Ficova povolebná agenda v ohrození? Odborníci mu odkazujú: Strašenie mimovládkami je zbytočné!

Fico sa voči pôsobeniu mimovládok ostro vymedzil v reakcii na vášnivé diskusie verejnosti vo vzťahu k prípadným ministerským nomináciám strany SNS. „Chcem vám oznámiť, že týmto okamihom skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie," vyhlásil predseda Smeru, ktorý agendu proti mimovládkam využíva dlhodobo. Chabý pokus o to predviedli aj kandidáti hnutia Republika, nakoľko sa však ich strana nedostala do NR SR, z ich sloganu “Mimovládkam ani cent” tak nebude nič.

To sa však nedá povedať o snahe šéfa smerákov, ktorý uviedol, že hoci programové vyhlásenie vlády ešte nie je dohodnuté, on osobne by doslova „preložil zákon,“ aký platí v USA. „Je to jednoduché, ten zákon hovorí, že pokiaľ mimovládne organizácie pôsobia na území Slovenskej republiky a sú financované zo zahraničia, musia mať označenie zahraničný agent.“

Odborníci však nad podobnými vyjadreniami dvíhajú obočie. „Neviem pomenovať žiadnu mimovládnu organizáciu, ktorá by mala taký zásadný vplyv, aby dokázala riadiť štáť,“ konštatoval politológ Miroslav Řádek, podľa ktorého mohol Fico svojimi vyjadreniami o „vláde mimovládok,“ narážať na niektorých nominantov úradníckej vlády, ktorí sa v minulosti neangažovali v politike, no mali bližšie k mimovládnym organizáciám. „Je to nezmysel, mimovládne organizácie môžu maximálne ovplyvňovať verejnú mienku, no nemajú žiadnu možnosť participovať na vláde,“ dodáva politológ Tomáš Koziak.

Ohľadom spomenutého zákona hovorí Koziak o lingvistickej pasci. „Na Slovensku si slovo agent vykladáme, ako špión alebo agent tajných služieb," podotýka politológ, ktorý vysvetľuje, že v anglickom ponímaní vníma v danom prípade slovo "agent" skôr, ako zástupcu či sprostredkovateľa. „Navyše čo by sa stalo s organizáciami, ktoré dostávajú podporu z EÚ, ktorej sme súčasťou? Budú tiež označené za zahraničných agentov," pokladá otázku Koziak.

Čo sú to vlastne "mimovládky?" Často môže ísť o občianske združenia, nadácie či neziskové organizácie. Pričom mnohé z nich sa venujú pomoci sociálne odkázaným, chorým či deťom. Politici však najčastejšie spomínajú tie, ktoré sa vyjadrujú aj k záležitostiam týkajúcich sa verejného života či politiky. Medzi podobné mimovládne organizácie možno zaradiť napríklad Transparency international Slovensko (TIS), čo je organizácia zasadzujúca sa o znižovanie korupcie a naopak zvyšovanie transparentnosti inštitúcií. Nadácia zastavme korupciu. Amnesty International, ktorá je jednou z najväčších ľudskoprávnych mimovládnych organizácií sveta. Nadácia otvorenej spoločnosti, Globsec a podobne. 

Samotné financovanie mimovládnych organizácii je rôznorodé. Môže pochádzať napríklad z príspevkov od štátu, zdrojov EÚ, darov, zahraničných grantov, z dobrovoľného zasielania 2 % z dane a podobne. Na zdroje financovania a postoj k medializovaným vyhláseniam sme sa opýtali aj niektorých zo spomenutých mimovládok. „Informácie o projektoch a ich financovaní zverejňuje slovenská pobočka Transparency vyše 20 rokov na našom webe, vo výročných správach a účtovných závierkach, kde sa s nimi môže oboznámiť ktokoľvek," uviedol riaditeľ TIS, Michal Piško.

"Naše aktivity sú podporované aj zo zdrojov Európskej únie, nórskych fondov, ambasád či nadácií podporujúcich demokraciu po celom svete. Podstatná časť nášho rozpočtu je zároveň krytá z príspevkov stoviek domácich individuálnych darcov, firiem či nadácií, ktorým témy transparentnosti a férovosti verejného sektora nie sú ľahostajné," dodal.

Fedor Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti upozornil, že FARA (Foreign Agent Registration Act) v USA nie je namierený proti mimovládnym organizáciám. „FARA nevyžaduje registráciu len na základe toho, že nejaká mimovládna organizácia získala finančné zdroje zo zahraničia. Povinnosť zápisu do registra FARA vzniká vtedy, ak je organizácia priamym zástupcom zahraničného príkazcu, vrátane toho, že koná pod priamym vedením a kontrolou zahraničnej vlády alebo politickej strany,“ uviedol Blaščák.

"Podobné iniciatívy sledujeme v krajinách ako Rusko, Venezuela, Nikaragua, Gruzínsko. V Rusku bol zákon o zahraničných agentoch prijatý v roku 2012 a neskôr opakovane sprísňovaný, jeho dopady na ruskú občiansku spoločnosť tu nie je potrebné rozvádzať," uzavrel.