Čo EŠTE povedal Orbán v Rumunsku? Gyimesi OTVORENE o prejave, ktorý spustil LAVÍNU na Slovensku

Maďarský premiér Viktor Orbán cez víkend na letnej univerzite Maďarov v Rumunsku kritizoval maďarskú menšinu na Slovensku, ktorá napriek tomu, že tvorí zhruba desať percent obyvateľstva, nie je schopná zabezpečiť svoje zastúpenie v slovenskom parlamente. Situáciu označil za slabý výkon, pokiaľ niekto chce niečo urobiť pre svoju vlasť v "odtrhnutých častiach krajiny".

Rezort diplomacie si v súvislosti s Orbánovými výrokmi predvolal maďarského veľvyslanca Csabu Balogha. Požiadal ho, aby premiérove slová vysvetlil. Prejav maďarského premiéra sme zanalyzovali s exposlancom Národnej rady SR Györgyom Gyimesim, ktorý v septembrových parlamentných voľbách kandiduje za stranu Aliancia-Szövetség.

Výrok Viktora Orbána doslova zmobilizoval slovenskú politickú scénu bez ohľadu na to, či ide o liberálov alebo konzervatívcov. Na Slovensku vyvolalo pohoršenie slovné spojenie „odtrhnuté územia“, ktoré Orbán použil a označilo sa to ako iredentistická rétorika. Vidíte v tejto terminológii problém aj vy?

- Som nešťastný z toho, že aj vy ste naskočili na túto rétoriku. On totiž nikdy o odtrhnutých územiach nehovoril, ale hovoril o odčlenených územiach. Je historickým faktom, že v roku 1920 dve tretiny územia vtedajšieho Maďarska boli odčlenené. Jedna tretina Maďarov ostala žiť zo dňa na deň v cudzích štátoch, mali sa začať učiť pre nich cudzie jazyky a mnohí z nich ostali občanmi bez akejkoľvek štátnej príslušnosti. Keď Orbán hovorí o týchto územiach, a o Maďaroch žijúcich na územiach, ktoré boli v roku 1920 odčlenené, tak nehovorí nič iné len historický fakt.

Slovákov desí termín „odtrhnuté územia“, lebo ho vnímajú často s podtónom revizionizmu či šovinizmu. Teda ak niekto použije takéto alebo podobné slovné spojenie, vnímajú ho automaticky ako osobu, ktorá si želá anulovanie Trianonu a obnovu Veľkého Maďarska/Uhorska.

- Rozumiem pohoršeniu Slovákov a plne ho chápem, pretože bez znalostí historického kontextu, a kontextu toho, v akom to povedal premiér Orbán, sa to môže zdať ako ofenzívne vo vzťahu k suverenite Slovenskej republiky. Ale môžem ubezpečiť každého, že to vôbec takto myslené nebolo. Bolo to myslené skôr tak, že politici na Slovensku maďarskej národnosti sa nevedia dostatočne zmobilizovať a nevedia zmobilizovať svojich voličov dostatočne na to, aby 450-tisíc občanov maďarskej národnosti malo svoje zastúpenie v parlamente. A v tomto má Orbán pravdu.

Orbán nikdy nepovedal, že Slovenská republika bola odtrhnutá či odčlenená od Maďarska. Hovoril o území, kde žijú Maďari, že niekedy to bolo územie Maďarska/Veľkého Maďarska/Rakúsko-Uhorska. V tomto zmysle Orbán nikdy neútočil na suverenitu Slovenska ani Rumunska, ani žiadnych iných nástupníckych štátov. Nehovoril o žiadnej iredente či o revízii územia. Hovoril a kritizoval maďarskú politickú reprezentáciu na Slovensku plným právom.

Viacerí kritizovali Orbána aj za to, že sa vraj vysmieval rumunskému veľvyslanectvu, ktoré zaslalo maďarskému premiérovi demarš, kde bolo napísané „o čom nemôže hovoriť, o čom môže hovoriť, ale akým spôsobom, a čo musí obchádzať“. Je však štandardné v demokratickej krajine, že veľvyslanec prikazuje a poučuje premiéra o takýchto veciach? Napríklad, keby maďarské veľvyslanectvo poučovalo slovenského premiéra pred jeho príchodom do Maďarska o tom, ktoré témy má obchádzať v prejave adresovanej tam žijúcej slovenskej menšine?

- To je tá progresívna medicína: zapchať ústa všetkým, ktorí nehovoria to, čo chceme počuť, alebo čo si myslíme my. Ale my konzervatívci chceme žiť v slobodnej krajine, kde si každý môže povedať to, čo si myslí. Kde si každý môže slobodne vyjadriť svoj názor bez toho, aby sa obával, že bude nálepkovaný, že je extrémista, fašista, opica, dezolát a podobne.

Nemyslím si, že do kultúry diplomacie v roku 2023 patrí to, že by sme mali jeden druhému hovoriť, že čo hovoriť môže a čo nemôže. V podobnom duchu bola aj reakcia Orbána. Podľa môjho názoru sa nevysmieval Rumunom, ale dokonca ich povzbudil v tom, že keď sa začne maďarské predsedníctvo v Európske únii, tak hlavnou prioritou bude to, aby sa Rumuni dostali do Schengenského priestoru. Zároveň povedal, že rumunský premiér a prezident sú vítaní ako priatelia v Maďarsku.

Orbán tiež povedal: „Ak rumunský prezident príde na územie Maďarska a bude mať prednášku, my mu nebudeme stanovovať, o čom môže alebo nemôže hovoriť..."

- Samozrejme. Toto jednoducho nepatrí do úst civilizovaného politika, teda hovoriť druhému, čo hovoriť môže a čo nemôže. Môže s tým maximálne súhlasiť alebo nesúhlasiť a následne vyjadriť svoj názor. Ale zakazovať niekomu hovoriť niečo, toho sme sa, myslím si, zbavili v roku 1989.

V demarši Orbána upozornili aj na to, že síce môže hovoriť o západných hodnotách, ale nech nie sú vykreslené negatívne. Orbán dovysvetlil, že dnes sa pod pojmom západné hodnoty myslia najmä tri veci: migrácia, vojna na Ukrajine a téma LGBTI+ komunity. V prípade migrácie sa vraj mal zdržať xenofóbnych výrokov, čo Orbán označil ako návrat do čias komunizmu.

- Platí to, čo som už odpovedal v predchádzajúcej otázke. Keď sa niekto stane úplným vazalom Bruselu, bez vlastných myšlienok, bez vlastných hodnôt, bez toho, aby sledoval záujmy svojej krajiny a len preberá nekriticky mantry Bruselu. To je to, proti čomu Orbán bojuje. Bol by som veľmi rád, keby po predčasných voľbách vznikla vláda, ktorá ho v tomto ťažení bude podporovať.

Článok pokračuje na ďalšej strane!

Prejav Orbána na letnej univerzite v rumunskom Baile Tušnade trval takmer hodinu, na Slovensku sa však obsah tohto prejavu príliš nespomína, každý rozpráva len o odtrhnutých územiach, ktorého slovné spojenie použil v rámci jednej z diváckych otázok. Nie je to náhodou odpútanie pozornosti od dôležitejších tém, ktoré v prejave odzneli?

- Jasné, že áno. Päťdesiat minút hovoril o budúcnosti Európy, o meniacich sa siločiarach v globálnej politike, a že Čína predbieha Spojené štáty americké. Hovoril o mieste stredoeurópskych štátov v rámci Európy a o budúcnosti týchto krajín. Pomenoval veľmi presne to, že politická sila Vyšehradskej štvorky sa značne oslabla. Dnes V4 - keď hovoríme o politickej sile - tak predstavuje už len Poľsko a Maďarsko, ktoré sa vedia vzoprieť Bruselu. V tomto hovorí Orbán pravdu a toto sa zle počúva našim progresívcom a liberálom, takže tomu sa nevenovali vôbec a vytrhli si z celého kontextu dve slovíčka, ktoré dokonca aj zle interpretujú.

Ako hodnotíte tú časť prejavu Orbána, kde zhodnotil aktuálnu politickú a geopolitickú situáciu a vyznelo to miestami ako vážna filozofická úvaha? Rozprával napríklad o tom, že prežívame obdobie veľkým zmien, USA strácajú svoju dominanciu, rovnováhu sveta posúva Čína, ktorá je starodávnym postrachom Západu. „Už Napoleon hovoril: Nechajte Čínu spať, pretože až sa prebudí, otrasie to svetom,“ pripomenul Orbán. Podľa jeho názoru táto situácia nastala nesprávnou klasifikáciu politických rozhodnutí, čo prinieslo nečakané následky. „USA na začiatku 70. rokov rozhodli, že Čínu vyslobodia z izolácie evidentne preto, aby vedeli ľahšie zatočiť s Rusmi. Túto otázku USA zaradili do strategického časového pásma. Otázka však patrí do historického časového pásma, pretože výsledkom vyslobodenia Číny je, že dnes USA, ale aj my, máme pred sebou oveľa väčšiu silu, než akú sme chceli poraziť,“ povedal Orbán. Ako ste vnímali túto časť jeho prejavu, kde hlbšie zanalyzoval súboj veľmocí?

- My to v malom máme možnosť vnímať aj v slovenských médiách. Stačí, keď si spomenieme na napätie, ktoré je medzi Čínu a USA pokiaľ ide o Taiwan. Toto môže byť spúšťačom veľkého globálneho konfliktu, pretože už dnes vieme, že BRICS začína fungovať a bude znamenať obrovskú zmenu silových pomerov v globálnom meradle. Ak sa k tomu pripojí nedajbože nejaký vojnový konflikt, tak to môže znamenať veľmi veľký problém pre celý svet, lebo to nebude len lokálny problém. Keď na to Orbán upozorňuje, tak má pravdu, len u nás na Slovensku ako keby to nikto nechcel ani vidieť. Vytesňujú tento problém a skôr sa sústreďujú na to, aby opakovali mantry Bruselu.

Keď si spomeniete na to, v akej kondícii boli Európska únia a USA v roku 2008, keď výkon ekonomík bol takmer totožný, tak dnes výkon ekonomík EÚ nedosahuje ani polovicu toho, čo dosahujú Spojené štáty. Takto sa skutočne Európska únia stáva obrom na hlinených nohách. Ekonomicky neproduktívna, ktorá čoskoro začne pýtať peniaze od ľudí, toho sme svedkami už dnes. Aj o tom treba hovoriť, ale okrem Orbána o tom nehovorí vôbec nikto...

Orbán vo svojom prejave kritizoval kroky Európske únie, ako aj protiruské sankcie. Podľa jeho slov EÚ trápia úzkosti a cíti sa obkľúčená, je to vraj bohatá, ale slabá Únia. „Európu môžeme odpojiť od ruskej energie, ale je to neúčinné a ilúzia, pretože Rusko nemôžeme odrezať od zvyšku sveta. Ruské suroviny kúpi niekto iný, a my zatiaľ trpíme infláciou a strácame konkurencieschopnosť. Suma dovozu ropy a plynu pre EÚ stála pred vojnou 300 miliárd eur, minulý rok to stálo 653 miliárd eur,“ povedal Orbán. Tiež poukázal na pokrytectvo Západu: z 1 400 najväčších západných spoločností len 8,5 percenta stiahlo svoje firmy z Ruska. Ako ste vnímali tieto jeho kritické slová?

- Ako potvrdenie toho, čo si myslím a čo dlhodobo hovorím. Pozrite si moje statusy z minulosti, kde hovorím presne o tom istom. Inflácia v Rusku je zhruba na úrovni 4 - 4,5 percenta, priemer v Európskej únii je 10 percent, čiže je dvojnásobná. Spomeňte si, ako nám všetci tvrdili, že sa musíme odrezať od ruského plynu a ropy, pretože tým ekonomika Ruska vykrváca a Rusko prestane mať spôsobilosť viesť vojnu na Ukrajine. Pravdou je to, že síce Rusi predávajú menej nerastných surovín, ale za oveľa vyššie ceny, čo znamená, že príjmy do štátneho rozpočtu Ruskej federácie rastú. Rusko si našlo nové odbytiská svojich nerastných surovín, našli nové trhy a spôsoby, akým doručiť nerastné suroviny, urobili konkurenciu SWIFT-u v podobe BRICS-u. Európske sankcie v tomto smere absolútne zlyhali a nedosiahli svoj účel.