Generál Macko VARUJE! MiGov sa len tak VZDAŤ nemôžeme: Dôvod, PREČO musíme byť opatrní

Tak ako to bolo pri systéme S-300, aj v prípade Migov platí, že v prvom rade musí byť zabezpečená ochrana nášho vzdušného priestoru. Za MiGy-29 zaplatilo Slovensko minulý rok Rusku 55 miliónov eur, no ochrana nášho neba od Aliancie by podľa ministra obrany Jaroslava Naďa nebola drahšia. „Nechcem špekulovať, lebo nemám kalkuláciu na stole, ale nebude nás to určite stáť ani euro viac ako to, čo dnes platíme Rusom za Migy," konštatoval. „Možností je viacero. Ochrana z nášho územia alebo ochrana z iného územia," podotkol minister s tým, že bude rád, ak Slovensko vyrieši problém ochrany vzdušného priestoru pomocou nadzvukových lietadiel. Keď bude mať Slovensko postarané o ochranu vzdušného priestoru, až vtedy sa bude baviť o budúcnosti stíhačiek MiG-29.

V prípade, že by k poskytnutiu Migov predsa len došlo, sú vôbec bojaschopné? Generál Pavel Macko je presvedčený, že Ukrajincom by slovenské Migy pomohli aj za predpokladu, že by väčšina z nich bola v zlom technickom stave. „Ukrajina ich vie servisovať. Má na to techniku, zariadenia a aj ich prevádzkovala," ozrejmil. Je zaujímavé, že na Ukrajine by mohli naše stíhačky miešať kartami napriek ich pokročilému veku. „Ukrajincom by umožnili držať si Rusov od tela. Samozrejme, že ich životnosť vo vojne by nemusela byť dlhá, ale Ukrajina by si tým kúpila trochu času a získala taktickú výhodu," konštatoval Macko. „Môžu ich použiť na bleskovú podporu vojenských operácii napríklad tam, kde nemajú Rusi dostatočne zriadenú protivzdušnú obranu," vysvetľuje s tým, že Migy by mohli útočiť aj na postupujúce ruské vojská snažiace sa obísť ukrajinskú obranu.

Naopak, na Slovensku podľa Macka Migy už poslúžia len krátko. „Rusi si momentálne sťahujú technikov domov a ich vlastné firmy ich požiadali o návrat, takže Migy nám tak či tak zostanú sedieť na zemi. Prvou úlohou pre ministra obrany teda bude zabezpečiť patrolovanie nášho vzdušného priestoru spojeneckými silami," prízvukuje Macko.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

V tomto prípade budú podľa názoru generála lietadlá našich spojencov pravdepodobne odparkované na slovenských letiskách. „Je tu aj možnosť, že by nás chránili lietadlá odstavené na priľahlom území v Česku či Poľsku - toto je už vec odborných taktických prepočtov, že aká je čas vzletu a čas dosahu v prípade výstrahy," zhodnotil. Minister obrany bude podľa Macka musieť zabezpečiť pohotovostné letky od spojencov aliancie. „Nebo nemôžeme nechať otvorené. Áno, máme Patrioty, ale tie slúžia na zostrelenie narušiteľa, keď už vidíme, že je tu jasná vojenská hrozba," zhodnotil.

Z generálových slov vyplýva, že stíhačky bytostne potrebujeme. „V stave bezpečnosti mimo vojny potrebujeme na ochranu vzdušného priestoru letecké prostriedky," hovorí. „Patriot môže hrozbu jedine zostreliť. Letectvo je flexibilnejšie, môže pristátie vynútiť, môže vo vzduchu nadviazať kontakt s pilotom, ktorý sa nehlási," vysvetľuje. „Budeme ich potrebovať napríklad aj vtedy, ak stratí orientáciu civilné lietadlo. Vtedy potrebujete stíhačky, ktoré k nemu môžu vzlietnuť a vyprevadiť ho zo zakázaného vzdušného priestoru - napríklad oblasť nad jadrovými elektrárňami či nad Duslom Šaľa, toto sú zakázané letové zóny. Niečo také sa môže stáť z rôznych dôvodov, napríklad v situácii, keď lietadlo stratilo spojenie, a tak ho stíhačky navedú k najbližšiemu letisku," ilustruje generál rôzne situácie na príkladoch.

Macko však priznáva, že v čase vojny by sme ani so všetkými plne funkčnými MiG-mi príliš nezabodovali. „Naše letectvo slúži na patrolovanie, nie na vzdušné súboje. Na to by sme potrebovali úplne iné počty. Nebudem konkretizovať, no len pre ilustráciu uvediem, že ak by sme napríklad chceli pôsobiť leteckými silami na letisku Sliač, tak v prípade vojnového konfliktu potrebujete stovky vzletov denne. To neurobíte s desiatimi stíhačkami," povedal.

Generál zároveň uznáva, že minister obrany má pravdu, keď hovorí, že lietadlá nemôžeme Ukrajine poskytnúť skôr, ako....