Dostal sa z osady až na úrad vlády: Alexander Daško dokazuje, že sa to dá
8. 4. 2024, 8:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 16:52)

Zdroj: ROMA CENTRUM
Dnešok, teda 8. apríl, je Medzinárodný deň Rómov. Mnohí žijú stále na hranici absolútnej chudoby, vylúčení, so slabým vzdelaním a zlou prácou. Preto potrebujú silný hlas, ktorý sa ich zastane. Takým je aj „Šaňo“. Jeho príbeh ukazuje, aké silné sú naše predsudky.

Zdroj: archív

Zdroj: archív

Zdroj: Roma centrum
Galéria k článku
Alexander Daško, ktorému hovoria Šaňo, pochádza z osady v Čiernom Balogu. Narodil sa ako najmladšie z 13 detí. Mama sa starala o rodinu, otec pracoval a bol váženým členom rómskej komunity. Obaja vždy chceli pre svoje deti lepší život. „A preto bolo jednoznačne na prvom mieste, bez pardonu, vzdelanie,“ spomína Alexander Daško na svoju cestu životom. Dláždila mu ju škola, štúdium, hudba, nekonečné hodiny náboženstva a hry na husle.
Po tom všetkom však prišiel vlani na jeseň obrovský úspech: Alexander Daško sa stal novým splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity.
Zdroj: archív
Alexander Daško sa vypracoval z osady až na splnomocnenca vlády.
Nebude to ľahké, ale roboty sa nebojí
Vyštudoval hru na husliach a klavíri na konzervatóriu v Žiline a neskôr na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor pedagogika. Založil súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta a vždy sa snažil pomôcť ľuďom v núdzi.
Lenže po čase boli nápady, idey a ideály väčšie ako reálne možnosti. „Zdola"sa toho naozaj veľa zmeniť nedá. Preto si povedal, že jediná možnosť, ako niečo skutočne ovplyvniť a tým zmeniť život Rómov, je vstúpiť do politiky.
Veď problémov je veľa, slovenskí Rómovia patria medzi skupiny obyvateľstva najviac ohrozené chudobou, sociálnym vylúčením a diskrimináciou. A na ne sa nabaľuje nezamestnanosť, nedostatok vzdelania, obmedzený prístup k informáciám, nevhodné bývanie… Je to bezútešné!
Najhoršie podmienky na život má rómska minorita v segregovaných rómskych osadách, ktoré Alexander Daško dobre pozná z vlastných skúseností. „V prvom rade chcem dosiahnuť, aby Rómovia už konečne mali najzákladnejšiu a najdôležitejšiu vec, o ktorú sa už desiatky rokov usilujú - a to je voda. Od nej sa všetko odvíja,“ vysvetľuje.
Ani ostatné jeho ciele nie sú žiadne veľké vymoženosti, len bežné veci. „Potrebujeme prácu. Od nej závisí bývanie. A musíme klásť extrémny dôraz na vzdelávanie. Od primárneho po vysokoškolské. Keď ho budú Rómovia mať, myslím si, že sa pohneme dopredu. Nebude to ale ľahké, je to beh na dlhú trať.“
Podchytiť deti je základ
Talentovaných rómskych detí je veľa a našťastie na Slovensku existuje viacero dobrých projektov, ktoré im dávajú možnosť rozvíjať sa, „vystúpiť“ z ich doterajšieho života a posunúť sa dopredu.
Zdroj: Roma centrum
Účastníci benefičného projektu Môj sen - deti z rómskej osady v martinských Bambuskách.
Nový vládny splnomocnenec dal takto šancu projektu detí z Bambusiek, vylúčenej lokality v Martine, pri dobre známom zbernom dvore, alebo ak chcete - pri smetisku. Zrodili sa tu maľby detí na tému Môj sen, ktoré môžete vidieť na výstave S nádejou 7 v galérii T& AC Gallery v Bratislave.
Ide o podujatie s tradíciou prezentácie špičkových rómskych umelcov, ako sú napríklad Miloš Rác či Milan Berky. Obrazy detí sa vydražia počas benefičnej aukcie, ktorá sa uskutoční v galérii 17. apríla.
„Som šťastný že som Róm, lebo sa viem na veci pozerať úplne inak,“ hovorí Alexander Daško. A to je pravda, veď všetci dokážeme oceniť krásne ohnivé rómske tradície, hudbu, tanec či kultúru.
Zdroj: archív
Rómsky folklórny súbor Romano Jilo. Rómska kultúra je osobitá a fascinujúca.
Medzinárodný deň Rómov však nie je len o tradíciách a kultúre. „Pripomína nám najmä snahu Rómov o sebaurčenie a uznanie za národnostnú menšinu,“ pripomína vládny splnomocnenec. Je to príležitosť uvedomiť si aj veľké šťastie, ktoré máme my, majorita, teda väčšia časť spoločnosti, že sme nenarodili v rómskej osade. My sme na štartovacej čiare, ktorá automaticky znamená lepší život. Nezaškodí si to občas pripomenúť.