Etnologička o našich zvykoch a tradíciách: Magický advent sa začína

Advent je príprava na najkrajšie sviatky roka. Čo vlastne znamená a kam siahajú jeho korene?

– Advent zaviedol do cirkevného kalendára v roku 600 pápež Gregor Veľký. Spočiatku trval 8 týždňov, od roku 922 ho skrátili na 4 týždne, ktoré znázorňujú aj štyri sviečky na adventnom venci. Okrem upratovania a pečenia dobrôt to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia dbali hlavne na to, aby sa zmierili s niekým, s kým boli v spore. K štedrovečernému stolu by si totiž mali zasadnúť len tí, ktorí urovnali všetky sváry.

Čo vtedy robili naši predkovia?

– Keďže na poli nebolo čo robiť, počas adventu sa viac zdržiavali v domovoch. Muži opravovali náradie, vylepšovali príbytky alebo vyrábali hračky pre deti. Ženy vyšívali, tkali, párali perie, šili či priadli. Zároveň to bolo obdobie rodinných a priateľských návštev.

Aké boli zvyky a rituály?

– Počas adventu sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o tzv. malom pôste. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb. Žartovne sa vtedy hovorilo, že aj psy tichšie brešú. Mládež sa však potrebovala stretávať a využívala na to dni na Katarínu, Ondreja, Barboru a Luciu. Boli to večery plné mágie a ľúbostných rituálov, ktoré preferovali najmä slobodné dievčatá.

Bol to teda aj čas nadväzovania nových vzťahov. Čo všetko boli dievčatá ochotné urobiť, aby si privolali ženícha?

– Obrady ľúbostnej mágie vnímali dievčatá ako zábavu, preto ich zväčša robili spoločne. Na Katarínu a Ondreja sa poschádzali a odlievali olovo cez uško kľúča. Z odliatkov sa potom snažili vyčítať, aké povolanie bude mať nastávajúci. Barbora je spätá s čerešňovou vetvičkou, ktorú si mali vydajachtivé dievky odlomiť a vziať domov. Ak do Vianoc rozkvitla, zo slečny sa do roka mala stať pani. Dátum svadby mohol odhaliť aj ďalší zvyk – nosenie vody z potoka v ústach do hrnca. V nej potom varila každá dievka svoj piroh. Ten, ktorý vyplával ako prvý, znamenal skorý sobáš pre dievča, ktorému patril.

V nedeľu sa začína advent, máte už pripravený veniec so sviečkami?

To sa teda dievčatá nabehali a narobili. Využívali aj nejaké menej prácne ľúbostné čary?

– Vo večerných hodinách triasli drevenými plotmi. Z ktorej strany zaštekal pes, odtiaľ mal prísť ženích. Na odhalenie identity nastávajúceho dievky využívali aj smeti. Vyniesli ich na krížne cesty a dávali pozor, kam ich vietor odnesie. Z tej strany potom mohli čakať ženícha.

Od Kataríny až do Vianoc trvali aj stridžie dni. Prečo sa naši predkovia báli bosoriek?

– Ľudia v dávnej minulosti mali rešpekt pred tmou a verili, že sa vtedy aktivizujú démonické sily, preto stridžie dni. Verili, že strigy majú väčšiu moc škodiť im. Verili, že sa vedia premeniť na mačku, aby nepozorovane prekĺzli ku kravám a odobrali im mlieko. Nie div, že sa vyplašení dedinčania snažili pred nimi chrániť svätenou vodou, prípadne posvätenou kriedou urobili kruh okolo budovy, ktorú chceli ochrániť. Osvedčil sa aj strúčik cesnaku, ktorým urobili krížik na dverách maštale či domu.

Stridžie dní vrcholili na Luciu...

– V tento deň sa nikomu nič nepožičiavalo a do domu nevpustili nikoho cudzieho. Ak sa ľudia chceli navždy zbaviť bosoriek, na Luciu začali s výrobou dreveného stolčeka, na ktorom nesmelo byť nič zo železa. Dokončiť ho mali na Štedrý deň. Kto si ho vzal na polnočnú omšu a sadol si naň za oltár do magického kruhu urobeného trojkráľovou kriedou, mal uvidieť všetky strigy z okolia. Tie sa mu potom vyhýbali, lebo ich mohol odhaliť.

K adventu neodmysliteľne patria adventné vence. Odkiaľ k nám zavítala táto tradícia?

– To je už novodobá zaležitosť. Adventné vence k nám prišli z nemecky hovoriacich krajín. U nás sa ujalo robenie adventného venca najprv v meštianskom prostredí a až v 30. rokoch 20. storočia v ľudovom prostredí. Dnes ich máme takmer v každej rodine či v chráme. Na venci sú 4 sviečky a každú adventnú nedeľu sa jedna zapáli. Adventné kalendáre sú ešte novšou záležitosťou. Mali urobiť radosť deťom, ktoré sa už nevedia dočkať Vianoc ako názorná ukážka plynutia času.

Adventné vence sú pre kvetinárky zábava: Vyberte si podľa vášho vkusu

Počas Vianoc zakaždým zažívame aj nákupný zhon a stres. Ako to bolo v minulosti?

– Kedysi Vianoce neboli o darčekoch. V bežných rodinách to boli skôr duchovné sviatky. Ľudia si viac vážili prítomnosť blízkych. S niektorými sa totiž nevideli celý rok. Teraz sa nad tým môžeme iba pousmiať, ale vytúženým darčekom v 30. rokoch minulého storočia bol pomaranč. Po večeri ho slávnostne očistili a každému sa ušlo po mesiačiku. Dostať pod stromček knihu alebo korčule bol veľký luxus. Dnes si mnohí kvôli darčekom neváhajú brať aj pôžičky.

V čom si môžeme brať od našich predkov príklad?

- Tešme sa, že počas adventu či sviatkov môžeme byť jeden s druhým. Venujme sa deťom, partnerovi, rodičom, sebe. Skúsme sa ako v minulosti zastaviť a vychutnať si sviatočnú atmosféru plnými dúškami bez toho, aby sme sa dali ovplyvniť komerciou, pretože čaro adventu a Vianoc sa pod jej vplyvom úplne stráca.

Kto je Katarína Nádaská

Vyštudovala etnológiu, históriu a religionistiku. Pôsobí ako odborná pracovníčka v Divadelnom ústave. Venuje sa popularizácii vedy, tradícií a zvykov v slovenskej ľudovej kultúre. Je autorkou 90 vedeckých štúdií a vyše 100 popularizačných článkov. Na svojom konte má aj knihy o ľudových zvykoch a tradíciách.