EXKLUZÍVNE Výsledky eurovolieb OČAMI ODBORNÍKOV: Matovičov KONIEC a OTÁZKY okolo Korčoka

Eurovoľby vyhralo Progresívne Slovensko pred Smerom na čele s expremiérom bývalej úradníckej vlády Ľudovítom Ódorom. Ten získal 294 944 preferenčných hlasov, čo bolo najviac spomedzi všetkých zvolených poslancov. Šéf hnutia Michal Šimečka získal v parlamentných voľbách 2023 pri dvojnásobnej volebnej účasti len o 6-tisíc preferenčných hlasov viac (303 423).

Šimečka si tak kandidatúrou Ľudovíta Ódora vytvoril vo vlastnej strane najväčšieho konkurenta. Ódor totiž ešte v sobotu v rozhovore pre portál aktuality nevylúčil svoju kandidatúru aj do celoštátnych volieb ako zvolený europoslanec. „To, že budem kandidovať aj v parlamentných voľbách, určite nie je vylúčené. No zatiaľ je to ďaleko. Pred nami sú oveľa závažnejšie úlohy," povedal.

Podľa politológa sa Michal Šimečka nemusí báť, že by v krátkom čase mohol prísť o kreslo predsedu hnutia. „Rozhodne by nemalo zmysel meniť predsedu v čase, keď máme do volieb skoro tri roky. Pokiaľ viem, Ľudovít Ódor nemá ani ambície byť súčasťou straníckych politík – predsedom strany – a tak nemá prečo ohrozovať Michala Šimečku,“ myslí si odborník Jozef Lenč.

Ódor sa podľa vlastných vyjadrení chystá naďalej chodiť po Slovensku a aj do menších miest prinášať skôr „chlebové“, témy, aby oslovil viac stredového voliča. „Ak chce naozaj Ľudovít Ódor robiť politiku na Slovensku zo Štrasburgu, nerozumiem tomu. Ak by sa priamo angažoval v PS, stala by sa z nej skutočne viac stredová strana, ktorá dnes nemá na Slovensku šancu uspieť s témami ako LGBTI+ ani s politickým environmentalizmom. Viem si ho predstaviť ako lídra PS do volieb do NR SR, ale potom je kandidatúra do EP čiastočne zbytočnou komplikáciou. Nedá sa pritom vylúčiť ani možný perspektívny konflikt medzi ním a predsedom strany Michalom Šimečkom,” komentoval situáciu politológ Miroslav Řádek.

Líder PS na povolebnej tlačovke uviedol, že „na Slovensku dokážeme poraziť Smer,“ povedal Michal Šimečka na margo výsledkov svojej strany. Nie všetci zdieľajú tento optimizmus. Okrem PS sa do europarlamentu nedostala ďalšia liberálna strana ako SaS alebo Demokrati. „PS je ako jedináčik, ktorý by sa možno aj podelil s hračkami, ale nemá s kým. Spoliehať sa na to, že nás zachráni jedináčik, je nebezpečné a naivné. Fakt by sme mali prestať piť,“ odkázala progresívcom dnes už bývala europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Ponuku od Progresívneho Slovenska dostal už skôr aj neúspešný kandidát na prezidenta Ivan Korčok. Špekulovalo sa, či si založí stranu, alebo sa pridá k existujúcej. EXKLUZÍVNU ODPOVEĎ NA TÚTO OTÁZKU TERAAZ POSKYTOL POLITOLÓG JOZEF LENČ. VY SI JU PREČÍTAJTE V NAŠEJ GALÉRII.

Do najbližších volieb sa očakáva vznik nového stredopravého subjektu. Korčok by sa podľa Lenča mohol objaviť skôr v ňom. „Ak by malo niečo vznikať, čo by malo byť životaschopné – tak nateraz sa javí, že by to mohlo byť okolo osoby Ivana Korčoka. Hoci ani on dosiaľ neukázal, že by rozumel politike a obzvlášť tej straníckej,” dodal politológ. Ak by nový projekt mal byť úspešný a prospešný, nemal by vznikať na základoch OĽaNO. Bez ohľadu na to, či ide o bývalé OĽaNO (teda Demokratov), alebo súčasné OĽaNO (hnutie Igora Matoviča). „Oba subjekty sú príčinou krízy pravice a krízy demokracie na Slovensku,“ povedal Lenč. Podľa neho zatiaľ chýba osobnosť, ktorá by dokázala spojiť občiansku liberálno-konzervatívnu pravicu. Podľa Miroslava Řádka to nebude o nič lepšie ani pred voľbami 2027.

„Lídrom stredopravého priestoru je Yeti. V skutočnosti žiadny neexistoval a nemyslím si, že by ho bol niekto schopný stvoriť. Ak by boli slovenskí politici napravo od stredu aspoň trochu politicky príčetní, neexistovali by tu Demokrati, Modrí, DS, ODS, SDKÚ-DS, ale jedna modrá politická strana, ktorá by sa snažila výrazne kultivovať politický priestor, čím by zažiarila medzi všetkou nenávisťou a nekompetentnosťou. Vďaka úpadku popularity SaS a bývalého OĽaNO je k tomu aj vhodná príležitosť, ale nemám ilúzie o schopnostiach vyššie zmienených politických aktivistov, a preto sa žiadnej novej stredopravej strany ‚neobávam‘“, dodal Řádek.

Výsledky eurovolieb poznačili aj vzťahy v koalícii. Andrej Danko (SNS) už pred voľbami avizoval, že sa čo najrýchlejšie chce dohodnúť na obsadení kresla predsedu parlamentu ešte pred inauguráciou novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho. SNS deklarovala záujem o túto pozíciu, tá však podľa koaličnej zmluvy patrí strane Hlas. Po eurovoľbách sa dohodli inak. „Využijeme letné obdobie na to, aby sme nikoho s ničím neotravovali. Národná rada SR má povereného podpredsedu, ktorý bude schôdzu viesť. Urobíme všetko pre to, aby sme od septembra doručovali ľuďom výsledky," uviedol Matúš Šutaj Eštok, líder Hlasu.

Víťazom volieb do Európskeho parlamentu sa na Slovensku stalo Progresívne Slovensko (PS), ktoré obsadí 6 z 15 mandátov určených pre našu krajinu. Nasleduje Smer s 5 poslancami, Republika s dvomi a KDH spolu s Hlasom po jednom poslancovi.

Je dobré, že sociálne siete po voľbách nezaplavili vyplakávania fanúšikov a sympatizantov progresívcov o vysťahovaní sa zo Slovenska, depresiách či zlom spánku expertov na duševné zdravie. Potešila aj historicky najvyššia volebná účasť. Výsledky volieb sa budú ešte niekoľko dní rozoberať z rôznych uhlov. Šimečkovci vyhrali a sú na koni. Vyhlásenia z ich strany o tom, že Smer je možné poraziť, je však opätovným nepochopením situácie a zlým čítaním výsledkov volieb. Z nich je možné vyvodiť aj tieto závery:

1. Slovensko je stále väčšinovo konzervatívne
Súčet mandátov strán Smer, Republika, Hlas a KDH činí 9 mandátov oproti 6 mandátom PS. Progresívne Slovensko nebude mať v Bruseli partnera zo Slovenska. Menší počet mandátov získala totiž aj ich liberálna frakcia Obnovme Európu, čím sa ich vplyv v europarlamente zníži.

2. Únava Sulíkom a Matovič na konci s dychom
Dvaja hlavní aktéri nekonečných príbehov o nekompetentnom vládnutí 2020 – 2023 Richard Sulík (SaS)a Igor Matovič (OľaNO) nezískali ani jeden mandát. SaS postupne opúšťalo svoju najsilnejšiu agendu ekonomiky a zdravého rozumu a tento ústup sa nepodaril zachrániť v poslednej chvíli ani Richardovi Sulíkovi. Zvyšok SaS sa čoraz viac začína podobať na PS. Igor Matovič sa dostal do politickej izolácie, z ktorej nevie nájsť cestu späť. Od posledných parlamentných volieb to s ním ide dolu vodou.

3. Uhrík to dal na Danka
Prekvapením sú dva mandáty hnutia Republika, ktoré sa stalo treťou najúspešnejšou slovenskou stranou v europarlamente. Uhrík urobil presne to, čo Andrej Danko v parlamentných voľbách 2023. Kandidátku vyskladal z influencerov a youtuberov alternatívnej infoscény, navyše motivovanej a disciplinovanej.

4. Hlas to vypustil
Najznámejším kandidátom strany Hlas v eurovoľbách bol bývalý člen Smeru a štátny tajomník ministerstva práce Braňo Ondruš. Ten v krúžkovaní preskočil aj jednotku kandidátky nitrianskeho župana Branislava Becíka. Naviac to jednoducho v týchto voľbách nebolo.

5. Slováci milujú nové strany
Tým, že brány europarlamentu neprekročila SaS, Matovičovo hnutie a Demokrati, očakáva sa aj v najbližších parlamentných voľbách vznik novej strany. To je proste naša parlamentná tradícia. Aj v PS si možno už teraz uvedomujú, že po budúcich voľbách môžu mať naozaj obrovský problém. Vládu nebudú mať, naozaj, s kým zostaviť. Zatiaľ sa nevie, čo urobí Ivan Korčok, ktorý točí už len rozhovory na sociálnych sieťach.

Progresívne Slovensko volí mnoho ľudí stále ako opozičnú stranu v zmysle „lebo Fico“. Podpora Smeru je podľa politológov už viac ako 5 rokov v podstate limitovaná jeho schopnosťou osloviť protestných voličov nekriticky sledujúcich alternatívne médiá. POLITOLÓG NA ZÁVER VYRIEKOL KRUTÝ ORTIEĽ NAD IGOROM MATOVIČOM. VY SI HO PREČÍTAJTE V NAŠEJ GALÉRII.

Prečítajte si tiež: