Hrozí nám ticho: Prečo ubúda vtákov?

Ak ste doteraz v lese nevideli čížika, možno ho už ani neuvidíte. „Stehlík čížavý bol voľakedy pomerne rozšírený druh. Od roku 2005 však jeho počty klesli o polovicu,“ trpko konštatuje ornitológ Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Oproti takej krakli belasej má však čížik ešte šťastie. Krakľa už u nás nehniezdi vôbec.

„Počet vtákov vo všeobecnosti klesá. V Európe je ich za ostatných tridsať rokov menej o polovicu, inak povedané, o tristo miliónov,“ pridáva ornitológ znepokojujúce zistenia odborníkov vychádzajúce z pravidelných sčítaní vtáctva. Slovensko nie je výnimka.

„Za posledných deväť rokov klesol počet najrozšírenejších poľnohospodárskych druhov vtákov o desať percent a lesných dokonca o tretinu.“ Trochu preháňajúc sa pýtam, či nám teda vonku o pár rokov hrozí úplné ticho. „Myslím si, že ani nepreháňate. Mám starších kolegov, ktorí do prírody chodia desaťročia a teraz sa z nej vracajú čoraz zúfalejší a s depresiami. V lesoch je oproti tomu, čo v nich bolo, ticho.“

Vtáky miznú. Dôvod? Nemajú čo jesť, nemajú kde hniezdiť. „Sú jednoducho indikátorom zmien, ktoré v prírode robí človek,“ vysvetľuje Matej Repel. Keďže vtákov je čoraz menej, zrejme to značí, že tie zásahy nie sú až také dobré.

„Rúbu sa lesy, rozorávajú lúky, vysúšajú sa mokrade,“ ilustruje zhoršujúce sa životné podmienky, ktoré berú vtákom pokoj na množenie i na potravu. Vtáky ustupujú. Ak nemajú dosť potravy na jednom mieste, preletia tam, kde ju nájdu. To je však ten lepší prípad. Horšie je, ak sa už nemajú kde usadiť.

„Potom ich ubúda.“ Najviac ubúda poľných vtákov, čo ornitológ vysvetľuje intenzívnym poľnohospodárstvom.

„Rozorali sa medze, kde si stavali hniezda. Ak si ich postavia v poli, potom hynú pod kolesami mechanizmov. Vtákov je tak menej a môžu sa premnožiť niektoré druhy hmyzu. Preto sa hmyz ničí postrekmi, ale ten škodí aj vtákom. Je to začarovaný kruh, no jasne dokazuje, ako v prírode všetko so všetkým súvisí. Každá akcia zákonite vyústi do reakcie.“

Ani v lesoch to však vtáky nemajú ružové. Moderné lesníctvo, ktoré rúbe stromy v čase ich najvyššej ekonomickej hodnoty, nekorešponduje s ich reálnou biologickou hodnotou ani s potrebami operencov.

„Chýbajú staré stromy, v ktorých sa stihli vytvoriť prirodzené dutiny, preto mnohé vtáky nemajú kde hniezdiť. V bútľavých stromoch navyše žijú stovky druhov hmyzu, baktérií či rias, ktoré sú zasa potravou pre vtáky a samy osebe tvoria malý ekosystém.“ Samostatnou kapitolou je výrub stromov a krov na drevnú štiepku.

„Často sa to prezentuje ako čistenie brehov tokov či kanálov. To, že sa pritom zničí mnoho hniezd, sa už nespomína.“ A tak tíchnu ďalšie a ďalšie miesta v prírode.

Rozsiahle výruby krovín v okolí tokov na drevoštiepku si tento vták rozhodne nepochvaľuje. Prichádza tak totiž o vrbiny, ktoré potrebuje na pokojné hniezdenie a na zvyšovanie alebo aspoň na udržanie svojej populácie.

Vrabec domový

V niektorých európskych regiónoch vyhynul úplne. U nás jeho počet klesá, lebo na dedinách sa prestala chovať hydina i dobytok a pre vrabca, ktorý sa tam priživoval, tak zanikli výdatné zdroje potravy. Neuživí sa ani na poliach, lebo namiesto obilnín sa tam seje repka či kukurica, ktoré sú ekonomicky zaujímavejšie. Pritom v hniezdnom období je výdatným pomocníkom poľnohospodárov, lebo vtedy sa živí výlučne hmyzom, a tak im prirodzene pomáha plodiny chrániť.

Škovránok poľný

Voľakedy veľmi rozšírený druh z polí mizne. Zatiaľ je ho menej vari len o päť percent, ale pokles sa zaznamenáva dlhodobo. Pohromou sú mu napríklad obrovské lány repky. Tie sa striekajú proti burinám, ktorých semená sú zasa zdrojom potravy pre škovránky. Po postrekoch tam nemá ani hmyz, ale ani pokoj v hniezde. To si stavia na zemi, po ktorej však každú chvíľu jazdia nejaké stroje.

Sokol kobcovitý

Malý sokolík z našej prírody mizne vinou nedostatku potravy. Lúčne koníky a iné veľké druhy hmyzu sa totiž z poľnohospodárskej krajiny strácajú pre jej intenzívne využívanie i pre postreky. Navyše, tento sokol si nestavia hniezda, ale využíva staré hniezda vrán a havranov. Ich úbytok, lebo havran čierny sa z voľnej krajiny stratil úplne, sa tak podpisuje aj na jeho osude. Na Slovensku je už len jediný pár.

Lastovička, belorítka, dážďovník

Ľudia sa vrhli na zatepľovanie a skrášľovanie fasád a operence strácajú možnosti na hniezdenie. Dážďovníky prichádzajú aj o rôzne dutiny, ktoré stavbári uzatvárajú. Lastovičky zasa márne nosia blato, nedokážu ho prilepiť na stenu, lebo moderné fasádne hmoty to znemožňujú. Navyše im ľudia vedome hniezda zo svojich pekných fasád zhadzujú.