EXKLUZÍVNE: Obaja najvážnejší kandidáti na prezidentský post prehovorili o svojich cieľoch

Poslanci schválili novelu Trestného zákona. Pani prezidentka avizovala podanie na Ústavný súd, novela prišla do paláca po 6 dňoch. V čom bol problém? -V ničom. Len musíme dodržať postup. Ja som zákon podpísal hneď po schválení a odoslal na podpis predsedovi vlády. Keď sa vrátil z úradu vlády, poslal som ho pani prezidentke.

Istým sporom medzi vami a Andrejom Dankom je rokovací poriadok. Blokujete vraj jeho zmenu...
-Na koaličnej rade sme sa dohodli, že každá strana ponúkne človeka do pracovnej skupiny, v ktorej každý predloží svoje námety, ako by bolo možné meniť rokovací poriadok. Neblokujem nič.

Pred voľbami ste hovorili, že chcete spájať, teraz to vyzerá na konfrontačnú politiku. Je koalícia stabilná?
-V koaličnej zmluve je napísané, že si budeme riešiť problémy na koaličnej rade a toho sa držím. Nereagujem na ataky Andreja Danka.

Je tu garancia, že sa Andrej Danko dokáže „upokojiť“?
-Určite, veď on to cíti tiež, že ľudia chceli zmenu. Ľuďom sme sľúbili upokojenie situácie a riešenie problémov, aby sa tu dôstojne a dobre žilo. To je naša misia.

Pred voľbami ste hovorili, že sa cítite silný pre exekutívu. Napokon ste sa rozhodli do boja vstúpiť, čo rozhodlo?
-Verejnosť mi začala vyjadrovať podporu a ja vždy s pokorou vnímam prejavy dôvery, ktorú mi ľudia dávajú. Nemôžem sa jej otočiť chrbtom a povedať, ďakujem, teraz sa mi ešte nechce. Považujem to za povinnosť, keď ľudia v prieskumoch naznačujú, že som jeden z favoritov, aby som im umožnil tú ich preferenciu pri voľbách zrealizovať. Presvedčila ma dôvera ľudí.

Ste politický kandidát. Viete garantovať nadstraníckosť ak sa stanete prezidentom?
-Som kandidát 26 poslancov za Hlas, niektorí kandidáti vyzbierali 15 000 podpisov, ale sú tu niektorí favoriti opozičných politických strán, a tam sa občiansky princíp zmazáva. Čo môžem sľúbiť je, že som sociálny demokrat, ktorý má a bude mať vždy na prvom mieste človeka. Viem nadstraníckosť garantovať preto, že budem hájiť záujmy ľudí.

Viete si predstaviť, že by ste vetovali zákon z dielne Roberta Fica?
-Úplne živo si to viem predstaviť a viem si predstaviť aj to, že by som k mnohým zákonom dával aj návrhy na vylepšenia tak, aby ich parlament mohol aj využiť.

Pamätáme si ústavnú krízu po 18. decembri. Pani prezidentka vtedy nepozvala niektorých politických predstaviteľov do paláca. Ako by ste to riešili vy?
-Zvolal by som všetkých. Prezident nemôže byť urážlivý, úzkoprsý a ješitný len kvôli tomu, že niekto na neho politicky útočí.

Aká je vaša vízia krajiny?
-Že máme byť krajina, v ktorej ľudia, ktorí pracujú, dôstojne žijú, že ak odpracovali celý svoj život, trávia dôstojnú starobu, že je tu je silný štát, ktorý dokáže človeku podať pomocnú ruku. Ale aj štát, ktorý sa zamýšľa, čo bude s demografiou, že budeme hovoriť o tom, aké bude zdravie obyvateľstva a dĺžka dožitia v zdraví. Tu vidím úlohu prezidenta.

Vízia krajiny je dôležitá aj v medzinárodnom kontexte. Aká bude vaša priorita?
-Slovensko a jeho budúcnosť je v Európskej únii aj Severoatlantickej aliancii. Ale vždy budem trvať na tom, aby bolo Slovensko vždy na prvom mieste. Na zasadnutiach nesmieme dovoliť prijímať rozhodnutia, ktoré likvidujú slovenskú ekonomiku alebo sú v neprospech občanov, teda viesť sebavedomú zahraničnú politiku. Jasne som sa vyjadril aj k názorom Ivana Korčoka, ktorý povedal, že si vie predstaviť odovzdať právomoci v zahraničnej politike a zbaviť sa práva veta. Musíme mať právo veta. Toto nesmieme z rúk pustiť. Bol som zhrozený, že druhý favorit na prezidenta chce odovzdať právomoci do rúk Bruselu, pretože to je cesta do pekla.

TRI SPOLOČNĚ OTÁZKY :

V rámci prezidentských špeciálov vždy kladiem kandidátom tri rovnaké otázky. Ak by ste sa stali prezidentom, aký bude váš prvý krok v rámci zmierňovania polarizovanej spoločnosti?
-Na úvod by to bolo stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov, druhým krokom by bolo stretnutie s predsedami všetkých politických strán zastúpených v parlamente.

Ktoré otázky treba riešiť ako prvé: sociálny status obyvateľov alebo posilnenie ľudských práv a slobôd?
-Vzhľadom na zložitú situáciu a ťažký život ľudí, by som sa dnes vrhol viac na sociálne istoty.

Ste v rámci Únie za posilnenie národných záujmov krajín alebo centralizácie moci v Bruseli?
-Určite za posilnenie národnoštátnych záujmov a postavenia Slovenska v medzinárodných inštitúciách.

Podľa vás je dôležité spájať polarizovanú spoločnosť.  Avšak objavili ste sa na opozičných protestoch. Tie protesty polarizujú spoločnosť. Nevylučuje sa to vzájomne?
-Nevylučuje, pretože u prezidentského kandidáta musia byť jasné aj postoje. Na protestoch som sa zúčastnil preto, lebo cítim, že patrím medzi občanov, ktorí v tejto dôležitej veci, keď sa zásadne mení trestná politika, vyjadrujú znepokojenie, že vládna moc zasahuje do takej citlivej veci ako je spravodlivosť. V tomto nevidím žiadnu polarizáciu, naopak, je to prejavenie postoja. 

Ako chcete osloviť voličov vládnej koalície? 
-Nechávam sa inšpirovať občanmi, ktorí naprieč celým politickým spektrom cítia, že naša krajina sa neuberá dobrým smerom. Ako prezident by som chcel hovoriť pravdu o Slovensku a vidím, že to u nich zaberá.

Viete si predstaviť spoluprácu s Robertom Ficom? 
-Neunikám od otázky, ale nebudem to personifikovať na Roberta Fica. Súčasťou riadneho chodu ústavných orgánov by malo byť, že sa tu nebude permanentne útočiť na úrad prezidenta. 

Je pravdepodobné, že po 15. júni, kedy bude inaugurovaný nový prezident, možno vy, s Robertom Ficom budete musieť spolupracovať...
-A ja aj spolupracovať budem. Jedna z mojich silných agiend je, že v rámci zahraničnej politiky by hlava štátu mohla urobiť viac pre to, aby sme otvárali dvere pre náš biznis vo svete. Tu sa nedá nespolupracovať s vládou, tu podávam ruku ktorejkoľvek vláde, vrátane tej súčasnej.

Po vypuknutí vládnej krízy pani prezidentka predsedu Smeru nepozvala na rokovanie do prezidentského paláca. Ak by ste boli na jej mieste,konali by ste rovnako ?
-Ja by som využil ten priestor, dokonca to považujem za povinnosť hlavy štátu v krízových situáciách, rozprávať sa so všetkými aktérmi.

Kandidujete síce ako občiansky kandidát, ale otvorene vás podporuje Progresívne Slovensko aj Sloboda a Solidarita. Nevylučuje sa to s nadstraníckosťou?
-Prvý článok, ktorý hovorí o prezidentovi v Ústave, hovorí o nadstraníckosti, o tom, že rozhoduje podľa svedomia a bez príkazov. A keďže som občiansky kandidát, je zreteľné, kde je moja priorita.

Podporujú vás opozičné strany. Máte s nimi aj niektoré negatívne skúsenosti? 
-Sú oblasti, kde mám iným názor. Môžeme sa baviť o ekonomickej politike, o tom, či zdieľam úplne ich predstavy o daňovej politike, či napríklad v európskej politike. Toto sú otázky, kde to nie je jedna k jednej, ale sú to strany, ktoré chcú pohnúť Slovensko dopredu, to je pre mňa podstatné. A som za ich podporu vďačný.

Peter Pellegrini o vás povedal, že vám je Brusel bližšie ako Bratislava. Ako je to s vami a Slovenskom?
-Povedal som a stojím si za tým, že je slovenský záujem, nie bruselský, nemecký, ani francúzsky, ale slovenský, aby Európska únia, ktorej sme súčasťou, mala silnejšiu spoločnú zahranično-bezpečnostnú politiku. Je férové občanom povedať, nebojte sa, my sme súčasťou Európy, sme za tým stolom, budeme bojovať za Slovensko tak, že spolu v Európskej únii budeme mať silnejší hlas vo svete.

TRI SPOLOČNĚ OTÁZKY :

Ak by ste sa stali prezidentom Slovenskej republiky, aký bude váš prvý krok v rámci zmierňovania polarizovanej spoločnosti? 
-Naša krajina patrí všetkým občanom, nielen tým, ktorí volili tú ktorú vládu, ale aj tým, ktorí ju nevolili. Budem apelovať na to, aby vládna moc, a je jedno ktorá, brala do úvahy to, že sú tu rôzne postoje občanov.

Ktoré otázky podľa vás treba riešiť ako prvé: sociálny status obyvateľov alebo posilnenie ľudských práv a slobôd?
-Slovenskú ekonomiku.
 

Ste v rámci Európskej únie za posilnenie národných záujmov jednotlivých krajín alebo hlbšej integrácie? 
-Som som za prehĺbenie integrácie všade tam, kde to prinesie posilnenie národných záujmov. Európska únia je naďalej úniou suverénnych štátov. Ale predstierať, že môžeme pracovať so suverenitou z 19. a 20. storočia je klamanie občanov.