Reklama

EXKLUZÍVNE Veľký rozhovor s prezidentkou Zuzanou ČAPUTOVOU: Prečo NEMÔŽE riešiť KRÍZU?

Reklama

Z nezhôd medzi vládnymi predstaviteľmi má prezidentka Zuzana Čaputová (47) často hlavu v smútku. Trápia ju o to viac, že naďalej pretrváva pandémia koronavírusu, ktorá nepriaznivo dopadá na väčšinu obyvateľov Slovenska - a posledné, čo potrebujú, sú hádky medzi politikmi. Žiaľ, z hľadiska svojich právomocí s tým prezidentka veľa urobiť nemôže.

Zuzana Čaputová

Zdroj: twitter

Zuzana Čaputová

Čo sa v exkluzívnom rozhovore dočítate?

  • Zúfalé prosby od ľudí
  • Odkaz Sulíkovi a Matovičovi
  • O výsledkoch plošného testovania
  • Kritika ministra obrany Naďa

Vo vašom poslednom príhovore ste povedali, že vás mrzí, že nemáte kompetencie na to, aby ste zaistili iný, respektíve lepší priebeh pandémie. Čo konkrétne ste tým mysleli?

- Je to konštatovanie faktu, že ústava napriek tomu, že som priamo volená hlava štátu, nedáva prezidentovi právomoci exekutívneho charakteru. To znamená, že prezident nemá právomoci manažovať túto krízu. To je kompetencia vlády. Veľa ľudí sa pritom na mňa v poslednom čase obracia s prosbou, požiadavkou a dokonca až vyhrážkami, že mám odvolať vládu, že mám zmeniť opatrenia vlády alebo mám stiahnuť armádu z niektorých úkonov. Môžem ľudí uistiť, že veľmi starostlivo vyhodnocujem každý jeden krok z hľadiska ústavnosti aj mojich možností. Na mnohé z toho, čo ľudia žiadajú, však moje kompetencie naozaj nesiahajú.

V príhovore ste naznačili aj vašu nespokojnosť so súčasnou politickou kultúrou, ku ktorej „prispievajú“ najmä konflikty medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Môžete v rámci svojich právomocí do tohto sporu zasiahnuť, prípadne prevziať úlohu mediátorky?

- Prezident nie je rozhodcom v sporoch členov vlády. O čo sa však dlhodobo usilujem, je pôsobiť v politike nekonfliktne a spájajúco. Osobné spory v politike považujem za veľmi nešťastnú vec, pretože za to od ľudí nie sme platení. Sme platení za to, aby sme riešili problémy tejto krajiny. A pokiaľ sa nachádzame v kríze, tak potrebujeme stabilitu v politickom prostredí, keď už sa otriasa stabilita ohľadom nášho zdravia a našich životov... Potrebujeme stabilnú vládu, ktorá túto krízu bude manažovať čo najlepšie.

Nedávno ste sa stretli s ľuďmi z internetovej linky dôvery pre mladých IPčko. Tá momentálne eviduje omnoho väčší nárast správ a volaní, nakoľko pandémia do značnej miery vplýva najmä na našu psychiku a niektorí ľudia sú už naozaj zúfalí. Čo by ste im odkázali?  

- Že to vnímam, že ich chápem a často sa s nimi stotožňujem. Snažím sa v tejto veci konať a komunikovať aj s politikmi. Nerobím to na tlačových konferenciách, pretože ja takto politiku nevediem, ale robím tak v osobných alebo telefonických rozhovoroch s jednotlivými predstaviteľmi exekutívy. Spomenuli ste IPčko, bola som tam aj osobne, pretože ma veľmi zaujíma atmosféra a to, čo sa v spoločnosti deje. Uviedli ste presne, že evidujú nárast volaní ľudí, ktorí sa pokúšajú o samovraždu, ktorí pociťujú úzkosť a prežívajú obavy. O to dôležitejší je spôsob, akým je táto kríza manažovaná a ako my politici komunikujeme.

Prichádzate pravidelne do kontaktu s občanmi, ktorí sa vám zdôverujú či žiadajú o pomoc. Čo ich z vášho pohľadu momentálne najviac trápi?

- Aktuálne je to zlá ekonomická a sociálna situácia. Mnoho ľudí nie je schopných splácať svoje úvery alebo pôžičky. Niektorí ľudia prišli o prácu, niektorí prepadli systémom pomoci. Tam sa snažím iniciovať veľmi konkrétne opatrenia a kroky pomoci v komunikácii s predstaviteľmi vlády. Veľa ľudí sa na mňa obracia aj v rámci nespokojnosti s výsledkom nejakého súdneho sporu, ktorý nedopadol tak, ako si predstavovali. Veľakrát sa sťažujú na postup rôznych inštitúcií voči nim. Doba je teraz naozaj ťažká a v tomto období je to skôr o zdieľaní obáv a prosbách o pomoc v ťažkých existenčných a sociálnych problémoch.

Ako je to s vašimi prosbami o radu a pomoc prezidentky? Dočítate sa na ďalšej strane

S prosbou o pomoc sa na vás obracia obrovské množstvo ľudí. Je vaším cieľom upokojiť situáciu, alebo skôr nachádzať riešenia?

- Je to tak. To spektrum požiadaviek je veľké. Niekedy je to viac vysvetlenie situácie a inokedy ide o konkrétny krok pomoci, či už finančnej, alebo takej, ktorú sprostredkujeme. Napadá mi teraz situácia z východného Slovenska, keď sa rodina ocitla v karanténe a nemala pitnú vodu, tak sme zabezpečili riešenie. Iným chýbala pec alebo drevo na zimu, samozrejme, že sme to vyriešili. Je to teda celá škála možností pomoci, samozrejme, v rámci rozpočtových alebo kompetenčných limitov. Niekedy žiadosť postúpime na kompetentný orgán, pretože ten môže konkrétne pomôcť. V každom prípade mi veľmi záleží na tom, aby sa nám nestalo, že by sme neodpovedali na list alebo email, pretože komunikáciu s občanmi považujem za veľmi dôležitú.

Koľko takýchto podnetov alebo žiadostí vám príde za mesiac?

- Je to rôzne. Štandardne to bývali stovky, teraz v poslednom období ide o vyše tisíc listov a emailov za mesiac.

Pandémia sa dotkla aj obetí domáceho násilia či seniorov, ktorí sa boja. Stará sa podľa vás štát o tieto skupiny momentálne dostatočne?

- Štát sa musí vedieť postarať o najslabších a opatrenia musia na nich pamätať. Okrem dobrého manažovania pandémie záleží aj na tom, akú atmosféru v spoločnosti vytvárame. Preto je dôležité, akým spôsobom komunikujeme. Na jednej strane ľudí nestrašiť, ale ani situáciu nezľahčovať. Hovoriť veci, ktoré sú pragmatické a zdôvodnené. Musíme mať plán, aby ľudia vedeli, čo ich čaká v prípade vývoja jedným alebo druhým smerom. Ak sa tlak na ľudí a neistota neustále zvyšuje, má to konkrétne dosahy na kvalitu života ľudí a zvyšuje sa aj výskyt domáceho násilia. Má to konkrétne obete. Aj toto je téma, ktorej sa dlhodobo venujem a v ktorej sa snažím pomôcť.

Veľké problémy majú aj rómske komunity či ženy, často s deťmi, ktoré sa ocitli bez domova. Objavujú sa tam aj prvky rôzneho, často sexuálneho násilia. Ako by mala vláda riešiť počas pandémie takéto prípady?

- Okrem toho, že je dobré, aby sa dôsledne aplikoval inštitút vykázania, keď páchateľ musí odísť a obete domáceho násilia zostávajú doma, tak je treba, aby sme čo najviac podporovali intervenčné centrá pre obete domáceho násilia. Iniciovali sme spoluprácu medzi ministerstvom spravodlivosti, viceprezidentkou policajného zboru a ďalšími odborníkmi, najmä v neziskovej oblasti, a podarilo sa pripraviť legislatívnu zmenu pod gesciou ministerstva spravodlivosti, ktorá bude znamenať, že intervenčné centrá budú existovať v každom krajskom meste a budú financované zo strany štátu. Toto považujem po 31 rokoch od revolúcie za veľmi dôležitý a dobrý krok dopredu. Je to konkrétna pomoc obetiam. Sociálna, právna a psychologická.

Rôzne krízové centrá či linky pomoci, žijúce najmä z fondov, majú aktuálne sťaženú situáciu. Jednému z týchto centier ste finančne pomohli aj vy. Nemalo by to byť skôr úlohou vlády?

- Absolútne s tým súhlasím. Títo ľudia poskytujú psychologickú pomoc, oni sú tí, ktorí majú byť ostrovmi istoty. Paradoxne však práve títo ľudia žijú v absolútnej neistote, či z mesiaca na mesiac budú vedieť zaplatiť nájom, elektrinu, vodu alebo aj zamestnancov týchto centier. Niekoľkokrát som bola v kontakte s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, s ministrom vnútra, ale aj s predsedom parlamentu, lebo toto sú veci, ktoré treba raz a navždy vyriešiť systémovo. Tie organizácie nesmú fungovať z mesiaca na mesiac a na základe milodarov od verejnosti alebo zahraničných donorov. Som rada, že sa veci pohli dobrým smerom.

Čo si prezidentka myslí o protestoch a vyjadreniach ministra Naďa sa dočítate na ďalšej strane

Mnoho ľudí prišlo vyjadriť nespokojnosť a frustráciu na protest, ktorý sa konal pri príležitosti osláv 17. novembra v Bratislave. Minister obrany Naď nazval účastníkov protestov veľmi pejoratívne „opicami“. Čo si o tom myslíte?

- Takéto označenie občanov považujem za absolútne nevhodné. Je mi jasné, že na proteste sa zúčastnili aj ľudia s extrémistickými názormi alebo takí, ktorí boli agresívni. Bezpochyby tam však boli aj občania, ktorí sú sklamaní, nešťastní, frustrovaní a toto považovali za spôsob, akým chcú svoje názory prejaviť. Samozrejme, že pokiaľ ich prejavujú násilným spôsobom, nie je to nič, čo si zaslúži akýkoľvek rešpekt. Napriek tomu s vyjadreniami, že títo občania sú opice, sa absolútne nestotožňujem. Sú to tiež občania tejto krajiny a myslím si, že si musíme dávať na svoje vyjadrenia pozor, aby spoločnosť nerozdeľovali, ale spájali.

Minister dokonca chvíľami zvažoval rozohnať protesty s pomocou armády. Vy ako hlavná veliteľka ozbrojených síl by ste mali možnosť mu v tom zabrániť?

- Celú pandémiu som veľmi precízne zvažovala každý svoj krok, a to aj v súvislosti s použitím ozbrojených síl počas celoplošného testovania. Veľmi presne som spolu s právnymi expertmi skúmala hranice kompetencií prezidenta, ministra obrany aj vlády. Použitie ozbrojených síl v tomto prípade bola kompetencia ministra.

Som však rada, že protesty, ktoré sa 17. novembra uskutočnili, prebehli viac-menej pokojne a niečo také ako použitie ozbrojených síl neprichádzalo do úvahy. Zároveň treba povedať, že polícia svoju rolu zvládla veľmi dobre.

Odhliadnuc od zloženia protestujúcich 17. novembra, čo by ste odkázali frustrovaným, nespokojným či psychicky vyčerpaným občanom?

- Jeden odkaz je, že sa snažím veľmi podrobne vnímať to, čo ľudia prežívajú a cítia. Rozumiem tomu, že situácia je pre mnohých zúfalá, a veľmi intenzívne s predstaviteľmi vlády riešim, ako sú pripravené a ako sa osvedčujú kompenzačné opatrenia. Pretože ak niekto prišiel o svoju živnosť či prácu, musíme mať mechanizmy, ako to včas napraviť.

Štát dokáže pomôcť, aby to strádanie nebolo neúnosné. Situácia je náročná pre všetkých, aj pre samotnú vládu, ktorá túto krízu musí manažovať. Ale je tu aj vôľa pomôcť a zabezpečiť, aby boli dosahy krízy na občanov čo najmenšie. Okrem toho by som im povedala, že táto situácia je dočasná, musíme ju spolu prekonať a verím tomu, že onedlho budeme na ňu už len spomínať.

Máme za sebou niekoľko kôl plošného a následného regionálneho testovania. Ako vnímate súčasný vývoj pandémie?

- Momentálne je trocha nejasný, nakoľko sa doposiaľ zverejňovali len informácie o PCR testoch. Nemáme zatiaľ zhodnotené čísla z antigénových testov, ktoré boli zverejnené len v piatok. V každom prípade je zrejmé mierne zlepšenie a verím, že keď budeme disciplinovaní, bude to zlepšovanie pokračovať.

Rok 2020 je v znamení pandémie koronavírusu, ktorá zásadne ovplyvnila dianie v politike, ale aj v spoločnosti. Ako táto situácia ovplyvnila vás? Z osobného, ale aj pracovného hľadiska?

- Pandémia sa dotkla životov ľudí nielen na Slovensku, ale po celom svete. Mnohých ľudí zasiahla existenčne, mnoho ľudí v dôsledku nej stráda. Pandémia sa dotkla, samozrejme, aj môjho života. V osobnej rovine a rovnako aj v iných. Nemôžem byť napríklad v osobnom kontakte so svojimi rodičmi, pretože patria do ohrozenej skupiny.

Dcéry sa vzdelávajú dištančne, takže sú najmä doma a bez sociálnych kontaktov. Pokiaľ ide o moju prácu, najzásadnejšou zmenou je, že nemôžem realizovať regionálne výjazdy ani zahraničné cesty. Chýbajú mi stretnutia s ľuďmi. Odložiť som musela napríklad aj dlho plánovanú štátnu návštevu Švajčiarska, na ktorej ma mala sprevádzať početná delegácia našich vedcov a podnikateľov. Napriek tomu agenda, ktorej sa venujem, je stále obsiahla. I keď manažovanie koronakrízy je plne v kompetencii vlády.

Akým spôsobom pomáhate svojim rodičom a dodávate im psychickú podporu, ktorú potrebujú?

- Som s nimi v každodennom telefonickom kontakte. Ak treba, nákup im podávam cez okno, niekedy spolu zájdeme na prechádzku. Moji rodičia majú veľký rešpekt pred týmto ochorením. Aj oni majú obavy a pocit neistoty z rozporuplných informácií, ktorých je niekedy viac, než je treba. Moja pomoc sa teda snaží byť aj o nádeji a uistení, že existuje východisko z celej tejto situácie.

A ako zvládajú vaše dcéry dištančné vzdelávanie?

- Zvládajú ho celkom dobre, ale úplne prirodzene im chýba kontakt s rovesníkmi. Mladí ľudia sa radi stretávajú, žijú naplno a chcú chodiť von. A väčšina z toho dnes nie je možná. Preto sa im snažím byť oporou. Vymýšľame si spolu aktivity, ktoré nás stmeľujú, na ktoré sme v minulosti nemali čas a ktoré im možno trochu spestria dni.

Prezidentka sa otvorene vyjadrila aj k plošnému testovaniu a politickým konfliktom. Jej stanovisko nájdete na ďalšej strane

Plošné testovanie bolo spojené s obrovskými hádkami, nezhodami, nevôľou občanov či rečami o vydieraní. Aký je váš názor na túto aktivitu vlády dnes?

- Ja som sa vyjadrila, že môjmu názoru musí vždy predchádzať poznanie, a aj z toho dôvodu som si opakovane pozývala do paláca príslušných odborníkov, aby som danej oblasti lepšie porozumela a mohla dať kompetentné stanovisko. Veľmi ma mrzí, ak sú spochybňované vedecké autority a ak názor, ktorý je iný, je vnímaný hneď ako útok.

Je to neprípustná situácia, pretože žijeme v demokracii a, naopak, pestrosť názorov, obzvlášť tých odborných a vedeckých, je to, čo vo výsledku môže viesť k tomu najlepšiemu riešeniu. Vláda musí v tomto smere zmeniť prístup, nielen vypočuť si hlas odborníkov, ktorých prizve na niektorý zo svojich výborov, ale aj nechať plynúť odbornú diskusiu a nedegradovať ľudí, ktorí majú iný odborný názor.

K čomu sa ako prezidentka vyjadrovať môžete a čo je pre vás, naopak, tabu?

- Môžem sa vyjadrovať ku všetkému, keď to považujem za zmysluplné a užitočné. Zároveň chcem byť pozorná v tom, ako sa vyjadrím a aké slová použijem. Je to prirodzené, pretože moje slová sú predmetom analýzy a následnej interpretácie a chcem, aby to, čo poviem, vo výsledku danej veci pomohlo. Chcem, aby moje vyjadrenia v spoločnosti nepôsobili zbytočne rozdeľujúco, ale, naopak, aby ľudí skôr stmelili.

V rôznych prieskumoch dlhodobo, prakticky od vášho zvolenia do funkcie, vychádzate opakovane ako najobľúbenejšia politička či osoba, ktorej občania najviac dôverujú. Teší vás to?

- Za prejavenú dôveru som veľmi vďačná, vážim si ju. Zároveň však musím priznať, že je to bezpochyby aj veľký záväzok, pretože s tým súvisia aj očakávania, ktoré si ľudia do mňa premietajú. Veľkú časť však pre ústavné mantinely nemôžem naplniť. Zároveň budem aj naďalej naplno využívať právomoci, ktoré mám, a využívať tiež váhu úradu prezidenta na pomoc ľuďom. Ak to ľudí vnímajú a oceňujú prejavenou dôverou, som za to vďačná.

Ako hlava štátu a navyše žena ste pod drobnohľadom verejnosti, médií či rôznych ľudí, ktorí riešia váš zovňajšok. Pre mnohé ženy ste aj veľkou inšpiráciou. Ako zvládate túto skutočnosť?

- (Pobavenie) Myslím si, že ženy sú z hľadiska zovňajšku analyzované ďaleko viac ako muži a v tomto rovnováha teda určite nie je. Chápem, že hodnotenie zovňajšku je súčasťou toho, ako ma ľudia vnímajú. Na jednej strane sa snažím vykonávať svoj mandát odborne, ľudsky a s plným nasadením, ale zároveň chápem, že pre ľudí je dôležité aj to, ako pôsobím navonok. Nehovoriac o tom, že funkcia prezidenta v sebe nesie aj reprezentáciu krajiny v zahraničí. V primeranej miere teda tomu venujem pozornosť, lebo tým napríklad prezentujem v zahraničí aj šikovnosť slovenských dizajnérov. Ako som povedala, ja som sústredená najmä na to, aby som odviedla čo najlepšiu prácu.

Vyzdvihovaním práce slovenských dizajnérov ste známa už od svojej prezidentskej kampane. Čo je pre vás pri voľbe outfitu rozhodujúce?

- Rozhodujúce je, aby som sa v tom cítila dobre a aby som to pri pohľade do zrkadla bola stále ja. Musím sa cítiť autenticky a outfit musí vyjadrovať mňa. Neobliekla by som si niečo, v čom by som sa necítila dobre. Oblečenie by podľa môjho názoru malo iba podčiarknuť osobnosť, ktorá však musí byť naplnená predovšetkým niečím hlbším. Kľúčová je pre mňa prirodzenosť.

Zbúrali ste stereotyp o objavovaní sa na verejnosti v tých istých šatách. Ladíte ich s rôznymi doplnkami?

- Je to tak, že opakovaný outfit je spravidla ozvláštnený nejakým doplnkom, ktorý ho oživí. Ak idem na oficiálnu návštevu na stretnutie s hlavou štátu inej krajiny, vždy sa snažím mať nové šaty, pretože je to aj znak úcty k danej krajine. Väčšinou takéto šaty obsahujú prvok, ktorý je pre tú krajinu symbolickým. Potom tie šaty ešte vynosím a využijem pri iných príležitostiach, pretože recyklovanie šiat považujem za veľmi správne a ekologicky rozumné.

Prezidentka sa vyjadrila aj k výrokom Igora Matoviča nielen na jej adresu. Kde čerpá prezidentka svoju silu?

Dočítate sa na ďalšej strane

Blízka je vám aj ekológia. Separujete, prezidentská kancelária by mala už čoskoro byť takmer bez uhlíkovej stopy a niekoľkokrát ste išli na oficiálnu návštevu vlakom. Nie každému je však téma ekológie blízka, najmä starším ročníkom. S čím by mohli podľa vás začať?

- Napríklad s triedením odpadu a šetrením zdrojmi. Na šetrenie zdrojmi je však možno práve staršia generácia naučená viac než mladí ľudia. Separovanie odpadu a úspora energie je niečo, čo máme vždy po ruke. Téma dosahov klimatických zmien sa týka najmä budúcej generácie, ale my sme generácia, ktorá je zodpovedná s tým niečo urobiť. Lebo potom už môže byť neskoro.

Mnoho mladých ľudí sa v dôsledku klimatickej krízy rozhodlo nemať deti. Ako by ste na takéto rozhodnutie reagovali vy ako rodič?

- Myslím si, že problém klimatickej krízy treba manažovať v iných oblastiach než reguláciou populácie. Na Slovensku populačná krivka skôr klesá a sme jednou z najrýchlejšie starnúcich populácií. Je tu však množstvo iných krokov, ako klíme pomôcť, aby sa situácia rapídne nezhoršovala.

Spomenuli ste, že tých krokov je niekoľko. Čo môže Slovensko urobiť na ceste k zlepšeniu?

- Prijali sme záväzok, že Slovensko bude uhlíkovo neutrálne do roku 2050. Je to nesmierne dôležitý záväzok a treba prijať množstvo opatrení, ktoré k tomu budú smerovať. Týka sa to mobility, obnovy budov, ale aj energetickej efektivity. Sú to konkrétne kroky a ak poctivo využijeme Fond obnovy, ktorý je obrovskou príležitosťou a časť z neho má byť využitá aj na zelené témy a zelenú ekonomiku, môžeme zvrátiť trend, ktorý nateraz vyzerá ako nezvrátiteľný.

Ako vnímate občasné, aj keď presne mierené poznámky premiéra Matoviča na vašu adresu? Povedal, že ste žensky opatrná alebo že ste výborne navarili raňajky, ktoré ste organizovali v paláci. Nelichotivo sa nedávno vyjadril aj na adresu poslankyne Jany Bittó Cigánikovej. Ako na vás rôzne poznámky z jeho úst pôsobia?

- Tie poznámky občas zaznamenám. Aj keď úmysel toho, kto ich vyriekol, nemusel byť zlý, v každom prípade tieto poznámky prispievajú k stereotypom, ktoré v spoločnosti stále máme. Napríklad, že žena patrí do kuchyne. Pritom máme úžasné lekárky, vedkyne, umelkyne, ktoré nás reprezentujú aj za hranicami Slovenska. Podceňovanie žien teda vôbec nie je na mieste. Verím, že čím viac žien bude na očiach, čím viac budeme poukazovať na ženy, ktoré sú talentované, cenné a veľmi prínosné pre spoločnosť, tým viac sa tento stereotyp môže zbúrať.

Ste vzorom pre mnohé ženy, a to aj v tom najmladšom veku. Sama ste sa vyjadrili, že ste sa vždy snažili, aby vás nelimitovalo to, že ste žena. Čo by ste dospievajúcim dievčatám odkázali, aby ste ich motivovali?

- Moja životná skúsenosť ma učí, že pokiaľ si rodovú bariéru nespôsobím ja sama, tak mi prekážkou nebude. Áno, stretla som sa s podceňovaním zo strany mužov, a to najmä na začiatku mojej kariéry.

Možno som ich potom o to viac prekvapila. Bola som asi viac sústredená na to, aby som bola vždy pripravená a odviedla dobrý výkon, a znamenalo to aj trochu viac práce a prípravy než u niektorých mojich mužských kolegov. Stále však platí, že ak tou bariérou nebudeme my samy sebe, tak máme šancu ju prekonať. Myslím si, že o to šťastnejšie sa budú malé dievčatá, ale aj chlapci cítiť, o čo viac budú načúvať svojej túžbe a tomu, v čom by sa chceli realizovať. Keď sa napriek všelijakým prekážkam nenechajú okolitým svetom odradiť, ale pôjdu si za svojím snom, o to naplnenejší život budú žiť.

Aj v ťažkých chvíľach z vás ide veľký pokoj a pozitívna energia. Kde beriete takú vnútornú silu?

- Celý život - a v tomto náročnom období obzvlášť - je pre mňa mimoriadne dôležité uvedomovať si vďačnosť. Aj keď mi bolo v živote niekedy mimoriadne ťažko, vždy v ňom bolo aj veľa toho, za čo som mohla byť vďačná. Moja rodina, deti, partner, zdravie a podobne. Každý večer za to ďakujem a napĺňa ma to spokojnosťou.

Prečítajte si tiež: