Fico, Pellegrini, Šimečka prvý raz zoči-voči: V predvolebnej diskusii Nora Dolinského

Rozoštvaná spoločnosť, zlá sociálna situácia alebo boj s chudobou, naštartovanie ekonomiky a zdravotníctvo. Takto lídri definujú najväčšie problémy, ktoré bude musieť vláda riešiť ako prvé po voľbách.

Bývalý trojnásobný premiér Robert Fico zo Smeru tvrdí, že „krajina potrebuje pokoj a dať ľuďom nádej“. Podľa exministra hospodárstva Richarda Sulíka z SaS naštartovanie ekonomiky súvisí aj so zdravotníctvom. „Lebo to je aj o peniazoch,“ zdôraznil.

Potrebný však bude nielen rast ekonomiky, ale aj šetrenie verejných financií. V odpovedi na otázku ako sa však už politici nezhodujú. „Stav verejných financií je neudržateľný,“ povedal Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska (PS). Jeho strana chce šetriť na neefektívnych dotáciách, napríklad na fosílne palivá. „Dlhodobo je neudržateľná plošná pomoc ako ju nastavil Igor Matovič v rodinnom balíčku alebo pomoc v energiách. Pomoc musí byť adresná,“ načrtol.

Expremiér Peter Pellegrini z Hlasu však nechce škrtať v sociálnej oblasti. „Na úkor deficitu musíme investovať. Minimálne jedno percento hrubého domáceho produktu treba investovať do regiónov, čo je približne 1,2 miliardy eur, aby sme pomohli rozhýbať ekonomiku,“ je presvedčený.

Fico pripomenul, že Slovensko zaznamenalo hospodársky rast aj počas pandémie. „Ale deficit sa napriek tomu teraz blíži k 7 percentám, na hlavu je dlh približne 12-tisíc eur,“ vyrátal. Podľa neho treba zabudnúť na vyrovnaný rozpočet až do roku 2027. „Musí byť nastavená solidarita bohatých s chudobnými. Používame ako príklad bankový odvod, ak majú mať banky čistý zisk miliardu, polovičku im zoberieme. Nebudeme zvyšovať zbrojné výdavky. Naopak, čo je v rezorte obrany, chceme využiť napríklad na rekonštrukciu mostov,“ Fico vidí cestu v pomalšej konsolidácii verejných financií.

SaS sľubuje hospodársky rast dokonca na bilbordoch. „Chceme motivovať obce, aby podporovali podnikanie na svojom území,“ predstavil niektoré z riešení Sulík. Jeho strana chce opäť zaviesť rovnú daň. Šetrenie chce vyvážiť hospodárskym rastom. „To už potom nebudeme musieť bolestivo škrtať alebo dvíhať dane,“ dodal.

Andrej Danko z SNS vidí v prvom rade cestu v naštartovaní výstavby diaľnic. „Lebo to naštartuje ekonomiku a zdvihne sa príjem štátu,“ zdôvodnil.

Podľa Borisa Kollára bývalá vláda „podržala ľudí“ v krízach a preto „rástol verejný dlh“. Podľa neho však treba pri jeho znižovaní dodržiavať pravidlá Európskej únie. „Zdanil by som monopoly a oligopoly, alebo by sme mohli zaviesť špeciálny odvod,“ objasnil.

Sulík však podčiarkol, že „štát nie je v stave robiť veľké investície“ a ako príklad uviedol ťažkosti pri rozbehnutí výstavby bratislavskej nemocnice Rázsochy. Tvrdí, že sa viac musia využívať eurofondy a pomôcť má masívne zjednodušenie ich čerpania.

Fico nesúhlasí s rovnou daňou, ktorú navrhuje SaS. „Pretože to zvyšuje dane tým, ktorí majú najväčšie príjmy. Tí, čo majú 15-percentnú daň, lebo zarábajú do 50-tisíc, budú platiť 19 percent. A tí, čo platia 25-percentnú daň, budú platiť nižšiu daň. Bohatým idete pomáhať a chudobným brať,“ reagoval na Sulíka. Ten zasa tvrdí, že vyššie dane chce kompenzovať napríklad zvýšením paušálnych výdavkov pre živnostníkov ale zvýšením nezdaniteľného základu.

Podľa Smeru sa zvýšili výdavky štátu z 19 miliárd na 35 miliárd eur. „Neviem, či tie peniaze žerú alebo čo s nimi robia, ale pri takých peniazoch mala byť krajina pozlátená,“ odkázal bývalej vládnej koalícii. Preto vidí cestu v spolupráci štátu s podnikateľským sektorom cez tzv. PPP projekty, ale aj v zmene zákona o verejnom obstarávaní. „Bez ohľadu na to, kto bude vládnuť, tento zákon musí byť zmenený,“ vyhlásil.

Pellegrinimu chýba vízia krajiny. „Konečne by sme mali debatovať o tom, ako má táto krajina vyzerať v roku 2040,“ podotkol s tým, že treba dokončiť napríklad kanalizáciu či opravovať mosty.

Lídri sa zhodli, že klesla reálna mzda. „Potrebujeme silnú ruku štátu tam, kde voľný trh zlyhal,“ reagoval Pellegrini na zmienku o vysokej inflácii a cenách potravín. „Rast miezd je stále možný,“ dodal. Danko by oslobodil mladých ľudí a dôchodcov od daní. „Prečo by mali platiť dane do päťsto eur, ak pracujú popri škole?“ spýtal sa šéf SNS a pripomenul, že narástol počet dôchodcov, ktorí si nedokážu zaplatiť pobyt v seniorských centrách. Udržanie sociálneho mieru považuje za dôležité aj Boris Kollár. „Ale musíme aj konsolidovať, ale nesmieme zabrzdiť alebo obmedziť sociálne vymoženosti,“ varuje.

Zhodu lídri najsilnejších strán nenašli ani v plošnej pomoci. „Je nespravodlivé, že ľudia, ktorí zarábajú viac, dostávajú viac štátnej pomoci cez daňový bonus. Stojí nás to 1,2 miliardy,“ upozorňuje Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska. Jeho strana považuje za adresnú pomoc príspevok na bývanie. „Nikto by nemal platiť viac ako tridsať percent svojich príjmov na náklady spojené s bývaním,“ dodal s tým, že zastropovanie cien energií bolo správne, ale situácia sa už zmenila.

To však nahnevalo Borisa Kollára zo Sme rodina. „Vy máte všetko naštudované teoreticky, ale keď sa dostanete do praxe, všetko pokašlete,“ reagoval Kollár. Podľa neho nápad progresívcov štát iba zadlží a je nevykonateľný.

Aj Peter Pellegrini z Hlasu vidí problém. „Adresnosť bude v tomto prípade viac symbolická ako konsolidačná. Päťdesiat percent pracujúcich má nižšiu mzdu ako tisíc eur v hrubom. Koho teda označíme za bohatého a akú veľkú úsporu nám prinesie adresnosť? Bude to nula celá nula,“ tvrdí s tým, že na Slovensku chýba stredná vrstva.

Kto je na Slovensku bohatý? spýtal sa aj Robert Fico zo Smeru. „Koľko ľudí zarába viac ako tritisíc eur mesačne? To je jedno percento ľudí, tak čo ušetríte? Prd do stromovky ušetríte, viac nič,“ zaironizoval.

Šimečka reagoval, že sa dá jasne určiť, kto je bohatý. „Rozprávate, že treba pomôcť ľuďom, ktorým sa budú zvyšovať úroky na hypotékach. Ale to sú tí bohatí, lebo väčšina ľudí si nemôže dovoliť hypotéku,“ vysvetľoval líde progresívcov.

Na to opäť reagoval Fico. „Vypadol mi pohár z rúk, keď ste povedali, že váš liek na problém s refixáciou hypotekárnych úverov je predĺžiť lehotu splatnosti hypotéky. Veď ľudia zaplatia viac na úrokoch a banky zarobia viac. To budú platiť hypotéku ešte v osemdesiatke?“ ostro sa ohradil Fico.