Ďalší ROZKOL v KOALÍCII? Tentokrát visí otáznik nad témou Ukrajiny: Ako sa k tomu postavíme?

Hoci je všetkým nad slnko jasné, že Ukrajina (UA) nemôže vstúpiť do Európskej únie (EÚ) počas prebiehajúceho vojenského konfliktu, po jeho ukončení by jej vstup mohol prebehnúť pomerne rýchlo – už okolo roku 2030. S tým súvisí množstvo príležitostí, ale aj hrozieb, ktoré sa prejavujú okamžite, aj postupne.

Aj keď si mnohí možno myslia, že na Ukrajincov na Slovensku doplácame, opak je pravdou. Tí, ktorí ušli pred vojnou a pracujú na Slovensku, prinášajú peniaze do nášho štátneho rozpočtu. Sám sa o tom presvedčil aj minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý). V Trnave sa stretol s veľvyslancom Európskej komisie na Slovensku a so zástupcami Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy, kde diskutovali o ďalšej podpore Ukrajiny a spoločnom smerovaní.

„Čísla hovoria jasne: do roku 2024 priniesli do štátneho rozpočtu viac než 350 miliónov eur – po započítaní všetkých nákladov a pomoci od vypuknutia vojny,“ uviedol Migaľ s tým, že verí, že ľudia na Ukrajine dostanú rovnakú šancu na slobodný a dôstojný európsky život, akú sme pred rokmi dostali my.

Z momentálneho obchodného stavu s Ukrajinou nie je nadšená koaličná strana Hlas – strana, ktorá vlani Migaľa zo svojich radov vylúčila. Predstavitelia Hlasu vyzvali na ukončenie mimoriadneho obchodného režimu s Ukrajinou. Strana nesúhlasí s ďalším predlžovaním nulových ciel a najmä nulových kvót na bezcolné dovozy z Ukrajiny pre všetky tovary a služby. „Je to niečo, čo likviduje slovenský priemysel a robí ho ťažko konkurencieschopným,“ upozornil predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

Ukrajinu sužuje vojna už od februára 2022. Snahu o jej ukončenie potvrdil aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) počas rokovaní v Bruseli. Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa tam zhodli na podpore mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Podľa neho by sa ďalšie z týchto priamych rokovaní mohli uskutočniť vo Vatikáne alebo vo Švajčiarsku.

Zároveň bol schválený už 17. balík sankcií voči Rusku, ktorý by mal podľa EÚ oslabiť svetovú veľmoc. Podľa Vlády SR však sankcie neplnia svoj účel. O tom podľa ministra Blanára svedčí už samotné číslo 17. „Dokazuje, že sankcie nenapomohli tomu, aby sa zastavili boje. Sankcie preto neriešia problém, no naopak dôsledné rokovania, ktoré začala práve americká administratíva Donalda Trumpa. Ako jediná nabrala odvahu a iniciovala mierové rokovania,“ zdôraznil minister zahraničných vecí.

Protiruské sankcie podľa podpredsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) Rusku pomáhajú a jeho ekonomika napreduje. Myslí si, že Európska únia, naopak stagnuje a nevie si predstaviť čo bude, ak Únia zastaví dovoz niektorých komodít z Ruska úplne. „Ťažký priemysel, ktorý tu bol, končí. Všetko odchádza do Ázie. Európska únia likviduje samu seba. Ľudia, ktorí rozhajdákali miliardy pri covide, ju ďalej vedú. Ale aj Slovensko tam má zástupcu, pána Šefčoviča, ktorý je zodpovedný priamo za Greendeal,“ tvrdí Danko ako líder koaličnej SNS.

Protiruské sankcie izolujú Európsku úniu, znižujú jej konkurencieschopnosť a likvidujú hodnotu eura. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý odsúdil utorkové (20. 5.) hlasovanie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD), ktorý podporil ďalší balík európskych sankcií namierených na Rusko.

„Chcem odsúdiť včerajšie hlasovanie Juraja Blanára. Chcem vyzvať v piatok (23. 5.) na koaličnej rade Roberta Fica (Smer-SD), aby preskúmal mandát Juraja Blanára,“ povedal Danko. Zdôraznil, že SNS sa s týmto hlasovaním nestotožňuje a odmieta niesť zodpovednosť za hlasovanie šéfa rezortu diplomacie.

Utorkové hlasovanie podľa predsedu SNS ovplyvňuje okrem iného aj činnosť Slovnaftu, čo by mohlo viesť k zvýšeným cenám pohonných látok. Zdvíhanie cien energií sa pritom podľa Danka dotkne postupne všetkých subjektov vrátane domácností. „Každého, čo ešte vy necítite, sa dotkne zdvíhanie cien energií. Zabije to rozpočet domácností,“ skonštatoval.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie v utorok schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Cieli na takmer 200 plavidiel, ktoré sú podľa Bruselu súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily. Nové opatrenia sa týkajú aj hybridných hrozieb a ľudských práv.