Gröhling má našliapnuté riešiť vzdelávanie: Bude z obuvníka minister školstva?

Momentálne sa azda najviac hovorí o skladaní novej vlády. Vaše meno sa spomína v súvislosti s postom ministra školstva. Čo na to hovoríte?

- Ak mi dovolíte, tak budem odpovedať tak ako celý týždeň. Pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Chápem, že je to zo strany novinárov logická dedukcia a aj náš program bol vyhodnotený ako najlepší, ale momentálne to nie je vôbec ani isté, ani potvrdené.

Máte o tento post záujem?

- Človek vstupuje do verejného života, aby veci menil. Školstvo môžete zmeniť len z pozície ministra. Máme za sebou reformu školstva v Bratislavskom samosprávnom kraji a téme sa aktívne venujeme. Pokiaľ táto ponúka príde, tak sa jej budeme veľmi zodpovedne venovať a budeme sa snažiť posunúť školstvo ďalej.

O rezort školstva sa kandidáti nebijú. Nie je tá ponuka tak náhodou už vaša?

- Nie, nie je to tak.

Veľkú konkurenciu však nemáte...

- Poviem to takto: Politika je umením nemožného, takže pokiaľ sa Igor Matovič nepostaví pred kameru s kompletným zoznamom vlády a nepovie moje meno, tak sa k tomu nechcem vyjadrovať.

Čím si vysvetľujete nízky záujem o rezort školstva?

- Možno to zabezpečila politická situácia. Kolegovia z iných strán, ktorí tiež riešili školstvo, sa do parlamentu nedostali. Myslím si, že to je hlavný dôvod. Nemyslím si, že to je prejav toho, že by školstvo nebolo prioritou alebo by oň nebol záujem.

O vás je známe, že sa školstvu venujete dlho. Pôvodným povolaním ste však obuvník a potom ste sa venovali vizážistickým službám. Boli ste aj kaderník?

- (Smiech) Kaderníka zo mňa spravil až pán Danko! Neviem teda, či je to pochvala, alebo nie! Mám vyštudované navrhovanie obuvi a galantérneho tovaru v Partizánskom. Potom som odišiel do zahraničia a istý čas som si privyrábal aj v kaderníctve. Keď som videl, koľko sú ženy ochotné minúť v kaderníctve, prebudilo to podnikateľskú časť mojej duše a po návrate domov sme založili úspešnú sieť kaderníctiev Pierot. Značku som roky reprezentoval, a preto mi prischlo označenie kaderník.

Boli ste teda vizážista?

- Áno, ale venoval som sa skôr divadelnému a filmovému maskovaniu. Pôsobil som v divadle Nová scéna a spolupracoval som na muzikáli Dracula s Jozefom Bednárikom. Neskôr to prešlo do manažérskej roboty.

Ako ste sa dostali k školstvu?

- Práve v tom období som založil vzdelávacie projekty duálneho vzdelávania. Uvedomil som si, koľko veľa pravdy je na tom povestnom: „remeslo má zlaté dno“. Oslovil som školy a po troch rokoch sme pracovali až so sedemdesiatimi. Tak som sa k školstvu dostal a prešiel si ho, takpovediac, odspodu. Nikto by však nechcel, aby som ho ja strihal, lebo by dopadol tak ako ja. 

Prečo ste sa rozhodli práve pre projekty duálneho vzdelávania?

- Pred 18 až 20 rokmi, keď sme si založili firmu, sme si uvedomili, že potrebujeme nových ľudí. Tí, čo boli na trhu, nedosahovali schopnosti, ktoré sme potrebovali. Začali sme sa venovať študentom 3 a 4 ročníka. Efekt to malo taký, že mladí ľudia si začali zakladať vlastné podniky a zostávali v regiónoch. Z kaderníckeho biznisu sme sa postupne rozrástli na kuchárov, murárov a iné profesie. Dodnes sa pri tejto spomienke usmievam a som pyšný. Neskôr prišla požiadavka, aby som vstúpil do verejného života.

Prečo ste mali do verejného života vstúpiť práve vy?

- Pretože to bola jediná možnosť. Od riaditeľov som mal reakcie, že potreba legislatívnych zmien rastie a dostať sa do Národnej rady je jediný spôsob, ako ich predkladať.

Podarilo sa vám legislatívu zmeniť?

- Politický život v roku 2016 to zariadil tak, že sme boli v opozícii, takže väčšina návrhov nám bola zamietnutá. Ja som si teda našiel uplatnenie na bratislavskej župe, kde sme malú reformu realizovali. S novou vládou však konečne prichádza možnosť meniť veci na celoslovenskej úrovni.

Ak by ste sa stali ministrom, čo by bolo vašou prioritou?

- Zvýšiť kvalitu v školstve, je to univerzálne slovo, ktoré rád používam, pretože každý si pod ním vie predstaviť to, čo ho v školstve trápi a čo je treba zmeniť.

Čo je kvalita pre vás?

- Koľko máte času? (smiech) Školstvo by malo prestať ľudí vychovávať na dve veci – zamestnať sa alebo ísť na úrad práce. Mali by vychovávať k tomu, aby sa v mladých ľuďoch prebudil podnikavý duch. Pre mňa je to najmä zjednodušenie života školám, učiteľom, žiakom, študentom a rodičom. V SaS máme presný plán, ako na to.

Ako ste spokojný s pôsobením terajšej ministerky?

- Ja už by som to nerád hodnotil. Myslím si, že to, že SNS mala v réžii rezort školstva, nebolo šťastné. Vystriedali sa tam dvaja ministri a myslím, že strana na to nebola pripravená. Bolo to vidieť na pánovi Plavčanovi, ale aj ministerke Lubyovej. Myslím si, že tých medializovaných káuz ohľadom eurofondov, ale aj výskumov, ktoré sa konali niekde v bytovke či rodinnom dome, bolo dosť. Dôkazom bola aj reforma, ktorá sa za Plavčana jeden a pol roka chystala a pani Lubyová ju následne zmietla zo stola. Toto sa nám nestane, a teraz nehovorím len o školstve.

Veľkou témou sú učebnice, pričom vy presadzujete otvorený trh. Máme to chápať tak, že budú na Slovensku dostupné aj učebnice z iných krajín?

- Učebnice sú v súčasnosti v réžii asi 4 krajín. My sa snažíme presadiť model, ktorý je funkčný aj v okolitých krajinách. V súčasnosti to funguje tak, že ministerstvo má schválený jeden veľký balík učebníc. Máme ho rozdelený na dva balíky – ten, čo sa platí, a ten, čo nie. Našim cieľom je, aby sa spojili, dali ich školám a tie sa samy rozhodnú, aké učebnice budú používať.

A čo nové učebnice?

- Výzva pre autorov, ktorí by mali písať nové učebnice, by mala byť prvou vecou, ktorú minister urobí. Dnes sa to nedeje a autori nemajú žiadnu motiváciu, aby sa na procese podieľali. My to chceme urobiť tak, že sa budú môcť zapojiť a pokiaľ prejdú schválením, tak učebnica sa pridá do balíka a škola si ju bude môcť vybrať.

Ak sa učebnice neustále distribuujú, ako je možné, že na školách sa deti učia z učebníc, ktoré vznikli v 70. rokoch?

To je otázka na ministerstvo školstva. Podľa mňa je to problém finančný a logistický. Je to jedna z najdôležitejších vecí, ktoré treba v oblasti školstva vyriešiť a pri tvorbe reformy som jej venoval zásadný priestor.

To sa však deje aj na školách v Bratislave či Košiciach...

- Problém je v tom, že každý chce používať iné učebnice, ako prikazovalo ministerstvo školstva. Tie učebnice sú možno staršie, nie sú vynovené a nemajú podporné mechanizmy ako pracovné zošity. Časy sa menia, ale v školstve, keď prídete na stretávku do svojej starej triedy, tak všetko vyzerá ako pred 20 rokmi. Problém Slovenského školstva je, že sme sa nikam neposunuli.

Aký je váš obľúbený film?

- To je ťažká otázka. Relaxujem na Netflixe. Naposledy som pozeral seriál Years and years, ktorý krásne ukazoval problematiku extrémizmu.

Videli ste seriál Sex Education?

- Áno, to je tiež seriál, ktorý sa pozerá z iného uhla na problematiku vzdelávania. Musím ešte dopozerať druhú sériu.

Aký je váš postoj k sexuálnej výchove na našich školách? Sú deti vzdelávané dostatočne?

- Myslím si, že nie sú dostatočne vzdelávané natoľko, aby sme ich ochránili pred všetkými nástrahami.

Boli by ste za to, aby sa sexuálna alebo zdravotná výchova na školách zaviedla?

- Tento predmet momentálne máme v rámci prípravy na rodičovstvo. Realizujú si to školy a ja by som to v ich réžii nechal. Nechcel by som nič určovať, zakazovať či prikazovať. Stále si myslím, že treba hájiť slobodu rozhodovania aj v školstve a školy vedia najlepšie, čo ich žiaci potrebujú.