Inšpirujte sa prvoaprílovými žartíkmi našich politikov: Prekonáte ich?

Prvoaprílovému žartu sa nevyhol ani šéf Žilinskej župy a poslanec za stranu Smer Juraj Blanár. Z toho si tento rok poriadne vystrelili jeho spolupracovníci so Žilinského samosprávneho kraja. „Aj takéto rána mi vedia v Žiline pripraviť,“ pochválil sa. Svoj pracovný stôl si našiel kompletne oblepený farbenými papierikmi. Neostalo mu nič iné, ako vysloviť nádej, že ho už nič ďalšie nečaká.

Predsedníčka sociálneho výboru má za sebou dlhé roky strávené vo vysokom školstve. Osudným sa jej stal 1. apríl, počas ktorého mala ako docentka odučiť jednu prednášku. „Keď som prišla do učebne, nikto tam nebol. Hlavou mi prebehlo, ako je to možné, veď meškám len 5 minút. Zrazu som počula chichotanie spoza rohu. Všetci študenti sa tam smiali,“ zaspomínala. Poslankyňa najskôr nechápala, prečo jej žiaci takéto niečo urobili, tí jej však rýchlo ozrejmili, aký je deň.

Smerák má tiež bohaté skúsenosti s dňom bláznov. „S obľubou sa v divadle robili také veci, že vám niekto prvého apríla zatelefonuje a ponúkne vám nejaké výborné angažmán alebo koncert v zahraničí. Vy, samozrejme, potešení poviete áno a následne, keď prídete do divadla, dozviete sa, ako sa dobre na tom všetci bavili. Mne ponúkli na 1. apríla urobiť 10 koncertov vo Varšave za výborných finančných podmienok. Povedal som áno a o tri hodiny som sa dozvedel, že to bol žart,“ prezradil Jarjabek s tým, že si na vystúpenia chystal aj noty.

Opozičný poslanec má podľa vlastných slov prvý apríl každý deň. Nerobí mu dokonca problém vystreliť si ani zo svojich kolegov priamo v Národnej rade. „V parlamente si pravidelne strieľam z kolegu Galeka (Karol Galek, pozn. red.). Vypínam mu počítač, keď sa nepozerá,“ priznal sa Poliačik.

Svoje si na prvého apríla zažil aj poslanec Peter Pčolinský. Toho raz dobehol kamarát, ktorý mu volal s tým, že havaroval a potrebuje, aby po neho niekto prišiel. „Neváhal som, sadol som do auta, vybral som sa na určené miesto a tam nikde nikoho. Hľadal som ho asi 15 minút. Keď som mu telefonoval, tak sa ma opýtal, či viem, koľkého je dnes. Netušil som to, ale potom mi docvaklo, že si zo mňa urobil žart a celý čas ma na telefóne počúvali v krčme na hlasnom odposluchu,“ prezradil Pčolinský.

Liberál sa vrátil do školských čias, keď spolu so spolužiakmi nachytali svoju slovenčinárku na strednej škole. „Počas jej hodiny sme za tabuľu umiestnili magnetofón s nahrávkou školského rozhlasového vysielania. Celú hodinu sme takto blicovali, ona si myslela, že hrá školský rozhlas. To bola naša prvoaprílová hodina slovenčiny, na ktorej sa malo skúšať,“ povedal Droba s tým, že k všetkému sa jej priznali až na maturitnom večierku.