Drsná predpoveď sociológa Vašečku: Slováci sa budú chcieť politikom POMSTIŤ!

V článku sa dočítate

Aktuálne aj naša spoločnosť „žije" vojnou na Ukrajine, tak ňou začnime. Slovensko patrí z pomedzi európskych štátov k tým najviac proruským. A napriek trpkej skúsenosti z roku 1968 by si mnohí našinci podľa nedávneho prieskumu želali víťazstvo Ruska. Čomu to pripisujete?

Možno je to aj tým, že už v našom vzdelávacom systéme sa o Rusku hovorí pomerne pekne. Stačí, ak si do rúk vezmete slovenskú romantickú literatúru z 19. storočia - Štúra, Vajanského a Kollára. Všetci, ktorí absolvovali základnú a strednú školu, si tieto veci prečítajú a niečo z toho v nich ostane. Po druhé, Slovensko je ešte stále silne panslavistická krajina (smer usilujúci o zjednotenie Slovanov, pozn. red). A po tretie - Slováci majú pomerne málo osobných skúseností s Ruskom. A rok 1968 mnohí akosi vytesnili.

No zároveň - a svedčia o tom všetky výskumy verejnej mienky - je na Slovensku silne prítomná „antizápadnosť", vymedzovanie sa proti tomu, čo dnes Európa považuje za svoje kľúčové hodnoty a máme tiež sklony prikláňať sa k autoritárskym tendenciám, k silnej ruke. Fakt, že Putin bol v jednej chvíli na Slovensku ešte populárnejší ako v samotnom Rusku, je predovšetkým o našej schopnosti oceniť lídrov s „tvrdou rukou".

Hovoríte o slabej skúsenosti s Ruskom, no Slovensko predsa nie je nepopísaný list. Patrili sme do východného bloku, žili v socialistickom režime....

Áno a je zaujímavé, ako to mnohí zo svojho vedomia dokázali vytesniť. Ako keby nič z toho ani nebolo. V širšom historickom kontexte však s Ruskom veľa historických skúseností nemáme. S Rusmi sa ľudia na Slovensku stretli rokoch 1944-45 a potom v roku 1968. Niekto by síce mohol argumentovať, že Móric Beňovský sa na Madagaskar dostal práve cez Rusko, alebo tým, že Dušan Makovický bol lekárom Tolstoja. Podobných príkladov určite nájdeme viacero, no vždy išlo o jednotlivcov. Nikdy nie o kolektívnu skúsenosť celej spoločnosti.

Hrozí tak, že by sa Slovensko pričinením budúcich vlád, ale aj pričinením našej vlastnej nátury mohlo začať pomaly orientovať skôr východným ako západným smerom?

Slovensko je v tomto veľmi rozdelené a situácia je nečitateľná. Jedna časť našej spoločnosti je prozápadná, druhá provýchodná. A tretia, najväčšia časť, by rada Slovensko videla niekde uprostred a že by sme sa nemali prikláňať výrazne ani na jednu stranu. Ak by som to mal rozviesť, je zaujímavé, že mnohí slovenskí katolíci si napríklad na rozdiel od poľských nijako zvlášť neuvedomujú, že by sa mali cítiť západnými Európanmi. Je to zvláštne, pretože pokiaľ je cirkev pod Rímom, už z definície by malo byť jasné, že je západná. Táto rozpoltenosť ide hlboko do našej histórie.

Začína sa cyrilometodskou tradíciou a už vtedy bol priestor, ktorý sme obývali, rozpoltený medzi západ a východ. Západná a východná kultúra tu zápasia celé stáročia. Píšeme síce latinkou a vždy sme boli súčasťou západnej Európy, no zároveň sme mali mentálne blízko k východu. Povedal by som, že Slovensko je krajinou, ktorá odjakživa stála na rozhraní oboch svetov - pre niektorých je najvýchodnejšou častou Západu, pre iných najzápadnejšou časťou Východu.

Slovenská spoločnosť je v súčasnosti mimoriadne roztrieštená. Dlho nás polarizovali covid či očkovanie a najnovšie je to vojna na Ukrajine. Kam nás toto všetko privedie? A ako sa to z pohľadu sociológa odzrkadlí v najbližších voľbách?

- Pandémia, rastúca inflácia, energetická neistota, vojna na Ukrajine a s ňou spätá neistota, či sa konflikt nepriblíži aj k nám... To všetko sa týka každého jedného z nás a navyše nikto nemá jednoznačné odpovede, ako problémy riešiť. Mnohí Slováci preto volajú po nastolení poriadku. Po vláde akejsi „tvrdej ruky". A z výskumov verejnej mienky vidíme, že objednávka po autoritárskych odpovediach je pomerne vysoká. Toto sa prejaví aj v najbližších voľbách.

Ktoré politické zoskupenia považujete za strany „tvrdej ruky"?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Ktoré politické zoskupenia považujete za strany „tvrdej ruky"?

Týmto smerom sa posunul Robert Fico a jeho Smer, určite Republika, čiastočne možno aj Pellegriniho Hlas. Za povšimnutie stojí aj spôsob, akým Matovič narába s OĽaNO. Mnohí ľudia by dnes uvítali lídra, ktorý by dokázal „buchnúť po stole" a nastoliť poriadok. To je však veľmi nebezpečné, pretože takáto forma vlády je z dlhodobého hľadiska zničujúca. Je nebezpečné domnievať sa, že ak demokratické procesy zlyhávajú, treba ich zásadným spôsobom vymeniť za vládu tvrdej ruky. To, že nefunguje slovenská demokracia, neznamená, že demokracia ako taká je problém.

Túžba po pevnom lídrovi nie je iba problémom Slovenska. V Taliansku zvíťazila radikálnejšia strana krajnej pravice. Tvrdo nacionálne to hrá Viktor Orbán. A napokon aj počas nedávneho protestu na pražskom Václavskom námestí sa zhromaždilo dovedna 70 000 ľudí protestujúcich proti vláde, no aj proti reakcii Západu na ruskú agresiu na Ukrajine. Je ohrozená stabilita Európy - teraz mám na mysli spoločenstvá ako EÚ a NATO?

Z dlhodobého hľadiska byť ohrozené môžu. A prakticky v každej členskej krajine Európskej únie nájdeme skupinu ľudí odhodlaných Úniu rozbiť. Je pochopiteľné, že mnohí by svoj štát radšej spravovali na národnej úrovni. No často si neuvedomujeme, že žijeme v globálnom svete. V takom svete môžu uspieť veľké krajiny, no krajina, ako je napríklad naše Slovensko s 5,4 milióna obyvateľov, nie. Zato ako súčasť EÚ sme súčasťou kolosu, ktorý - obrazne povedané - hrá extraligu, nie okresnú súťaž.

Aby som to zhrnul, nemyslím si, že EÚ hrozí rozpad, ale určite je ohrozená jej súdržnosť. Únia totiž nie je nevyhnutne iba o spoločnom trhu, ale aj o iných témach, kde sa spolupráca môže vytrácať. Dnes je to obzvlášť viditeľné na probléme s migrantmi a zatváraní hraníc v Shengenskom priestore.

Znie to trochu ako „začiatok konca" zjednotenej Európy. Budú teda na starom kontinente silnieť hlasy nacionalistov? Vrátia sa jednotlivé štáty k systému, keď budú čoraz viac uprednostňovať svoje osobné, vnútroštátne záležitosti?

Tlak na návrat do stavu, keď bola Európska únia predovšetkým o spoločnom trhu a bezcolnej zóne, tu určite je. Zároveň je tu však aj tlak na završovanie procesu zjednocovania. Tým tu máme dva protichodné názory, ktoré, bohužiaľ, budú prehlbovať rozdelenie spoločnosti vnútri jednotlivých krajín. Slovenska sa to zrejme bude týkať tiež a to už v najbližších voľbách.

Politici nás zrejme zjednocovať nebudú, takže čo môžeme urobiť my Slováci? Čo sa dá urobiť pre to, aby sme boli jednotnejší a atmosféra pokojnejšia?

Zámerne vám odpoviem veľmi abstraktne: Problémom každej modernej spoločnosti je sociálna súdržnosť. Inými slovami, potrebujete niečo, čo ju bude držať pohromade. V minulosti to boli najmä tradičné hodnoty či príslušnosť k národu, toto sa dnes pomaly vytráca a, bohužiaľ, spoločnosť drží pokope predovšetkým jej „konzum". Ten je teraz následkom vojny a ďalších kríz ohrozený, a tak sa jednota spoločenstva otriasla. Ak chceme, aby bola krajina jednotná, musíme hľadať odpoveď na otázku: Čo nás všetkých spája?

Tu sa priam ponúka odpoveď, že nás spája príslušnosť k nášmu národu. Ergo, spojiť by nás mohol práve nacionalizmus...

A práve preto nacionalisti v niektorých krajinách silnejú. Treba tiež priznať, že hoci tvrdý nacionalizmus často prináša deštrukciu smerom von z krajiny, v jej vnútri spoločnosť, naopak, posilňuje. Bohužiaľ, ľudia sa k nemu vracajú, pretože si myslia, že v minulosti sa osvedčil. V skutočnosti však takmer vždy viedol k vojenským konfliktom. Ale na druhej strane áno, ten pocit jednoty a bratstva v rámci jedného národa ľudia pri nacionalizme skutočne majú.

Viem, že nie ste politológ, no ako hodnotíte domácu politickú scénu? Medzičasom Sulíkova SaS opustila koalíciu, dokonca sa pokúša odvolať lídra najsilnejšej strany. Je to krok k stabilizácií vzťahov v spoločnosti alebo naopak, vyvolá ešte väčšie napätie?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Viem, že nie ste politológ, no ako hodnotíte domácu politickú scénu? Medzičasom Sulíkova SaS opustila koalíciu, dokonca sa pokúša odvolať lídra najsilnejšej strany. Je to krok k stabilizácií vzťahov v spoločnosti alebo naopak, vyvolá ešte väčšie napätie?

Spoločnosť to len väčšmi polarizuje a prináša to do nej veľa emócií a agresivity, ktorá je nebezpečná. Ľudí dnešná politika nesmierne znechucuje, frustruje a to prináša nesprávne skratkovité konanie alebo aj vzdor. Buď najbližšie voliť nepôjdu, alebo budú voliť nejakého krikľúňa. Často ľudia vedia, že ich voľba nie je dobrá, ale chcú sa ňou napríklad iba pomstiť predošlým politikom za to, ako zle sa k nim správali.

Je z vášho pohľadu reálne, aby sa SaS po prípadnom odchode Matoviča vrátila do vlády?

Neviem to odhadnúť, odhadovať sa dá iba na základe racionálneho správania a to sa vytráca.

Do akej miery slovenská verejnosť podlieha dezinformáciám? Čím je to dané a je to skutočne nejakým spôsobom nebezpečné?

Slovensko už niekoľko rokov žije v konšpiračnom pekle a to veľmi ovplyvňuje možnosti riešiť mnohé problémy. Naša spoločnosť je skrátka masívne ovplyvnená dezinformáciami, hoaxami a konšpiráciami. A to nie je môj osobný dojem, na toto máme čísla. Keď sa skladá index tzv. zakonšpirovanosti, Slovensko dosahuje najvyššie hodnoty v celom regióne.

Nedávno ste hovorili o tom, že existuje silné prepojenie medzi tými, ktorí nedôverujú očkovaniu, a tými, ktorí majú proruský postoj k vojne na Ukrajine. To sú dve absolútne rozličné témy, čím týchto ľudí spájajú?

Spôsobom uvažovania o svete. Človek, ktorí podľahne konšpiráciám, za všetkým hľadá nejaký „temný úmysel" a je jedno, či ide o očkovanie, vojnu, domnelé židovské sprisahanie, alebo o to, kto riadi nejakú mocnú firmu v USA... Títo ľudia len málokedy veria oficiálnej informácii, ktorá sa objaví ako prvá. Základom je vždy vysoká nedôvera - nedôvera k iným, nedôvera k inštitúciám, nedôvera k tomu, že by niečo mohlo mať prosté vysvetlenie.

Woody Allen v minulosti hovoril: To, že nie si paranoidný, ešte neznamená, že po tebe nejdú. A tak to vidí mnoho ľudí. Problém nastáva vo chvíli, keď si tento fakt uvedomia napríklad politici a s novým poznatkom začnú pracovať. Následne zámerne vypúšťajú dezinformácie, čím manipulujú verejnú mienku a to je veľmi nebezpečné. Sú krajiny, ktoré dezinformáciám nijako zvlášť nepodliehajú, no sú aj také, ktoré im podliehajú masívne. Napríklad Rusko, Slovensko, Srbsko či Bulharsko.

Čo do DNA Slovákov vložilo takúto predispozíciu? Prečo práve my tak veľmi veríme hoaxom?

Nedôvera. Obrovská miera nedôvery medzi sebou, ale aj k verejným inštitúciám. Prestávame veriť čomukoľvek, čo prichádza z verejného priestoru. A naopak, máme sklony veriť výhradne ľuďom v bezprostrednom okolí - rodine, najbližším priateľom, ľuďom, s ktorými sme v dennodennom kontakte. A naopak, informáciám od verejných inštitúcií máme tendenciu neveriť takmer automaticky.

Človek by niečo také očakával v krajine tretieho sveta, kde ľudia trpia. Ale Slovensko je predsa celkom príjemná krajina na život. Napriek všetkému u nás životná úroveň dlhodobo rástla. Väčšina z nás má stabilné zamestnanie, máme domy, autá, žijeme relatívne pohodlný život. Prečo je to teda takto?

Plne súhlasím, Slovensko je dnes stredne bohatá krajina, ktorej obyvatelia navyše systematicky svoju životnú úroveň zvyšujú. No toto nie je o realite, ale o tom, ako realitu vnímame. Na Slovensku je štatisticky (objektívne) chudobných približne 14 % obyvateľov. Ale chudobnými sa cíti byť takmer 60 % populácie! Zrejme je to dané tým, že sa neustále porovnávame so susedmi či inými krajinami. Napríklad ak sa stále porovnávate s Rakúskom, môžete ostať frustrovaný, no v porovnaní s inými krajinami to tak zle rozhodne nedopadne.

Je zvláštne sa pozerať na bohatstvo západného sveta, ak pripustíme, že by sme sa radšej orientovali na Východ.

Áno, ale z výskumov verejnej mienky často vyplýva, že ľudia majú protichodné a nekonzistentné názory. Napríklad niekto tvrdí, že je za demokratický režim na Slovensku. No keď sa ho opýtate, či by uvítal silného lídra, ktorý nebude brať prílišné ohľady na parlament a občiansku spoločnosť, odpovie vám, že áno. To sa však nedá. Nemôžete mať plnohodnotne rozvinutú demokraciu a zároveň autoritárskeho lídra, ktorý búcha po stole a ignoruje parlament.

Zdá sa, že v týchto dňoch sa naša krajina v problémoch priam topí - problémy s energiami, so zdravotníctvom, školstvom, s politickou situáciou, rozpoltenie spoločnosti... Mali sme sa už niekedy takto „zle" alebo to bolo aj horšie?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Zdá sa, že v týchto dňoch sa naša krajina v problémoch priam topí - problémy s energiami, so zdravotníctvom, školstvom, s politickou situáciou, rozpoltenie spoločnosti... Mali sme sa už niekedy takto „zle" alebo to bolo aj horšie?

V prvej polovici 90. rokov sme zažili otrasy, ktoré sa s dneškom nedajú porovnávať. Veľká časť spoločnosti bola pomerne chudobná a nemohla si dovoliť nič okrem nakupovania potravín a drogérie. Vysoká inflácia, devalvácie, čiastočná neprístupnosť tovaru atď... Bolo to skrátka podstatne dramatickejšie než dnes. Problémom však je, že mnohí sme si mysleli, že to sa už nevráti, že situácia sa môže iba zlepšovať. Ale takto to v ekonomike, rovnako ako v živote, nefunguje.

Slovensko je silne industriálna krajina, takže rast cien energií nás výrazne zasiahne. Čo ak sa začnú zatvárať fabriky a príde k masovému prepúšťaniu? Hrozia nám občianske nepokoje?

Samozrejme, že môžu hroziť. No pokiaľ by ľudia dôverovali vláde, zrejme by sa nebúrili. Dôvera je však minimálna a ešte je tu aj dostatočne veľa skupín, ktoré budú prilievať olej do ohňa. Časy budú zlé pre nás všetkých, čo nikoho neteší. No dalo by sa cez to prejsť, ak by sme boli zvyknutí na to, že tí, ktorí vládnu, sú kompetentní a prinášajú do spoločnosti pokoj. Bohužiaľ, naše skúsenosti sú presne opačné. Ak si pustíte v televízií vládnu tlačovku a na jej konci ste ešte znepokojenejší než na jej začiatku, tak je to zjavne zlý výkon moci.

Mimochodom, už viackrát sa špekulovalo o vašom vstupe do politiky. Máte takú ambíciu?

To naozaj nie. Rád budem veci konzultovať s ľuďmi, o ktorých si myslím, že by Slovensko mohli posunúť dopredu, ale ja osobne vstúpiť do politiky nechcem.

Na záver dve otázky k domácej politike. S odstupom času, čo by ste ako sociológ označili za zlomový moment, keď Igor Matovič stratil popularitu u slovenskej verejnosti? Podpísali sa pod tento stav škriepky a chybné rozhodnutia, alebo aj médiá, ako to on sám zvykne hovorievať?

ODPOVEĎ NA TÚTO OTÁZKU NÁJDETE V GALÉRII

Ako vnímate iniciatívu Dzurindu pospájať politické sily strán, ktoré by sa v tejto chvíli do parlamentu nedostali? Má to z vášho pohľadu potenciál?

Určite má, ale z môjho pohľadu sa ukazuje, že aj po rokoch je Dzurinda pomerne nepopulárny. Ak teda s takým projektom príde, zrejme bude stáť skôr v pozadí a politikov zjednocovať, ale predpokladám, že nebude mať ambíciu byť lídrom a hlavnou tvárou novej strany.