ROZHOVOR Holcová o dianí na Slovensku rok po vražde Kuciaka: TAKTO vnímam vašu spoločnosť!

S Jánom ste spolupracovali len profesionálne, alebo ste boli aj priatelia?
– Boli sme aj priatelia, poznali sme sa viac ako päť rokov.

Pri akej príležitosti ste sa zoznámili?
– Pred niekoľkými rokmi ma oslovila švédska televízia s tým, či by som im nepomohla s kauzou, ktorá mapovala vykorisťovanie slovenských robotníkov na švédskej stavbe jedného mosta. Jedna z úloh, ktorú sme potrebovali zistiť, bola, koľko slovenskí robotníci reálne zarábajú. Zháňala som partnera na Slovensku, ktorý by ich oslovil. A dostala som tip na Jána. Zvládol to skvelo. Odvtedy som ho oslovovala so všetkým, čo som na Slovensku potrebovala riešiť.

Ako hodnotíte doterajší vývoj vyšetrovania vraždy Jána a Martiny?
– Som opatrne optimistická. Nestáva sa veľmi často, že by sa podarilo vypátrať a odhaliť objednávateľov vraždy – teda v prípade, keď ide o vraždy novinárov.

Máte pocit, že táto tragédia spustila odkrývanie dôležitých káuz?
– Áno a nielen to. Táto tragédia, aspoň podľa môjho názoru, istým spôsobom emancipovala slovenskú spoločnosť. Ľuďom došlo, že majú vo svojich rukách oveľa viac moci, ako sa domnievali. A že stojí za to vyjadrovať nesúhlas na masívnych protestoch.

Zmenila sa podľa vás po vražde nálada v spoločnosti alebo ľudia opäť začínajú byť ľahostajní?
– Myslím si, že ľudia teraz naozaj ostražito sledujú, čo sa deje. A mám z toho radosť.

Po vražde Jána a Martiny ste boli pod policajnou ochranou. Neuvažovali ste o zmene identity alebo sa pre bezpečie odsťahovať z Česka?

– Nie, neuvažovala som o tom. Možno naivne, ale stále pokladám Česko za bezpečnejšiu krajinu pre novinárov ako je Slovensko. U nás som si zatiaľ nevšimla také masívne prepojenie inštitúcií, ktoré majú byť v princípe nezávislé, na politiku. Nedokážem si predstaviť, že by si policajti len tak lustrovali niekoho v databázach. Aj preto zostávam relatívne v pokoji.

Ako vníma rodina vašu prácu? Neboja sa o vás?
– Pravdupovediac, neviem. Nedávno som sa dozvedela, že mama je na moju prácu hrdá a s pochybnosťami o mojom bezpečí ma nechce otravovať. Uvedomujem si, že to so mnou nemajú ľahké.

Stretávate sa aj naďalej s novinármi zo Slovenska, spolupracujete na ďalších kauzách?
– Samozrejme. Navzájom si pomáhame. Na Slovensku vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Sú podobne nastavení ako naša investigace.cz, takže logicky sa stali našimi slovenskými partnermi. Hneď sme začali pracovať na niekoľkých kauzách a vyzerá to veľmi dobre. Ozývajú sa, samozrejme, aj novinári z iných médií. Nemám problém im s čímkoľvek pomôcť.

Keby sa podobné umlčanie novinára stalo v Česku, myslíte si, že by bol vývoj udalostí podobný? Máme stále rovnaké nastavenie mentality aj pomery v spoločnosti?
– To sa mi veľmi zle odhaduje. Ako novinárka, samozrejme, dúfam, že áno. Že invektívy českého prezidenta Zemana o tom, že novinárov treba eliminovať, sú iba také reči. Na druhej strane si myslím, že v tomto ohľade sú Slováci radikálnejší. Česi nie sú veľmi zvyknutí chodiť do ulíc.