Haščák žiada o pomoc poslancov: Bola razia v Digital parku v poriadku?

Krátko po štvrtej popoludní 1. decembra 2020 vstúpili siedmi operatívci NAKA do Digital Parku II v bratislavskej Petržalke. Sprevádzalo ich približne 60 kukláčov. Podľa právnikov Jaroslava Haščáka, ktorý bol v tom čase už obvinený za korupciu a legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, príslušníci elitného Lynx Commanda obsadilo kancelárske priestory Penty na 6. a 7. poschodí.

„Zaistenie priestoru, v ktorom sa do okamihu vstupu ozbrojencov venovalo niekoľko desiatok zamestnancov bežným kancelárskym činnostiam, prebehlo vojenským spôsobom pod namierenými hlavňami samopalov – hoci nik v priestore vrátane 1 (slovom jedného) strážnika nebol ozbrojený,“ píše sa v podnete advokátskej kancelárie Škubla & Partneri.

Právnici Jaroslava Haščáka a dvoch spoločností zo skupiny Penta posielajú podnet na parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť a žiadajú preskúmať postup polície pri prehliadke Digital Parku. Podľa nich služobný zákrok sprevádzali pochybenia kukláčov, samotné povolenie akcie nebolo „čisté“. Dôvodom podnetu je aj neochota štátnych orgánov za takmer dva roky „preveriť zákonnosť tohto zákroku“.

„Okamžite nás policajt vyzval, aby sme sa opreli tvárou k stene s rozkročenými nohami a rozpaženými rukami a aby sme boli ticho. V tejto pozícii nás nechali približne 20 až 30 minút. Nebolo nám umožnené klásť žiadne otázky a boli sme oboznámení, že musíme strpieť úkony zásahu,“ vypovedá jeden zo zamestnancov o priebehu zásahu.

Svedectvá zamestnancov sú súčasťou podnetu pre poslancov Národnej rady.

„Pani AA, ktorá bola najbližšie k preskleným dverám, sa zľakla a oznámila, že na chodbe sú nejakí maskovaní muži so samopalmi, vyťahujú ľudí zo zasadačiek a že sa bojí. Tak som začal mať strach aj ja, že nás prepadli teroristi. Pani AA som povedal, nech sa schová do rohu zasadačky za skriňu. Potom som zhasol a odišiel do rohu zasadačky najďalej od dverí až k fasáde budovy. Potom vrazili do miestnosti kukláči. Už si nepamätám, čo hovorili, ale my sme mali okamžite ruky hore a spýtal som sa: Kto ste?. Odpovedali, že polícia, čo ma trocha upokojilo. Dostali sme pokyn, aby sme nechali na mieste všetky veci vrátane telefónov a osobných vecí a vyšli na chodbu s rukami hore,“ spomína si ďalší svedok.

Zamestnanci mohli ísť na toaletu len v sprievode kukláčov. Keď sa prehliadka naťahovala, dovolili im sadnúť si či napiť sa vody. Jedna svedkyňa vypovedá, že keď volala manželovi, aby šiel po ich dieťa do škôlky, musela mať telefón zapnutý na hlasný odposluch.

„V momente, keď som sa dostala z firmy von, rozplakala som sa a triasla od strachu. Bol to naozaj veľký šok. To som ešte nevedela, ako ťažko budem vnímať nasledujúci deň v práci, keď som si znova sadla na moje miesto,“ popisuje svoje ťažkosti aj na druhý deň ďalšia zamestnankyňa.

Advokáti, ktorí sa obrátili na branno-bezpečnostný výbor, vo svojom podnete píšu aj o „vtipných“ momentoch prehliadky: „Povahu zásahu elitnej zásahovej jednotky, ktorej dvaja velitelia sú dnes prezidentom a viceprezidentom Policajného zboru, pritom nevystihuje ani tak prvotný hnev mužov zákona, ktorí hneď nepochopili, ako funguje bzučiak na vstupných dverách, čo si následne po ich otvorení na tretí pokus ventilovali zhodením vrátnika na zem.“

„V prvom momente, keď som zbadala skupinu kukláčov za dverami, snažili sme sa aj s mojim kolegom guardom otvoriť im dvere. Kľučku držali naraz asi traja policajti a nevedeli pochopiť, že ju musia pustiť, aby sme im dokázali otvoriť,“ takto videla začiatok zásahu zamestnankyňa z recepcie.

„Spoza týchto dverí sme počuli aj obrovský krik: Okamžite otvorte!!, Otvorte tie dvere!. Po pár sekundách nášho snaženia šiel nakoniec otvoriť dvere guard XY. Po ich otvorení ho prinútili ľahnúť na zem a za mnou pribehol ďalší kukláč, ktorý na mňa mieril samopalom a kričal po mne: Ruky nad hlavu! Ruky na hlavu! Ruky na stôl!. Zopakovala som všetky pokyny, pretože v tú chvíľu som nedokázala myslieť na nič iné, iba som sledovala tú obrovskú zbraň, ktorú som naživo nikdy nevidela,“ dodala.

Na tento moment právnici osobitne upozorňujú aj poslancov Národnej rady. Hovoria o nepresvedčivej obhajobe dozorového prokurátora. Ten si totiž pozrel záznam zo zákroku a reagoval, že „po vzhliadnutí uvedeného záznamu je však nutné konštatovať, že v danom prípade nešlo o žiadne kopnutie, keďže príslušník PZ ani zjavne nezdvihol nohu zo zeme, ale išlo len o postrčenie nohou, pravdepodobne ako pokyn (neverbálny signál), po ktorom vrátnik následne vstal zo zeme“.
Po vyše hodine polícia začala postupne zamestnancov púšťať k pracovným stolom, ktoré museli označiť svojím menom a potom mohli odísť domov. Nesmeli si však so sebou zobrať pracovné počítače.

„Týmto zamestnancom dodnes nikto nevysvetlil, prečo, ak zásah smeroval voči jednej konkrétnej kancelárii J. Haščáka a nie voči ´firme´ (ako sa následne ukázalo), museli trpieť uvedené obmedzenia naprieč celým dvojposchodovým priestorom vrátane stresu, či má polícia plán B a čo by sa teda stalo, ak by sa niekto zo zasahujúcich v priestore zo skla, ocele, sadrokartónu a železobetónu rozhodol napokon predsa len strieľať,“ konštatujú právni zástupcovia.

Postup pri zákroku prešiel kontrolou. Podľa jeho záveru vyšetrovateľka Martina Babacsová pochybila pri spisovaní Žiadosti na nasadenie Útvaru špeciálneho nasadenia. Opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov spočívalo v osobnom pohovore s nadriadeným vyšetrovateľky Jánom Čurillom. Ako upozorňujú Haščákovi právni zástupcovia, vyšetrovateľka pri spisovaní žiadosti splietla viacero káuz.

Advokátka kancelária poslancov ďalej upozorňuje, že ani vtedajší riaditeľ NAKA Branislav Zurian a ani prezident Policajného zboru Peter Kovařík, ktorí podpísali žiadosť o nasadenie Útvaru špeciálneho nasadenia, „netušili, v akej veci nasadenie Útvaru v danom momente schvaľujú“. Navyše: „Dnes sa ukazuje, že uvedený dokument bol antedatovaný a v skutočnosti bol podpísaný až po uskutočnení služobného zákroku.“ Podľa právnikov to vyplýva z úradného záznamu, ktorý spísala vyšetrovateľka Babacsová.

„Zurian už dávno verejne vyhlásil, že zásah sa neudial s jeho vedomím, pritom nedávno dokonca potvrdil, že schvaľovacia písomnosť bola antedatovaná a podpísaná ním osobne až po služobnom zákroku (!!!). Potvrdenie tejto informácie nasadí potom korunu doteraz známym pochybeniam polície pri povoľovaní, realizácii a preverovaní zákonnosti tohto služobného zákroku,“ dodávajú právnici.

Advokát v mene Haščáka preto žiada členov branno-bezpečnostného výboru, aby „uplatnili svoju ústavnú a zákonnú pôsobnosť vo vzťahu k predstaviteľom príslušných orgánov štátu, predovšetkým voči ministrovi vnútra Slovenskej republiky a súčasnému prezidentovi Policajného zboru (nakoľko bol v inkriminovanom čase veliteľom Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru)“, vyžiadali si vyjadrenia a správy o tomto prípade, prebrali pochybenia s funkcionármi štátu a vyjadrili svoj „názor na povahu a priebeh doteraz stále výnimočne excesívneho nasadenia viac ako 60 príslušníkov najelitnejšieho policajného zásahového útvaru – tzv. Lynx Commanda (ktorý má zasahovať voči teroristom, či páchateľom násilnej trestnej činnosti) – pri jeho nasadení počas bežného pracovného dňa proti pokojným zamestnancom a návštevníkom v tom čase sa zdržujúcim v najväčšej kancelárskej budove v Bratislave“.

Štát sa Haščákovi za stíhanie, obvinenie i pobyt vo väzbe ospravedlnil v septembri tohto roka.   Ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, „že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv“.

Denník Plus jeden deň patrí pod vydavateľstvo News and Media Holding, ktoré je súčasťou portfólia finančnej skupiny Penta.