INŠPIRUJTE sa mladým východniarom: Patrik dokáže NIEČO, čo u nás nikto nerobí!

Prechádzal sa po lese, kde ho pri vode upútali kamene, ktoré spontánne začal ukladať jeden na druhý, ale nie ako keď dieťa sa hrá s kockami, ale ináč. „Vtip je v tom, že predmety, ktoré používam na vytvorenie diela, ukladám asymetricky s dôrazom na ťažisko a následne ich vybalansovanie. Ľudia sa ma pýtajú, či je tam lepidlo,“ smeje sa sympatický mladý muž.

Vysvetľuje, že všetko je to len o trpezlivosti, šikovnosti a zručnosti tvorcu. „Chytilo ma to natoľko, že som začal tvoriť aj z iných predmetov a materiálov. Napríklad kľúče, mince, fľaše, ale aj stoličky či notebook. Čo mám pri ruke, musím vyskúšať, či to vybalansujem. Mňa to fakt baví. Pri tejto činnosti si nezaťažujem myseľ hlúposťami, vtedy oddychujem a relaxujem,“ hovorí o prínose svojej tvorby.

Patrik pracuje v poľnohospodárstve, bol by však rád, keby sa mu podarilo preraziť s balancing artom aj na verejnosti. „Pokiaľ viem, som jediný na Slovensku, kto sa venuje tomuto umeniu,“ prezradil zaujímavú informáciu. Dodáva, že ak by prišla požiadavka na vyhotovenie diela, nemá s tým problém. Zatiaľ tvorí len pre seba, rodinu a priateľov.

Mladík tvrdí, že si nič dopredu nepripravuje. Zrodí sa mu v hlave nápad a on ho následne zhmotní vo svojej tvorbe. „Ešte sa mi zatiaľ nestalo, že by som niečo nedokončil. Vždy sa mi to podarí. Neviem presne vysvetliť, ale keď chytím kameň do ruky, okamžite cítim, kam ho mám položiť, aby „skladačka“ držala a nespadla. Nejako to ide samo,“ rozpráva o výnimočnej danosti.

Doteraz vyhotovil stovky diel z ktorých väčšina stojí vo voľnej prírode. Za najväčšie považuje to, ktoré zložil z 25 kusov kameňov. „Mám radosť, ak aj po dlhšom čase nájdem dielo neporušené. Neublížil mu vietor, ani dážď. Som však smutný, keď vidím, že moju prácu niekto zničil. Stačí kopnutie a kamene sa rozletia na všetky strany,“ spomenie aj negatívny prístup k jeho tvorbe.

Zverky pôsobí veľmi pokojným a tichým dojmom,  zdanie však klame. „Mám rád heavy metal. V kapele, ktorej som členom, hrám na bicie, ale ovládam aj hru na gitare,“ spomenie ďalší z koníčkov. Po koncerte plnom hutného zvuku bicích sa však opäť veľmi rád uchýli do ticha prírody, aby niekde, na brehu potoka vytvoril ďalšie zo svojich úžasných diel.