DRUCKER: Nechceme udierať kladivom, ale riaditelia nesmú pred šikanou strkať hlavu do piesku

Nie ste teda sprostredkovateľom medzi prezidentom Petrom Pellegrinim ako to tvrdia bývalí poslanci Hlasu?

- NIe. Vyjadrenia našich bývalých poslancov vnímam skôr ako reakciu na vnútorné spory, ako fakty. 

Nekupčí sa teda s nejakými pozíciami. Je to všetko vymyslené? 

- Samozrejme. Som rád, že už aj prokuratúra oznámila, že ide konať v tejto veci. Ale zároveň opakujem, že o žiadne kupčenie nešlo. 

Má strana a jej predseda situáciu ešte pod kontrolou? 

- Určite. Sme pevnou zložkou vládnej koalície. V danej chvíli nevidíme žiadnu inú alternatívu aj keď existujú rôzne názory. Ako strana sme sa veľmi ostro postavili proti akýmkoľvek náznakom na adresu zvažovania či patríme alebo nepatríme do Európskej únie a NATO. Toto je pre nás červená čiara.

Máte krehkú väčšinu, dá sa takto dovládnuť do riadnych volieb?

- To je špekulácia. Spoločnosť je rozdelená, vidíme hrozby, ktoré sú mimo našich hraníc, populizmus vo svete narastá. Našou úlohou ako politikov je deeskalovať napätie a slúžiť v prospech občanov. 

Otázka predčasných volieb teda nie je legitímna?

- Žiadna vláda nejde do predčasných volieb kým má väčšinu. V Hlase urobíme všetko preto, aby sme boli stabilizujúcim prvkom napriek tomu, že máme menej poslancov. To je realita a budeme za to znášať následky. Kým sme mali 27 poslancov, odmietali sme napríklad debatu o predsedovi parlamentu. Ale na to tu máme koaličnú radu, nie prepieranie na verejnosti.

Horúco je nielen v strane Hlas, veľa horúcich tém máte aj vy. Iniciatíva Štrajk zdola ohlásila na 28. marca štrajk. Ako chcete riešiť túto situáciu?

- To sa nedá riešiť, na to sú odborové zväzy a združenia. Čelíme zlému stavu verejných financií, napriek tomu debatujeme. Máme predrokovaný návrh na navýšenie miezd o 7 % od 1. septembra pre všetkých pedagogických, nepedagogických zamestnancov od materských až po vysoké školy, od januára budúceho roka o ďalších 7 %. Ale na to treba 680 miliónov, ktoré treba nájsť.

Vyrušuje vás iniciatíva Štrajk zdola? 

- Nemá ma čo vyrušovať. Nemusí so mnou každý súhlasiť. Niektorí majú úplne iný názor na kurikulárnu reformu, na reformu sietí stredných škôl, na duševné zdravie. A majú aj iný názor na to, aké by malo byť odmeňovanie.

Diskutuje sa aj o možno inom zložení platu učiteľov. Prišli ste s myšlienkou, že by mali byť platení podľa kvality výstupov žiakov. Je to v hre?

Možno už v roku 2026 chceme zaviesť nejakú nadtarifnú zložku. Odborári prišli s nápadom zaviesť automat. Keď som predstavoval výsledky v Pisa testovaní, tak tu boli hlasy, že kým nebudú zaplatení učitelia, výsledky lepšie nebudú. Tak som sa spýtal: Budú naozaj lepšie výsledky ak budú lepšie platy? Poďme sa napríklad baviť o kritériálnom testovaní žiakov a o tom, či tarifná alebo nadtarifná zložka sa má odvíjať od výsledku. Bavme sa o tom, či tarifná alebo nadtarifná zložka by mohla rásť rýchlejšie alebo pomalšie napríklad v prípade regionálneho školstva podľa výsledkov Pisa. Ak niekto hovorí, chceme automat, dobre, poďme sa baviť o tom, ako má automat rásť, čo je tarifná a čo nadtarifná zložka. Je to legitímna téma, hoci sa mnohým nemusí páčiť. 

Hovorí sa aj o platových tabuľkách, ktoré by zohľadňovali život v regiónoch...

- Už vlani sme zaviedli takzvaný regionálny príspevok. Nemôže to byť tabuľkovo nastavené, pretože máme aj zásadu rovnakej mzdy za rovnakú prácu. Ale náklady na bývanie v Prešovskom kraji dosahujú 60 % toho čo v Bratislavskom. V Bratislave nám chýba štvrtina učiteľov, v Prešovskom kraji majú zas oveľa väčšie problémy so sociálno-ekonomicky vylúčenými skupinami žiakov, v národnostnom školstve v Nitrianskom a Trnavskom kraji majú zas iné problémy. Mojou úlohou je hľadať riešenia, ktoré sú pre všetkých.

Pomenovali ste problémy, ako ich riešite? 

Bude naďalej platiť kompenzačný príspevok. Ten je určený aj na sťažené podmienky v edukačných a v diagnostických centrách, kde sa pracuje v ťažších podmienkach, ale aj na ekonomické rozdiely, to znamená v Bratislave, v Trnave, v Košiciach, kde sú tie rozdiely najväčšie, tam ho budú mať v celom učiteľskom stave nepedagogickí, pedagogickí pracovníci. Chceme ale zvýšiť aj platy, tarifné aj netarifné zložky. 

Predstavili ste smernicu k prevencii proti šikanovaniu na školách. Reflektovali ste ňou na tragédiu v Spišskej Starej Vsi?

Nie, ja som od začiatku hovoril o duševnom zdraví a bezpečnosti na školách. Aj zákaz mobilných telefónov bol súčasťou týchto zmien. Máme tu Ranné kruhy - národný program monitoringu duševného zdravia, detí a mládeže. Problémom je šikana a kyberšikana. Väčšina vecí, ktoré môžeme urobiť, je v prevencii. Až 30 % prípadov sa neudeje, keď robíte prevenciu. Tou je ale aj vedieť identifikovať oveľa skôr patologické správanie.

Zatvárajú niektorí riaditelia alebo učitelia pred problémami oči?

- Sú také prípady. Niekedy sa zatvárajú oči pred šikanovaním. Sťažujú sa učitelia, že sa cítia ohrození vo vzťahu k rodičom. To sú všetko veci, na ktorých pracujeme. Museli sme ale jasne dať najavo, že neprichádzame udierať kladivom, len upozorňujeme, že ak sa to riešiť nebude a školská inšpekcia problém odhalí, tak dôjde k odvolaniu riaditeľa.

Kedysi na školách fungovali psychológovia a výchovní poradcovia. A čo dnes?

Za rok 2024 sme navýšili na asistentov učiteľa a školské podporné tímy rozpočet o takmer 115 miliónov eur, na tento rok to je takmer 225 miliónov oproti roku 2023. Do podporných profesií, asistentov učiteľov, logopédov a špeciálnych pedagógov či psychológov idú obrovské peniaze. Centrá poradenstva a prevencie (CPP) dostali vlani o 16 miliónov viac. Toto je téma, ktorá má absolútnu prioritu. Deti sa musia cítiť bezpečne. A keď hovorím o bezpečnom prostredí, tak nie iba fyzickom, ale aj psychickom. Aby sa dieťa nebálo vyjadriť názor, aby sa nebálo, že mu niekto vynadá, keď nebude niečo vedieť. Len tak budeme budovať odolnejšiu generáciu. 

Predstavili ste nové vízie, viac pracovať s umelou inteligenciou, chcete meniť maturity, testovanie. Ako sa s tým chcete popasovať? 

- Máme zavedený pomerne štruktúrovaný systém riadenia aj prostredníctvom projektov, ktoré sme vypracovali s odborníkmi tak, aby sme tvorili návrhy spolu, ale všetko sa nedá urobiť naraz. Som zástancom rob to postupne, rob to udržateľne, aby zmeny nezasiahli alebo nepreťažili celý systém. Jedna z kľúčových vecí, ktorú tento rok chcem určite predstaviť, je povinná predškolská dochádzka od 4 a od 3 rokov. Tém je veľa. Verím, že prídu výsledky, ktoré ľudia ocenia. A keď budeme robiť odpočet, tak uvidia, že to neboli len prázdne a plané reči, ale konkrétne výsledky.