Ekonóm a analytik Martin Halás, ktorý je členom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, upozornil na odhady renomovaného nemeckého výskumného inštitútu IFW Kiel. Tento inštitút totiž zverejnil mimoriadne čiernu prognózu pre Slovensko.

Slovensko čelí a bude znášať v najbližších rokoch významné ekonomické, sociálne a hospodárske straty, primárne aj sekundárne spojené s jednostranným zastavením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, píše sa v tlačovej správe, ktorú Halás zverejnil v nedeľu 12. januára 2025.

„Podľa odhadov renomovaného nemeckého výskumného inštitútu IFW Kiel dosiahla celková hodnota pomoci Slovenska Ukrajine od začiatku vojnového konfliktu do októbra 2024 astronomických 3,48 miliardy eur. Táto suma predstavuje 635 eur na každého jedného obyvateľa Slovenska. Zastavením tranzitu zemného plynu sa týchto 635 eur našej pomoci Ukrajine v najbližších troch rokoch viac ako zdvojnásobí o ďalších 673 eur na každého Slováka. Účet Ukrajiny na každého Slováka tak bude po jednostrannom rozhodnutí prezidenta Zelenského zastaviť plyn Slovákom 1 312 eur,“ upozornil na odhady Nemcov analytik Halás.

Ekonóm ďalej uvádza, že ak sa neobnovia dodávky z Ruska, bude Slovensko konfrontované najmä s vyššími nákladmi na dovoz drahšieho skvapalneného zemného plynu (LNG), ako aj s dodávkami plynu z iných, drahších trás. „Slovensko sa z pozície strategického tranzitného uzla dostalo na samotný koniec dodávateľského reťazca, čo výrazne zvýši našu závislosť od drahších a menej stabilných zdrojov energie v porovnaní so situáciou, keď sme boli na začiatku dodávateľskej/tranzitnej siete," vysvetľuje s tým, že tento posun predstavuje zásadný problém pre ekonomickú stabilitu a konkurencieschopnosť našej krajiny.

A aké konkrétne sú tejto súvislosti podľa Halása odhady výskumného inštitútu IFW Kiel? „Konzervatívne prepočty a odhady pritom ukazujú, že priame a sekundárne dosahy budú Slovákov stáť približne 1,68 až 3,64 miliardy eur v priebehu najbližších troch rokov. Následne po roku 2027 bude Slovensko vystavené primárnym aj sekundárnym dosahom vo výške od 5,5 % HDP až 20 % HDP v závislosti od naplnenia konkrétneho indikovaného scenára. ´Optimistický´ scenár v podobe prepadu HDP o 5,5 % nastane v prípade, že budú ostatné štáty EÚ voči nám maximálne solidárne a budú nám reverzom posielať potrubný zemný plyn so špecifikáciou, ktorá je najbližšia ruskému zemnému plynu," zdôraznil Halás.

Podľa ďalších slov ekonóma, zemný plyn, ropa a energie sa stávajú v Európe strategickými komoditami, ktoré sú čoraz viac predmetom záujmov obchodných vojen a nástrojom ešte väčšej kolonizácie menších štátov ako Slovensko. „Tento trend sa počas vlády prezidenta Donalda Trumpa pravdepodobne ešte viac prehĺbi, pričom energetická politika a závislosť od kľúčových dodávateľov získajú ešte väčší geopolitický význam. Navyše, v súvislosti s rastúcou potrebou zbrojenia a zvyšovaním výdavkov na obranu v podobe stále vyššieho percentuálneho podielu HDP sa dostupnosť a ceny energií stávajú zásadným faktorom pre udržanie samostatnosti a suverenity jednotlivých krajín ako aj jej ekonomickej a sociálnej prosperity," pripomenul analytik.

Halás pripomenul aj všeobecne známy fakt, že na Slovensku má Gazpromom stále platný tranzitný kontrakt s Eustreamom do 31. 12. 2028 na vstupnom bode Veľké Kapušany (hranica Ukrajiny a Slovenska) ako aj výstupnom bode Baumgarten (hranica Slovenska a Rakúska) vo výške 138,5 milióna m³/deň (50,5 mld. m³/rok). Tento kontrakt bol využívaný približne na 37 mil. m³/deň (13,5 mld. m³/rok), pričom Gazprom hradil plnú výšku tohto kontraktu na základe podmienky "ship-or-pay“, čo znamená, že platí za rezervovanú prepravnú kapacitu, aj keď ju nevyužíva.

„Slovensko dovážalo cez tento koridor Ukrajiny na vstupnom bode Veľké Kapušany až 88 % našej spotreby zemného plynu, ktorý používame ako palivo pre priemysel a pre výrobu tepla. A to pre viac ako polovicu domácností na Slovensku, čo predstavuje až 687-tisíc rodinných domov a 747-tisíc bytových jednotiek, ktoré používajú na vykurovanie zemný plyn," vysvetlil ďalej ekonóm.

Slovensko a EÚ podľa neho bojujú s dôsledkami energetickej krízy z dôvodu jednostranného zastavenia tranzitu zemného plynu prezidentom Ukrajiny Zelenským, Rusko si paradoxne prostredníctvom rastúcich dodávok LNG v rámci EÚ dokázalo stabilizovať a navýšiť svoje príjmy. „Podľa aktuálnych údajov Bloombergu Európa chce skoncovať s ruským plynom, ale pritom z Ruska dováža rekordné objemy LNG, ktoré stále navyšuje. Kým v roku 2023 doviezli európske štáty takmer 13 miliónov ton LNG, vlani to bolo takmer už 15 miliónov ton. Ide takmer o 16-percentný medziročný nárast. Rusko sa dlhšie pripravovalo na obmedzenie tranzitu plynu do Európy potrubím, a preto posilnilo LNG kapacity," poukázal na ďalšiu dôležitú skutočnosť Halás, ktorý v ďalšej časti svojej obsiahlej tlačovej správy vyčíslil aj straty, ktoré podľa neho hrozia Slovensku v blízkej budúcnosti.

Prvá zásadná strata finančná pre Slovensko prichádza podľa Martina Halása z výpadku tranzitných poplatkov. „Pred zastavením tranzitu prúdili cez slovenské územie miliardy kubických metrov ruského plynu smerom na západ. Tranzitné poplatky dosahovali v priemere približne v rozmedzí 150 až 500 miliónov eur ročne. Po zastavení tranzitu cez Ukrajinu Slovensko príde o tieto príjmy, čo za tri roky môže predstavovať minimálne 450 miliónov eur," podčiarkol ekonóm.

Druhým problémom sú podľa jeho slov rastúce náklady na dovoz LNG. „EÚ vrátane Slovenska postupne znižuje svoju závislosť od ruského potrubného plynu, no zároveň nahrádza túto komoditu drahším LNG z USA, Kataru, ale aj Ruska. LNG je však v priemere o 5 % až 15 % drahší ako plyn dodávaný potrubím. Slovensko, ktoré ročne spotrebuje približne 5 miliárd kubických metrov plynu, by zaplatilo ročne navyše približne 100 až 150 miliónov eur. Za tri roky by tak zvýšené náklady na LNG predstavovali minimálne 300 miliónov eur. Priama finančná strata Slovenska z výpadku tranzitu a vyšších cien LNG sa konzervatívne odhaduje na minimálne 750 miliónov eur na najbližšie tri roky," upozornil člen Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie s tým, že tieto finančné straty a dosahy nezahŕňajú sekundárne dosahy, ktoré výrazne prehĺbia ekonomické a sociálne problémy na Slovensku.

„Sekundárne dosahy sa najvýraznejšie prejavia v raste cien energií pre domácnosti a firmy. Vyššie ceny plynu a energií sa premietnu najmä do nákladov priemyslu, ktorý spotrebuje približne 40 % až 45 % zemného plynu na Slovensku. Zvýšené náklady ešte viac oslabia konkurencieschopnosť významných odvetví, ako sú chemický priemysel, hutníctvo či automobilová výroba. Tieto odvetvia môžu čeliť dodatočným nákladom vo výške 100 až 200 miliónov eur ročne. V prípade domácností, ktoré spotrebovali v roku 2023 približne 25 % zemného plynu, môže nárast cien spôsobiť dodatočné výdavky 25 až 75 miliónov eur ročne. Spolu tieto zvýšené náklady predstavujú minimálne 375 miliónov eur za tri roky," odkryl Halás „červené" čísla, do ktorých by mohlo Slovensko padnúť. To však nie je všetko.

Vyššie ceny energií budú mať podľa slovenského ekonóma tiež sekundárny dosah na infláciu a kúpnu silu slovenských domácností. „Očakávame, že príspevok k rastu cien energií k inflácii bude ďalších 1 % až 1,75 %. To zníži reálnu kúpnu silu domácností a zvýši výdavky domácností. Konzervatívne hovoríme o 150 miliónoch eur zvýšených nákladoch pre domácnosti a firmy spojených s infláciou za najbližšie tri roky, pri rizikovom variante až 260 miliónov eur," poukazuje Halás, že možný čierny scenár pre Slovensko má byť takpovediac totálny.

Halás ďalej upozorňuje, že „vypnutím“ Slovenska od lacnejšieho ruského zemného plynu zároveň riskujeme zníženie atraktivity pre zahraničných investorov. „Vyššie ceny energií a neistota v oblasti ich dodávok pravdepodobne odradia časť investorov, čo môže spôsobiť výpadok investícií minimálne 100 až 150 miliónov eur ročne, konzervatívne približne 300 miliónov eur za tri roky," spresnil analytik.

Tvrdí, že sekundárne dosahy budú mať aj priame náklady na verejné financie v sociálnej oblasti. „Predpokladaný nárast tzv. energetickej chudoby domácností môže zvýšiť potrebu sociálnych dávok, pričom konzervatívny odhad hovorí o ďalších 35 až 50 miliónoch eur ročne na adresnú pomoc domácnostiam. Sociálne výdavky na podporu nezamestnaných a ohrozených skupín môžu zvýšiť výdavky štátu o ďalších 105 miliónov eur za tri roky. Odhadovaná je tiež strata až 35-tisíc až 90-tisíc pracovných miest," ozrejmuje ďalšie negatívne dosahy, pričom odhaduje, že celkové straty Slovenska vrátane sekundárnych dosahov sa konzervatívne odhadujú na 1,68 miliardy eur, rizikový variant až 3,64 miliardy eur za tri roky: „To predstavuje významnú ekonomickú a sociálnu záťaž, ktorá zasiahne nielen priemysel, ale aj domácnosti a verejné financie. A to v čase potrebnej konsolidácie verejných financií.
Následný dosah na slovenskú ekonomiku a hospodárstvo od roku 2028 pri konzervatívnom scenári je minimálne 5,5 % HDP, rizikový scenár na úrovni 20 % HDP."

Halás ďalej pripomenul, že Rusko je vďaka LNG stále stabilne druhým najväčším exportérom plynu do Európy, hneď po USA a Kremeľ kompenzuje straty z potrubného exportu cez Ukrajinu posilnením LNG kapacít a budovaním tieňovej flotily tankerov, ktoré operujú pod hlavičkami iných krajín. „Tento vývoj ukazuje, že Rusku sa podarilo zmierniť ekonomické dosahy západných sankcií, zatiaľ čo krajiny EÚ ako aj Slovensko čelia oveľa výraznejším stratám. V prípade Slovenska jednostranným rozhodnutím prezidenta Ukrajiny Zelenského môžu byť tieto problémy doslova existenčné," varuje ekonóm.

LNG má podľa neho v porovnaní s potrubnou prepravou zemného plynu omnoho viac výrazných ekologických negatív: „O týchto negatívach sa zámerne zabúda upozorňovať v médiách. LNG má v tomto porovnaní s potrubnou prepravou podstatne vyššiu uhlíkovú stopu, podstatne nižšiu efektivitu a výrazne vyššie dodatočné náklady na emisie."

Hálás takisto upozornil na to, že Slovensko čelí aj ďalším potenciálnym miliardovým škodám v dôsledku zastavenia dodávok ropy. „Po nedávnom prerušení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu jednostranným rozhodnutím prezidenta Zelenského hrozí podobná situácia aj v prípade ropy. Ak by došlo k zastaveniu dodávok ropy, bude to mať pre Slovensko ďalšie vážne ekonomické, sociálne a hospodárske dôsledky, najmä zvyšovania cien PHM, ale aj cien energií a narušenia energetickej bezpečnosti našej krajiny," pomenoval ďalšiu hrozbu, ktorá sa takisto nedá vylúčiť. V ukrajinskom parlamente už tamojší poslanci prišli s návrhom, ktorý má dať stopku aj preprave ruskej ropy cez územie nášho východného suseda.

„Je preto potrebné riešiť urýchlene túto situáciu, a to najmä čo najskorším obnovením dodávok z Ruska, čím budeme minimalizovať ekonomické, sociálne a hospodárske škody pre našu krajinu. Inak môže Slovensko dlhodobo stratiť svoju konkurencieschopnosť a čeliť miliardovým ekonomickým, sociálnym a hospodárskym stratám, ktoré zasiahnu všetky vrstvy obyvateľstva ako aj ekonomiku, sociálnu oblasť a konkurencieschopnosť," dodal Martin Halás.