EXKLUZÍVNE Pozrite, čím sa kandidáti na prezidenta Korčok s Pellegrinim podobajú a v čom líšia!

Aká by mala byť úloha prezidenta v súčasnej situácii, keď česká vláda odložila na neurčito konzultácie s naším vládnym kabinetom? Ako by ste to – už ako hlava štátu – riešili?

Peter Pellegrini: Tak po prvé by sa z toho nemal tešiť len preto, že mu napríklad nevyhovuje súčasná vláda. Prezident si musí chrániť Slovenskú republiku, má sa všemožne snažiť a dobré vzťahy obnoviť. Mal by navštíviť hlavu štátu a urobiť všetko pre to, aby presvedčil proti­stranu, nech sa vráti k rokovaciemu stolu. Prezident nemá čo na svoju krajinu negatívne kydať.

Ivan Korčok: Prezident musí vždy dbať na záujem štátu ako celku aj v zahraničnej politike. Čiže pokiaľ by do­šlo k takýmto nezhodám, ako vidíme napríklad s Českou republikou, to je niečo, čo musia vyriešiť vlády. Ale ako prezident, ktorému záleží na vzťahoch s Českou republikou, by som určite po mojej línii komunikoval s českou hlavou štátu, a tam by som sa snažil dovysvetľovať aj to, že v osobe slovenského prezidenta majú českí občania a politici niekoho, komu na tých vzťahoch záleží.

Vyberiete sa aj v tejto situácii na prvú zahraničnú návštevu do Prahy?

Peter Pellegrini: Napriek tejto situácii áno. Považujem za správne, aby novozvolený prezident išiel na svoju prvú zahraničnú návštevu do ČR a ukázal tak, že si ctíme naše nadštandardné vzťahy a nedovolíme, aby ich niekto politicky zneužil a naštrbil.

Ivan Korčok: Určite áno. Táto tradícia je dobrá a treba ju uchovať. Vzťahy treba pestovať a polievať ich ako kvetinu. Viete, to je už dnes aj taký symbol, aj také gesto, ale za tým je tá obrovská blízkosť, ktorá ďalej zotrváva medzi Slovákmi a Čechmi.

Sú právomoci prezidenta dostatočné? Chýba vám niečo v kompetenciách hlavy štátu?

Peter Pellegrini: Myslím si, že kompetencie sú dostatočné. Ale záleží na samotnom prezidentovi, ako dokáže tieto kompetencie a váhu svojho úradu využiť. Preto by som skôr hovoril o tom, že prezident má využívať aj iné možnosti a práva, ktoré má. Prezident môže ísť na rokovanie vlády, keď to zváži a uzná za vhodné. Môže prísť do parlamentu a rozprávať sa s poslancami kedykoľvek, nielen keď prednáša svoju správu o stave republiky. Prezident môže do svojho paláca prizývať znepriatelené tábory a snažiť sa ich zmieriť. Môže z paláca urobiť miesto, kde sa bude hovoriť o vízii Slovenska a na to nepotrebuje špeciálne posilnenie kompetencií, ktoré dnes má. Len sa treba naučiť úrad a kompetencie vy­užívať a pracovať s nimi.

Ivan Korčok: Nechýba. Ak prezident využije to, čo je v prvom článku týchto kompetencií, to znamená, že koná nezávisle, podľa svojho presvedčenia, bez príkazov, tak potom tie ďalšie kompetencie sa dajú naplniť obsahom či už pri vymenovaní, či už pri legislatívnom procese napríklad v oblasti spravodlivosti a justície, kde vymenúva vysokých predstaviteľov, či už Ústavného alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Komplex kompetencií je v poriadku. Samozrejme, môžeme dopovedať, že prezidentov mandát od občanov je priamy a dalo by sa povedať, či by prezident celkovo nemal byť silnejší v tom systéme. 

Ďalší aktuálny problém: Môže prezident nevymenovať šéfa SIS? Nechýba vám väčšia kompetencia práve pri výbere šéfa tajných?

Peter Pellegrini: SIS riadi nominant predsedu vlády, a ten aj zodpovedá za chod SIS. Prezident má v tomto prípade za povinnosť len buď vymenovať, alebo nevymenovať navrhnutého kandidáta. A nevymenovať ho môže len v prípadoch, keď by bolo jasne preukázané, že nominant premiéra nespĺňa nejaké požiadavky, ktoré sú vyžadované na výkon tejto funkcie. V opačnom prípade má prezident obmedzené možnosti. Môže silou svojej osobnosti diskutovať s premiérom o hľadaní iného mena, ale to platí len vtedy, ak sú medzi nimi korektné vzťahy. Prezident v tomto prípade nemá právo kádrovať nominanta a mal by ho vymenovať, lebo koniec koncov na zodpovednosť bude braný predseda vlády.

Ivan Korčok: Samozrejme, že môže nevymenovať. Prezident je povinný zaoberať sa návrhom vlády a rovnako vláda, v tomto prípade aj predseda vlády, má plné právo dať takúto nomináciu. Prezident je zároveň ten, ktorý vymenuje a ústava to takto urobila nie náhodou, ale preto, aby tu bola rovnováha, o ktorej stále hovorím. Prevádzka v štáte nie je vyriešená len parlamentnými voľbami. Máme tu hlavu štátu a ona zabezpečuje rovnováhu, mimochodom, aj prostredníctvom týchto vymenovacích právomocí. Tu by som si želal, aby bola normálna komunikácia, pri takej dôležitej nominácii, ako je šéf SIS, čo sa nestalo a prezidentku obišli.

Čo ak naši najbližší spojenci – Poľsko a Česko – vyšlú vojakov na Ukrajinu? Súhlasili by ste, aby išli aj naši?

Peter Pellegrini: V tomto budem zastávať jasný postoj, ktorý deklaruje aj vláda, a ktorý je aj mojím presvedčením. Slovensko svojich vojakov na Ukrajinu za žiadnych okolností nepošle. Bez ohľadu na to, čo urobia Česi alebo Poliaci. Rešpektujem ich postoj, ale žiadam, aby bol rešpektovaný aj slovenský postoj, ktorý hovorí, že vojakov na Ukrajinu nevyšleme. A nedovolím, aby niekto trestal Slovenskú republiku len preto, že si dovolí mať iný názor.

Ivan Korčok: Bude to ich demokratické rozhodnutie aj u nich. Za nich nebude nikto iný rozhodovať, ale len a len parlamenty týchto štátov. A ja ako prezident Slovenskej republiky, keby som sa ním stal, nevidím dôvod na pôsobenie našich vojakov na ukrajinskom území.

Budete prispievať ako prezident na niektorú nadáciu, resp. budete iniciovať vznik nadácie na pomoc ľuďom v núdzi?

Peter Pellegrini: Povinnosťou prezidenta je, aby nebol iba človekom na ceremónie, chodil len do regiónov a problémy si len vypočul. Bol by som rád, keby prezidentský úrad mal možnosť a nový prezident, aby sa tak správal, že keď vidí problém, tak sa ho snaží aj vyriešiť. Či už to má robiť nejako teatrálne prostredníctvom odovzdávania časti svojho platu, alebo to uchopí komplexnejšie. Privítal by som komplexnejšie riešenie, aby prezidentský úrad v spolupráci s vládou dokázal vplývať na reálne riešenie vecí nielen jednotlivcov, ale celých skupín obyvateľov.

Ivan Korčok: Už teraz podporujem združenie, ktoré sa venuje našim spoluobčanom s Downovým syndrómom. Určite ich budem chcieť podporiť ja a aj moja manželka, tak ako doteraz a ešte viac, lebo je veľmi dôležité, aby sme do spoločnosti dávali nejaké signály a posolstvá spolupatričnosti. Či už deti alebo dospelí s Downovým syndrómom sú jednoducho slniečka. Mám v rodine „downika“ a tomuto by som sa chcel venovať a, samozrejme, aj ďalším mentálne hendikepovaným.

Vytvoríte si nejakú vlastnú prezidentskú tradíciu? Ako trebárs kutie rýľov, sadenie stromov…

Peter Pellegrini: Súhlasím s tým, že by bolo dobré do nášho života vniesť nejaké ďalšie prezidentské tradície, ktoré by mohli zaujať. Zatiaľ ešte neviem, v akej oblasti by boli. Ale prezident by mohol raz za rok organizovať výnimočný koncert tak, ako majú v Rakúsku. Aby sme ukázali nádheru slovenských umelkýň a umelcov, aby národ mohol byť na nich hrdý. Myslím si, že prezident má byť aj riadnou súčasťou riadenia tejto krajiny. Veľmi by som si želal, aby sa v Prezidentskom paláci niekoľkokrát do roka, a pri závažných udalostiach vždy stretávali traja najvyšší ústavní činitelia. Spolu by diskutovali ako riešiť konkrétne problémy alebo ako napĺňať víziu úspešného a hrdého Slovenska. Aj to by bola dobrá prezidentská tradícia.

Ivan Korčok: Pravdupovediac, nie som tak ďaleko v takýchto symboloch, lebo na­ozaj zostávam nohami pevne na zemi. Prvé kolo je môj najbližší cieľ… Ale viem, čo urobím a čo nebude symbolické. Pracujem s mojím tímom na vytvorení projektu s pracovným názvom Platforma mladých pre mladých, ktorý by bol pod mojím prezidentským úradom. Mladí ľudia sú rozčarovaní z mnohých vecí u nás a vravia, že štát sa zameriava na pomoc sociálne znevýhodneným skupinám obyvateľstva, ale aj oni potrebujú byť vypočutí, aby mohli prispieť k zlepšeniu v niektorej z oblastí. Mnohí sa hanbia za stav vo verejnom živote, predovšetkým však za stav politickej kultúry, takže prostredníctvom platformy pod záštitou prezidenta by mali možnosť hovoriť politikom, vláde, parlamentu, prezidentovi, čo očakávajú od tejto krajiny.