Na post policajného prezidenta neláka ani obrovský plat. Pozrite sa, čo na to hovoria odborníci
16. 11. 2020, 9:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 20:38)

Zdroj: JURAJ ROSCAK
Ministerstvo vnútra hľadá nového šéfa polície už od konca septembra. Na horúcu funkciu sa však zatiaľ nikto neprihlásil. Odborníci si myslia, že za to môže aj veľká razia Očistec, po ktorej skončili vo väzbe aj bývalí vysokí policajní funkcionári. Skloňuje sa aj netransparentné výberové konanie.
Zdroj: MICHAL SMRČOK
Zdroj: MATEJ KALINA
Zdroj: Matej Kalina
Galéria k článku
Slovensko malo za 28 rokov svojej existencie až 11 policajných prezidentov. Za ten istý čas malo však len 7 premiérov a 5 hláv štátu, čo jasne dokazuje, že funkcia šéfa polície je mimoriadne náročná a častokrát od nálad politikov závislý post. Naviac, poslední dvaja - Tibor Gašpar a Milan Lučanský boli pre situáciu na Slovensku veľmi ostro sledovaní, druhý menovaný je dokonca vo väzbe.

Exminister vnútra Robert Kaliňák (49) tvrdí, že byť šéfom polície bola vždy nevďačná funkcia. „Teraz to niekomu vyhovuje, že nemáme policajného prezidenta, generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora na základe politickej požiadavky. Právny štát sa otáča,“ povedal Kaliňák.
Potencionálnych uchádzačov viditeľne neláka ani plat, ktorý sa podľa medializovaných informácií pohybuje okolo 4 500 eur mesačne. Ministerstvo vnútra však zatiaľ obavy nemá. „Uchádzači o post policajného prezidenta majú viac ako dva týždne na to, aby sa prihlásili do výberového konania. Momentálne je preto zbytočné špekulovať,“ povedal hovorca rezortu Peter Lazarov. Prípadní záujemcovia majú čas do konca mesiaca. Keď sa nikto neprihlási, bude nové výberové konanie.
Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník (58) si myslí, že nezáujem o funkciu policajného prezidenta má dva dôvody: „Neveria, že bude objektívne výberové konanie. Možno sa obávajú, že budú tlačení do rôznych vecí. Je to výsledkom aj toho, že v polícii nie je žiadny kariérny postup. Veď ako boli vyberaní do funkcií bývalí elitní policajti, ktorí sú teraz obvinení?“ Podobný názor má aj politológ Ján Baránek. „Môže tam byť brázda z vedenia polície, lebo si tam chcú dosadiť svojho človeka. Ale môže to byť aj tým, že funkcia je háklivá pre to, čo sa všetko teraz deje,“ podotkol na záver.
Zdroj: Jaroslav Novák
Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar odchádza z Úradu špeciálnej prokuratóry po tom, čo bol podať trestné oznámenie na bývalého vysokopostaveného policajného funkcionára Bernarda Slobodníka.
Zaujímavosťou je, že nový šéf polície bude volený podľa zákonov, ktorý schválil ešte Smer a súčasná koalícia ho kritizovala. Tá chcela pre uchádzačov prísnejšie pravidlá výberu, detektor lži a podrobné skúmanie majetku. Pre šéfa polície platí, že by mal byť bezúhonným. Uchádzačov vypočúvajú členovia výberovej komisie a potom sa k nim vyjadria členovia branno-bezpečnostného parlamentného výboru. Po ich odobrení sa sám minister vnútra rozhodne, kto sa stane prezidentom Policajného zboru.