po ramene a na druhý deň (21. máj 2021) ku mne vtrhli domov kolegovia z pohotovostného útvaru z Bratislavy. Vedel o tom aj Čurilla.

Bolo tam niečo, čo vás prekvapilo?
- Bývalý premiér sa ma trikrát opýtal, že či je za tým Kaliňák, či za tým stojí Kaliňák. Bolo to trošku tragikomické. Hovorím, že on nie je minister vnútra, tým je Mikulec a policajný prezident je Kovařík.
Bola pri zásahu aj vaša rodina?
- Áno, boli doma. Pre nich je to dodnes obrovská trauma.
Ako žijete teraz v Bosne?
- Na Slovensku sme predali všetko, čo sme mali. Vyplatili sme hypotéku a čo nám ostalo, sme investovali tu so svojimi finančnými prostriedkami, ktoré sme nadobudli za nejakých 30 rokov. Máme normálny rodinný dom a, samozrejme, nemôžem cestovať nikde, tak sme si urobili bazén, aby som sa mohol s rodinou kúpať tu v dome, v lete je tu teplo. Podnikáme tu, máme tu malú firmu, ktorá požičiava detské bicykle, robíme v rámci turizmu, čo môžeme.